Stručný nižnoslanský nárečový slovník
A
| abluón – jabloň |
| abuko, abúško – jablko, jabĺčko |
| alarm – poplach |
| ambit – predsieň, spojovacia chodba v dome |
| apo – otec |
| árešt – väznica, väzenie, temnica |
|
| asentírka – vojenský odvod |
| atlas – hodvábna jednofarebná lesklá tkanina |
| atlasový lajbík – hodvábna vesta |
|
ažúr – kaz pleteniny vo forme nevytvo- reného alebo vypáraného očka v stĺpiku; dierkovaná alebo mriežkovaná dekoračná výšivka
|
|
B
| ba – áno, dobre |
banovat – ľutovať, pociťovať
žiaľ, ľútosť, želieť |
baranica – teplá čiapka z ovčej
kožušiny |
| barz/s – veľmi |
| befel – rozkaz, príkaz |
berec – sviatočný koláč pletený
do vrkoča z kysnutého cesta |
| berlínka – hrubá vlnená šatka na chrbát, zimná šatka |
|
beťár – lapaj, huncút, figliar,
zbojník |
| biglajz/s – hladidlo, žehlička |
| biglovat – žehliť |
| blízo – asi, možno |
| bodla̋k – bodliak |
bóka, bóki – haruľa, zemiakové
gule |
| brecka – pracka, napr. na opasok |
| britkie – škaredé, nepekné |
| búl – bol |
|
C
| calí - celý |
| cebula - cibuľa |
| cepi – ručný nástroj na mlátenie obilia |
|
cófák – tanec, pri ktorom sa tancuje
|
|
| dopredu i dozadu |
| colombat - kývať nohami, rukami, "colombe" sa napríklad aj hruška, šiška na strome |
| curukat - cúvať |
|
Č
| čajba - krivá noha |
čúrka - drevený alebo kovový
|
| čapnút - zľahka udrieť |
výtok vody z prameňa, lesnej studničky |
| čardáš - párový tanec ľudového pôvodu a rýchleho tempa |
čutka - ohryzený kukuričný klas, ohryzok z jablka a hrušky |
D
| dač, dačo - niečo |
| dahdé - dakde, kdesi |
| darmo - márne |
| das - asi |
| daskelo - približne, asi |
| dastelo - asi toľko |
| daskedi - niekedy, asi vtedy |
| de? - kde? |
| delé - ďalej |
| dievoctvo - obdobie dospievajúcich dievčat do vydaja |
| díždž/šč - dážď |
| dló, dlóka, dókát - dolu |
| dneská - dnes |
|
| dopoli - do polovice |
| dosä, dosät - doteraz, predtým, dakedy |
| drabant - člen osobnej stráže panovníka, kniežaťa |
| dráb /p - vojak na hrade, stredoveký pešiak |
| drílet - rýchlo chodiť |
| drístat - tárať, hovoriť hlúposti |
| duchna - perina |
| dulovat - hľadať, snoriť, prehľadávať |
| dva̋ chlapi – dvaja chlapi |
|
ďugó - korková zátka,
malý človek
|
|
E
|
eden - jeden
|
| ednakí - rovnaký |
| ednat se - jednať sa, zjednávať, napr. cenu |
| ednotka - jednotka ako číslo, ale aj pracovná hodnota na výplatu mzdy v JRD |
|
| ednima - jednými |
| egzecírka - execírka, vojenský výcvik |
| egzecírovat - po vojensky cvičiť: preháňať, šikanovať |
| erdza - hrdza |
| ešče, ešči, eščik - ešte |
|
F
| fajfa - väčšia drevená cievka na nite, tkáčsky nástroj |
| fajront - koniec práce, čas odpočinku po práci, voľno |
| fajta - plemeno, rod, druh |
| falat - kus, veľký kus, kusisko |
| falda - záhyb, sklad |
| faloš - neúprimnosť, pretvárka |
| Faša̋ngi – obdobie od Troch kráľov (6. január) do popolcovej stredy |
| fčesní - skorý, včasný |
| fest - pevne, silne, mocne, tuho |
| fiknút, odfiknút - zarezať, odrezať |
| filipica - pojašená žena |
| firhang/k - záclona |
| freja̋r - frajer, nápadník, milenec, milý |
|
| freja̋rka, freja̋ročka - frajerka, dievča alebo žena, ktorej niekto dvorí |
| fréj - voľnosť, rande, zálety (Išuól na fré do Kobeliarova |
| frišnie - čerstvé |
| friščik - raňajky |
| fša̋t - všade |
| fše - vždy |
| ftorok - utorok |
| furman - povozník, kto chodieval na zárobky s konským povozom |
| furt - vždy, neprestajne, stále |
| futro - podšívka. zárubňa: neopracovaný poklop z dosák na truhlu do hrobu |
| futrovať - podšívať: dobre živiť, kŕmiť |
|
G
| gade - gate, nohavice z doma tkaného (konopného, ľanového, bavlneného) plátna |
| gágoríki - cestovina do slepačej alebo hoväzej polievky |
| gamba - pera |
| gambovat - odvrávať, pyskovať |
| gang/k - gánok: chodba |
| gáplo - hrdlo |
| gábrit - natierať, mazať |
| gerg/k - krk (Reznem te po gergu!) |
|
| gerba̋r - garbiar, kožiar |
| glajchat se - dohodnúť sa, vyplatiť za odvedenú prácu |
| gombóce - guľky zo zemiakového cesta |
| grajca̋r - grajciar, drobný peniaz, stotina zlatky v bývalom Rakúsko- Uhorsku |
| gráta - beťár, výtržník |
| greca - motyka |
| grúla - zemiak |
|
H
| hamat, hamovat - brzdiť |
| hamiš, hamišná - faloš, falošná žena |
| hantúch - uterák: ozdobne vytkávaný svadobný uterák - šírka 1 pola, dĺžka 170 cm |
| hantúška - šatka na hlavu |
| herenk - hrniec |
| herenčok - hrnček |
| harnágla - ihlica, spona do vlasov |
| hava̋r - haviar |
| há? - čo?, no?, otázka za vetou |
| herb/p, pukel - hrb, vyvýšenina |
| herdá, erdí - hrdá, hrdý |
| hernút, hernú - hrnúť, hrnú |
| het - preč (Idem het!) |
| hibaj - poď |
| hlavnička - malý vankúš |
| hlec - pozeraj (sem) |
|
| hledidlo - zrkadlo |
| hlivet - lenivieť |
| hna̋tlit - tlačiť, stískať |
| hobla̋k - neokrôchanec, nemotorný človek, mladý neskúsený mládenec |
| hodne - veľa |
| hokerlík - stolička bez opierky |
| hosuntrágle - traky na nohavice |
| hrapki - náradie na zberanie čučoriedok, brusníc |
| hrubá žena - tehotná žena |
| humno - v stodole hlinená časť, v ktorej sa mlátilo obilie |
| huók - dvojzubá motyka na vykopávanie zemiakov |
| hurka - jaternica |
| hurkotat - hrkotať, napr. o voze, vode |
| húžvat - krčiť |
|
Ch
| chabza - baza |
| chasen - osoh, úžitok |
| chír - novina |
| chiža - dom, izba |
| chocak - hocijako |
| cholem - aspoň |
|
| chološne - nohavice z doma vyrobeného súkna (postav) obvykle bielej farby |
| chrapnút - udrieť, ale aj spadnúť |
| chto - kto |
| chvátat - brať, kradnúť, ale aj ponáhľať sa |
| chvuója - vetrva, konár |
|
I
| indé - inde |
| inka̋t - inokade |
|
| išuól, šuól - išiel, šiel |
|
|
J
| ja̋rčok, ja̋rok - jarček, malý potôčik |
| ja̋trit - dráždiť, pripomínať zlé veci, provokovať |
| jeloví - chudý, nemastný |
|
| jesto - je "majú" (napr. o tovare v obchode |
| juhás - pastier oviec |
|
K
| kabanica - trojštvrťový biely súkenný kabát, súčasť vrchného odevu |
| kamža - sukňa, obliekala sa na spodník |
| kančóv - krčah |
| kantár - uzda, ohlávka |
| kapče - svorky, nity na bundách |
| kaprál - desiatnik, vojenská poddôstojnícka hodnosť |
| karabín, karabína - ručná streľná zbraň, kratšia a ľahšia ako obyčajná puška |
| karpelec - náramok |
| kartún - ľahká a lacná bavlnená tkanina s natlačeným vzorom |
| ka̋d/t - kade |
| kersná, kersní - krstná mama, krstný otec |
| kerstini - krstíny |
| kika - stočený vrkoč, nosili ho vydaté ženy |
| kléje - kľaje |
| kika - stočený vrkoč, nosili ho vydaté ženy |
| kloka - kvočka, ktorá vysedela kuriatka |
| klubo - kĺb (zdrav.), klbko nití, špagátu |
| kmín - zlodej |
| kmuóter - kmotor |
|
| koch - komín |
| koma - kmotor |
| komótne - pohodlne |
| koša̋r - salaš |
| koša̋rik - prútený košík |
| koštovat - ochutnať |
| koter - ktorý |
| kotrí - ktorí |
| kredenc - príborník na odkladanie riadu v kuchyni, kuchynský nábytok |
| kromka - prvý alebo posledný krajec chleba |
| krosná - tkáčsky stav, nástroj na tkanie |
| kožúšok - mužský kožúšok bez rukávov, ktorý sa oblieka na košeľu ku chološniam |
| kúchen - sladký koláč z kysnutého cesta upečený na pekáči ("tepši") v peci, rúre |
| kúkol - kúkoľ (jedovatá poľná rastlina, ktorá rastie medzi obilím: zlo medzi dobrom |
| kvárit - kradnúť, maškrtiť |
| kvačka - háčik |
| kvačkat - zapínať, zavesiť |
| kvit - vyrovnanie (A zmo si kvit!) |
|
|
L
| labda - jazyčnica, tárajka |
| labdat - tárať nezmysly |
| láda - truhla |
| ládovat - prikladať |
| lajblík - vesta |
| lajsna - bočná doska postele |
| lajster - úradné písmo, papier |
| laskotit, laskoti - štekliť, štekli |
|
| lavor - nádoba na umývanie |
| ledníčok - zdrob. ľadník (kŕmna rastlina |
| lem - len, iba |
| lemeš - ostrá časť pluhu |
| lesa - drevený plot z latiek |
| loška - lyžica |
| luón - výplata |
|
M
| máj, máje - ozdobené stromky (brezy, červené smreky) stavané dievkam na Turíce |
| manébre - vojenské cvičenie vojakov v zálohe |
| marškompánia - vojenská jednotka, pešia rota |
| mašina - rušeň, vlak aj šijací stroj |
| mech - vrece |
| mercha - zlý človek, zviera, počasie |
| merkovat - dávať pozor |
| minciér - závesná váha |
| mlatok - kladivo |
| mlátka - mladá sliepka, mládka |
|
| mla̋zga - miazga, šťava pod kôrou stromov na jar (napr. vŕba, breza) |
| močidlo - jama na namáčanie konopí |
| moch - mach |
| mora̋k - moriak |
| móres - správanie |
| mosúrit se - hnevať sa, chmúriť |
| mravčet - plakať |
| murčet - mrmlať |
| muóren - mrkva |
| mutvica - habarka, ale aj nadávka prihlúpej žene |
|
N
| na pora̋tki - z domu do domu |
| na posecki - na návštevu, návšteva |
| nabadurkat - nahovoriť na niečo |
| nahat, zanahat - nechať, zanechať |
| nahuckat - napraviť na niečo, poštvať psa na niekoho |
| najtro - zajtra |
| napozajtro - napozajtra |
| naprosto - oproti |
|
| naráz/s - hneď, ihneď |
| narichtovat - nachystať, pripraviť |
| natruc - napriek |
| nebanujem - neľutujem |
| neboráčok - zdrob. chudák |
| nebora̋tko - chúďa |
| nénika - teta |
| nošak ? - všakže ? |
|
O
| obáčit - zbadať |
| obervi - obočie |
| obriekat - usedavo plakať, často nariekať |
| obrúska - plátená jednopolová štvorcová utierka na utieranie |
| očkierit - pootvoriť |
| očmarit - odhodiť |
| odhajtovat - nasilu odvliesť |
| oficiér - dôstojník |
| ogabat - oklamať |
| okálit - vyvaľovať oči , zízať. stále sa pozerať |
| okidat se - zašpiniť sa |
| okoštovat - ochutnať |
|
| |
| okreme - osobitne |
| okula̋r, okula̋re – okuliare |
| onda̋t - neurčité označenie činnosti, niečo robiť, konať |
| opáčit - ohmatať, obzrieť. navštíviť |
| opáchnút - ovoňať |
| orajbat - oprať |
| oringle - náušnice |
| ostruóška - ostroha, ostrohy na vyleštených čižmách |
| ošarpaní - otlčený, obitý |
| oškúlit - obiť, poškodiť |
| otkvacnút - odpanúť |
| ozdaj, ozdá - asi, pravdepodobne, vari |
|
P
| pácerki - korálky, náhrdelník |
| padá díždž/šč - prší |
| pajtáš - kamarát, druh, priateľ |
| pánboh/ch - Pán Boh |
| pánbošková kravička - lienka |
| pantlík - stuha |
| pánik - obrázok |
| papcún - kašovité jedlo zo zemiakov a múky |
| paradička - rajčina |
| parfín - voňavka |
| pasija - záľuba, chuť |
| pásmo - tkáčská miera (1 pásmo = 30 zubov brda = 30 párov nití) |
| pavúz/s - drevená tyč na upevnenie sena alebo obilia na voze |
| pendel – spodník, nosil sa priamo na telo a pokrýval dolnú polovicu trupu žien |
| pertok - štvorcový obrus z doma tkaného plátna |
| piéstík - drevený piest na sádzanie halušiek |
| piják - alkoholik. hrtan. kliešť, pijavý papier |
| piklet - predsieň |
| pípka - fajka |
| pitne - rovnako |
| pítač - pýtač |
| plachotka - štvorcová plachta s trakmi |
|
| na nosenie sena, trávy alebo jedla |
| plentat se - motať sa, zavadzať |
| podaromnici - zbytočne |
| pokriva - žihľava |
| pokróvec - tkaný koberec, behúň |
| pola - polovica, istý diel odevu (kabáta, sukne, zástery, pás tkaného plátna) |
| pole - pred (pole nás - pred naším domom |
| popravit postiel - ustlať postel |
| porazí te - zomrieš na porážku (kliatba) |
| porazit - zomrieť, zomrieť na porážku, na mŕtvicu |
| posecki - návšteva, posiedky |
| posepkat - ponatriasať |
| povojníčok - povojník (pás z plátna alebo iného materiálu, ktorým sa sťahuje, upevňuje perinka dieťaťom |
| pra̋tki - priadky |
| preci, precaj - predsa |
| prespanka - slobodná matka |
| priče - nohavice jazdeckého strihu, ktoré sa nosili s čižmami v medzivojnovom období |
| prípoviétka - príbeh, poviedka, rozprávka |
| pristaš - muž, ktorý sa prižení do domu nevesty |
| púščet - púšťat |
|
R
| rabló - zbojník, kmín |
| rabovat - lúpiť, zbíjať |
| ra̋dní - riadny, poriadny |
| ra̋dok - riadok |
| rajbat - prať: strúhať na strúhadle ("rajbadle", napr. jablká, zemiaky) |
| rajtki - jazdecké nohavice |
| randa - handra |
| raport - správa, hlásenie, najmä služobné, úradne, vojenské |
| regiment - vojenská jednotka, pluk |
|
| regrút - povolanec, branec |
| rechtor - učiteľ |
| richtovat - chystať, pripraviť |
| ročka - vedro |
| rojtla - rebrík |
| rováš - dlh |
| rospoznat - zoznámiť sa, spoznať |
| rúbok - zástera |
| rukovat - nastúpiť na vojenskú službu |
| ruóra - rúra |
| Rusadlié - Turíce, cirkevný sviatok |
|
S
| sanovat - ľutovať, sťažovať sa |
| sekírovat - trápiť |
| sevítka - ľanová utierka na utieranie riadu |
| skamenet - premeniť sa na kameň, stať sa nehybným (nadávka) |
| skapat - zmiznúť, zahynúť |
| sklep - obchodná miestnosť, obchod, podzemná pivnica |
| randa - handra |
| sluchat - počúvať |
| smertka - drevený kolovrat na motanie nití |
| spomuohuól - pomohol |
|
| spodník - spodnička |
| sevítka - ľanová utierka na utieranie riadu |
| stará, starká - stará mama |
| statok, statki - dobytok, domáce zvieratá |
| stolok - stolička bez operadla |
| stvora - osoba, žena |
| sudi - kuchynský riad |
| surovica - dlhý súkenný kabát so štvorcovým golierom, obvykle z bieleho plátna |
| súra - naponáhlo |
|
Š
| Šajó - rieka Slaná |
| ščeslivá - šťastná |
| ščestie - šťastie |
| šlajer - závoj nevesty |
| šlichta - mazľavá hmota |
| šlus - koniec, hotovo |
|
| šmalec - bravčová masť |
| šmitna - kováčska dielňa |
| šor - zástup |
| špulka - cievka na navíjanie nití |
| šurc - zástera |
| |
|
T
| ta̋, ta̋to - tade, tadeto |
| ta̋ dló - dolu, tadolu |
| ta̋ hor - hore, tahore |
| tájdi - choď |
| tajšuól - išiel |
| tamta̋ - tadiaľ, tým smerom |
| tanistra, tanisterka - plátenná kapsa, ktorá sa nosí prevesená cez plece |
|
| termosit - triasť |
| topuól - topoľ |
| triem - balkón v kostole |
| trímat - držať |
| Trojica - nedeľa, na ktorú pripadá cirkevný sviatok Trojice |
| túní - lacný |
| tunka - lacná polievka |
| túren - kostolná veža |
| tuš, tušta - nuž, nuž tak |
|
U
| ulahodit - urobiť po vôli |
urlab/p - vojenská dovolenka |
V
| vadit se - hádať sa |
| va̋cé - viacej |
| veršok - vŕšok |
| vicišpán - úradník, zástupca župana |
| víhled/t - okno |
|
| vivolit - vybrať |
| vizitka - blízka, časť ženského kroja |
| vuón - on |
| vza̋t - zobrať |
|
Z
| za tobó - za tebou |
| zapomnút - zabudnúť |
| započnúc - začať |
| závoz/s - cesta hlbočinou |
| ziherka - zapínací špendlík |
| zunovat - zunovať, mať niečoho alebo |
|
| niekoho dosť, prestať mať |
| rád, omrzieť |
| zuzáki - vianočné jedlo s makom, opekance |
| zvierbovat - zverbovať, dať sa najať za vojaka, na vojnu (v starších časoch) |
|
Ž
| ža̋den - žiaden |
| ža̋le - žiale |
| žentica - žinčica |
|
| živán - huncút, zlodej |
| žrák - žiale |
| |
|
|
Zoznam piesní
A pod hájičkom (vianočná koleda) ..................................................... 5
A pod hájom (parobská) ...................................................................... 6
Ach bože, prebože, muój mladí vek (parobská) .................................. 7
Ak to pekne vandrovat (ľúbostná) ....................................................... 8
Ani ja̋ tu nemám serca veselieho (dievčenská) ................................... 9
Beťár som voja̋čok (vojenská) ........................................................... 10
Bohdaj si skameniel (dievčenská) ..................................................... 11
Čas radosti, veselosti (česká vianočná koleda) ................................ 12
Čijože to kone na dvore (svadobná) ................................................. 13
Dobrí večier, kamarát muój (ľúbostná) .............................................. 14
Doma ste, doma (vianočná koleda) .................................................. 15
Ej, kamarátko moja̋(dievčenská) ....................................................... 16
Ej, pila bi ja̋ vodu (dievčenská) ......................................................... 17
Ej, tie lučenskie verški (regrútska, vojenská) .................................... 18
Ej, zakvákali vrani (banícka) ............................................................. 19
Galícia, Galícia (vojenská z 1. svetovej vojny) .................................. 20
Huóra, huóra, zelení háj (ľúbostná) .................................................. 21
Išlo diéuče do hájička (dievocká) ...................................................... 22
Jajže, milí, porazí te (dievčenská) ..................................................... 23
Každie rano o pol šesté (banícka) .................................................... 24
Kebi ste vi, mamko (vojenská z 1. svetovej vojny) ............................ 25
Kebi ste vi znali (dievčenská) ............................................................ 26
Ked išla s kerstena̋(pieseň spievaná na krstinách) ........................... 27
Ked ja̋ puójdem k dieučetu švárniemu (parobská) ............................ 28
|
|
Ked som pásuól kone, voli (parobská) .............................................. 29
Kmotra moja̋, kmotra (pieseň spievaná na krstinách) ....................... 30
Lúto mi je (svadobná) ........................................................................ 31
Mala som ja̋ v mojom rúpku čerešne (dievčenská) ............................ 32
Mamo moja̋, mamo (dievčenská) ....................................................... 33
Na visokom veršku (ľúbostná) ........................................................... 34
Nad tó Slanó vinšla hviezda jasná (dievčenská) ................................ 35
Nechod mi, kamarát (ľúbostná) .......................................................... 36
Ozívaj se, hlase (ľúbostná, do kolesa) ............................................... 37
Pítalo se dieuče hava̋ra (banícka) ..................................................... 38
Pod bučkom, za bučkom (ľúbostná) .................................................. 39
Pohneval se milí na samie Rusadlie (dievčenská) ............................ 40
Pri potoku rokita (dievčenská) ........................................................... 41
Pri potuóčku (dievčenská, ľúbostná) ................................................. 42
Slunko svietí a díšč padá (regrútska) ................................................ 43
Stávaj, Honzo, hore (banícka) ........................................................... 44
Stávaj, milí, hore s tié postiélki (ľúbostná) ........................................ 45
Sviét, mesa̋čok (mládenecká) ........................................................... 46
Už tebä, Dovšíku (zbojnícka) ............................................................ 47
V Nižné Slané pri kostele (ľúbostná) ................................................ 48
V Nižné Slané vizvánejú (zbojnícka) ................................................ 49
Vinšla hviezda (vianočná koleda) ..................................................... 50
Virosnúl mi pod obluóčkom tulipán (ľúbostná) .................................. 51 |
SPEVNÍK
piesní z repertoáru
folklórnej skupiny Hrabina
z Nižnej Slanej
Prvé vydanie
Autor: © Ing. Martin Gallík
Notopis: Ing. Ondrej Hlaváč
Odborná spolupráca: Mgr. Gabriel Rožai, PhD.
Grafická príprava a tlač: Roven Rožňava, s.r.o.
Vydal: Miestny odbor Matice slovenskej Nižná Slaná, 2022
ISBN 978-80-8128-285-0
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-