
Ďakujem Mestu Revúca a mestskému zastupiteľstvu, ktoré podporilo projekt a všetkým aj doterajším predstaviteľom mesta, ktorí neustále podporovali kultúru a v nej aj folklór. Najväčšia vďaka však patrí ľudom, jednotlivcom, ktorí na úkor svojho voľného času uchovávajú naše hodnoty a tradície a prinášajú nám umelecké zážitky plné emócií, ako to bolo aj v predstavení SVIEČKA, BUGAČ, HRUDA ZEME v nedeľu.
Ambíciou umeleckého posolstva nového folklórneho diela je zobrazenie prostého života obyvateľov Muránskej Huty, ktorá vznikla na konci 17. stor. pri sklárskej hute a odvtedy bola na celé veky zviazaná s týmto unikátnym remeslom. Muránskohuťania ešte aj pred sto rokmi prežívali dozvuky tejto slávnej éry a zostávali napriek všetkým problémom verní spôsobu života svojich predkov.

Ich človečenská odovzdanosť a vernosť rodnej hrude si zaslúžia úctu a vďaku potomkov a pre všetkých súčasníkov môžu byť motiváciou, ako zmysluplne, čestne a poctivo prežiť svoj život.
Vďaka patrí vedúcim folklórnych súborov Lykovec a Lykovček – Alenke Ďurkovičovej, ktorá robila výskum a zbierala materiál ako podklad pre podujatie, Marianke Poprockej za námet a tanečnú dramaturgiu, a vedúcej ľudovej hudby Lykovec a Lykovček Natálii
Poprockej za hudobnú dramaturgiu a naštudovanie spolu s hudobníkmi a primášom Michalom Šimkom. Ďakujem každému jednému členovi folklórneho súboru za váš čas, za každú minútu, ktorú ste venovali nácvikom, namiesto toho, aby ste ho venovali niečomu inému. Ďakujem za vaše nadšenie, s ktorým k folklóru pristupujete a ktoré nevyprchalo ani po takmer dvoch rokoch náročných nácvikov. Som na vás nesmierne hrdá!
Moje poďakovanie za réžiu patrí kolegovi Jurajovi Genčanskému. Za technické zabezpečenie chcem poďakovať Martinovi Gorelovi, Jozefovi Gorelovi, Soni Oravcovej a Michalovi Valaštekovi.

Folklórny súbor Lykovec priniesol nadčasový príbeh, taký aktuálny aj v dnešnej dobe. Pretože tak ako v minulosti, aj dnes ľudia migrujú, opúšťajú svoje rodiny za príležitosťou, lepším životom a zabezpečením svojej rodiny po celom svete.

A vy, fanúšikovia folklóru v Revúcej, možno im môžete tak v duchu znova symbolicky zatlieskať a myslieť na všetkých, ktorí stoja za týmto skvelým programom, no zatlieskať i ľuďom, ktorí tu v minulosti žili a ktorých príbeh nám „prerozprávali“, ba aj všetkým tým, ktorí aj dnes opúšťajú svoje domovy, aby zabezpečili svoje rodiny.
* Karin Kilíková, riaditeľka MsKS.
Fotografie: Peter Poboček




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-