Družná a priateľská atmosféra plná stretnutí, detských i dospelých usmiatych tvárí – tak by sa jednou vetou dal zhodnotiť Európsky deň rodičov a škôl, ktorý 19.10.2013 prebiehal v priestoroch ZŠ I.B.Zocha v Revúcej.Žiaci nižších ročníkov súťažili v rôznych disciplínach spolu so svojími rodičmi, vyrábali darčeky v tvorivých dielňach, veľký úspech malo aj penové pečiatkovanie, kde si z penových pečiatok vytvárali rôzne príbehy. Desiatky detí odchádzalo vďaka dvom šikovným výtvarníčkam z akcie pekne upravených – pod ich šikovnými rukami sa ich tváričky zmenili na mačičky, myšky, psíkov, ba mali sme aj Spidermana. Mnohým z nich sa podarilo vďaka Dinoburze a Šmolkoburze skompletizovať svoje zbierky nálepiek a domina. Veľa detí sa tešilo aj koníkom a možnosti povoziť sa na nich.
Starší žiaci spolu s rodičmi súťažili v Pevnosti Boyard, kde plnili náročné úlohy a postupne tak získavali kľúč rozlúšteniu hádanky. V tvrdej medzitriednej konkurencii nakoniec zvíťazilo družstvo V. A a odmenou bola veľká torta, ktorú si všetci žiaci triedy aj s rodičmi svorne rozdelili.
Mamičky uvítali možnosť skrášliť sa, stánky kozmetických firiem Oriflame a Mary Kay boli stále plné a veru, mnohé mamičky mohli ísť z Európskeho dňa rodičov a škôl rovno do televízneho štúdia.
Všetci účastníci mali možnosť občerstviť sa v bufete, kde k čaju, káve a malinovke za symbolickú cenu každý dostal aj koláčik zdarma.
Veľkému úspechu sa tešil vynikajúci guláš a tiež skvelé zemiakové placky, ktoré sme nestíhali dopekať :)
O dvanástej sa všetci zhromaždili pred moderátorským stanovišťom, kde sa postupne od poslednej losovalo 50 tombolových cien. Keďže cien bolo naozaj neúrekom, losovanie trvalo viac ako polhodinu. Niektorým sa pošťastilo a boli vylosovaní aj viackrát.
Záver akcie patril už tradičnej Šarkaniáde, kde si žiaci spolu s rodičmi a učiteľmi púšťali šarkanov. Niektorí si priniesli šarkanov z obchodu, bolo však aj veľa takých, ktorým nad hlavali lietali ich vlastné výtvory.
Veríme, že všetkým zúčastneným sa v sobotu páčilo a prídu opäť o rok.
Chceme sa poďakovať všetkým sponzorom, bez ktorých by sa nám nepodarilo zabezpečiť túto milú akciu na takej úrovni, ako sme si predstavovali. Svojími peňažnými a vecnými darmi pomohli splniť naše predstavy o Európskom dni rodičov a škôl, za čo im patrí veľká vďaka.
Sponzormi našej akcie boli: Rada rodičov pri ZŠ I.B.Zocha, SMZ Jelšava, Mestské Lesy Revúca, STROJKOV - p. Vladimír Beňo, MUDr. Jarmila Kapustová - pratický lekár pre deti a dorast, Upratovanie Grendel, Expres Servis - Dušan Holý, Elektro Ján Lopušek, PharmDr. Viera Špaldová, Aktiva - Vladimír Jankovič, Záložňa Ľubomír Piljan, Kadernícky salón Lenka, Kaderníctvo Lydka a Zdenka, DM Victory p. Bőhmerová, Oriflame - Monika Polubňáková a Zuzana Bokorová, Kontur Print - Mgr. Peter Kontúr, Lekáreň Lianela - PharmDr. Valéria Zobanová, Predajňa Billa Revúca - p. Molnárová, Kníhkupectvo Knihart - p. Kršková, internetový obchod so zdravou výživou www.bionatura.sk, Petshop Uško Revúca, Pizzéria Bátori Revúca, Papiernictvo Compact - p. Ivana Bodnárová, Majster A-D TEAM - Renáta Kuchtová, Obuv Kellich Revúca - Ľudovít Kellich, Stolárstvo a výroba nábytku Lubeník - p. Krága, Bižutéria a drogéria - p. Ferdinandyová, Prvá stavebná sporiteľna, pobočka Revúca, Pekáreň Belák Miroslav, Protovik - p. Edita Vodžáková, SINTRA Poprad, Adam a Eva, Chovprodukt Sylvia, pani Jozefína Kaššaiová.
Mgr. Andrea Tokárová
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-