V horúci letný deň kroky 172 seniorov a pozvaných hostí 4.7.2012 smerovali do Kultúrneho domu a do dvora MŠ Muránskej Dlhej Lúke, aby sa zúčastnili 12. Okresného zrazu seniorov revúckeho okresu. Prítomných hostí a seniorov privítala predsedníčka OO JDS v Revúcej Zuzana Homoliaková. K prítomným sa prihovorila predsedníčka ZMOS Stredného Gemera, primátorka Revúcej Eva Cireňová, poslankyňa BBSK, starosta hosťujúcej obce M. Nosko, predseda KO JDS BB F. Šušlík, a poslanec BBSK J. Šeševička. Vlastnou básňou privítala seniorov a hostí pani Želmíra Štefanková takto: prajem Vám, aby ste tu v našej obci prežili samé príjemné chvíle.
Veríme, že trasy, ktoré prichystané máme,
bez prekážok prekonáme.
Ak sa už pokocháme krásou prírody a či obce, hoc trochu i unavený snáď,
budeme si môcť misku chutného guľášu dať.
A potom ako sa na dobrých priateľov patrí, sluší,
posedíme, poklebetíme - doprajeme pokoj telu - duši.
Strávime spolu príjemnú chvíľku,
pri muzike i dobrom vínku.
A keď sa do domovov rozídeme, na dnešný deň, budeme spomínať ešte dlhý čas,
a prajeme si by o rok na takomto podujatí, v zdraví, stretli sme sa všetci zas.
S turistickými trasami a pokynmi podal člen P OR JDS J. Krušina. Pre menej zdatných seniorov bola určená trasa - prehliadka obce, návšteva kostolov – evanjelického, katolíckeho a babtistického, kde boli podané informácie o histórii kostolov a vzniku cirkví.
Zdatnejší seniori absolvovali náročnejšiu trasu výstup na vyhliadku obce a vykrývač EUROTELU. Cestou späť sa vracali po trase kostolov.
Na dvore MŠ vyhrávala banícka dychovka SMZ Jelšava a pesničkami vítala prichádzajúcich seniorov z turistických trás. Po výbornom guláši, pive a zákuskoch, ktoré napiekli občianky Muránskej Dlhej Lúky a každá ZO JDS pokračovalo posedenie na dvore MŠ s bohatým občerstvením. Okrem dychovky hrali na harmonikách a spievali E. Sendrei a Š. Kunštár.
Počas popoludňajšieho posedenia mali seniori možnosť obdivovať výstavu obrazov rodáka z Muránskej Dlhej Lúky p. Jána Hrivnáka, obrazovú výstavu VESMÍR a fotografie obce od Mariana Manducha. Poďakovanie za podujatie pripravené na vysokej úrovni patrí obci Muránska Dlhá Lúka, starostovi M. Noskovi, poslancom OZ, organizačnému výboru ZO JDS pod vedením predsedníčky H. Imreovej a čestnej predsedníčky M. Rusnákovej. Poďakovanie patrí všetkým občanom MDL, ktorí sa aktívne podieľali na príprave OTZS. Veľké ďakujem patrí všetkým sponzorom, ktorí prispeli k zdarnému priebehu 12. 0TZS.
Mgr. Zuzana Homoliaková
Foto: Dr. Ján Bendo
{gallery}obsah/revuca/jds/zraz{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-