Nový školský rok 2010/2011 na Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa už začal pod vedením novej riaditeľky Mgr. Adriany Kvetkovej. Do tejto funkcie bola vymenovaná dňom 1. augusta 2010, a to po rozhodnutí dovtedajšieho riaditeľa PaedDr. Jozefa Sabola odísť do starobného dôchodku a na základe výberového konania na uvoľnené miesto. Menovací dekrét pani Kvetkovej odovzdala primátorka mesta Revúca pani Eva Cireňová. Pri tejto príležitosti oslovili Revúcke listy novú riaditeľku, ktorá bola dosiaľ na tejto škole zástupkyňou riaditeľa, aby im ešte pred začiatkom školského roku odpovedala na jedinú otázku: sa Základná škola I. B. Zocha v Revúcej začala orientovať na tvorivo humanistickú koncepciu. Zmenil sa náhľad na prácu učiteľa a postavenie žiaka a aj tým sa Vaša škola odlišovala od iných základných škôl na území mesta. Budete pokračovať v duchu tejto koncepcie, alebo chystáte aj nejaké zmeny vo výchovno - vzdelávacom procese?"
- Škola by mala byť miestom, kde sa dieťa cíti dobre. Kvalitné vzdelanie je možné zabezpečiť len vtedy, keď obsah vzdelávania bude zodpovedať rozvoju osobnosti žiaka, spoločenským požiadavkám, rozvoju vedy a kultúry. Táto premena tradičnej školy na modernú sa začala už pred niekoľkými rokmi práve pod vedením PaedDr. Jozefa Sabola, ktorý už vtedy cítil potrebu meniť zaužívané postupy práce so žiakmi. Víziou školy, ktorú sme si vyšpecifikovali, je: vytvorenie školy ako tvorivej dielne s možnosťou odborného a kreatívneho rastu žiaka a učiteľa. Základným cieľom bola a naďalej ostáva celková kultivácia osobnosti žiaka, poskytnutie dostatočného priestoru na prejavenie potencie, ktorá je v každom človeku. Podľa mňa má škola dať žiakovi základné nevyhnutné poznatky pre život, poskytnúť mu najnovšie informácie, aby ich vedel uplatniť v štúdiu a v praktickom živote. Aby sa žiak v škole mohol učiť, chcel učiť a aby sa vedel učiť, je potrebné vedieť vytvoriť príjemnú atmosféru a ponúkať kvalitné služby. Pre školu je základným problémom utvorenie názoru na to, ako by chcela byť videná. Vychádza sa pri nej z celkovej koncepcie, za akým účelom bola vytvorená a aké sú jej ciele. Pozornosť na seba môžeme pritiahnuť tým, že sme dobrí, ale aj tým, že sme iní. Naša odlišnosť od iných škôl v meste je naša silná stránka. Aj v budúcnosti budeme uprednostňovať výchovu, modelovať osobnosť, ktorá bude schopná prekonávať stresy, záťaže a konflikty dnešného sveta. V hodnotovom rebríčku budú na popredných miestach: múdrosť, dobro, krása. Program školy je postavený tak, aby umožňoval rozvíjať pozitívne ľudské stránky žiaka. Vychádza z toho, že v súčasných, extrémne zložitých sociálnych vzťahoch jedincovi nestačí iba množstvo informácií, poznatkov a vedomostí. Potrebuje vedieť riešiť problémy, vyrovnať sa so záťažovými situáciami, položiť si pred seba ciele, teda potrebuje poznať svoje možnosti a osobné predpoklady.
Zmyslom našej práce by malo byť, aby každý žiak bol úspešný. Optimalizovať svoju prácu tak, aby vedenie každého žiaka bolo zladené s jeho vývojom, s ohľadom na jeho rozumové, povahové a fyzické možnosti v súlade s učebnými osnovami pre ZŠ. Svoju pozornosť chcem sústrediť na osobnostný rozvoj žiaka. Postupne meniť prevahu vzdelávacej funkcie nad výchovnou.
Dominantnými sú a ostanú postoje a hodnoty - k sebe, ľuďom, prírode, zručnosti - práca s informáciami, komunikácia a spolupráca s ľuďmi, tvorivé riešenie problémov, a potom vedomosti - ich vyhľadávanie, objavovanie a tvorenie samotným žiakom. Už sa urobil závažný a zároveň odvážny krok smerom k modernej škole. Tým, že sa na prvé miesto dostali postoje a hodnoty, na druhé miesto zručnosti a potom vedomosti, priblížila sa škola k reálnemu životu, kde najdôležitejšie sú hodnoty a postoje. Ťažiskom vyučovania by mali byť ešte viac aktívne vyučovacie metódy – riešenie problémových úloh, tvorivé hry, dramatizácia, projekty, diskusia, využívanie najnovších informačných technológií.“
(Prevzaté z Revúckych listov č.14/2010 so súhlasom vedenia redakcie)
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-