V spomienkach Ondreja Hericha sa uvádza: „Starí otec, dobrí muzikant, tak buli pódali, eš kto via, tag via a kto nevia, nech bi bars akia školi mav, aj dobrú vec pokazí. A mojä stará mač mi tak vikladali, eš koj som sä jä narodživ, bula strašná zima.“ Bolo to 9. januára 1934 v Sirku. A dňa 19. apríla 2010 Ondrej Herich po dlhej a ťažkej chorobe umiera. Rozlúčili sme sa s ním na cintoríne v Revúcej, za veľkej účasti Revúčanov a ľudí z okolia, so sprievodným pekným slovom i za doprovodu dojímavých melódií, zborového spevu, hlasov dychovej hudby a cimbalovej muziky. Ondrej Herich už nie je medzi nami, ale to, čo zanechal, nám nedá na neho zabudnúť.
Ďakujeme Ti, Ondrej, a lúčime sa s Tebou!
{jcomments on}