piatok, 13 február 2015 16:32

Osemdesiatročný lesník z Gemera Ing. Ľudovít Barančok: „Keďže mi oči slabnú, čítam srdcom...“

Napísal(a) Ladislav Malák
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

barancok ludovit1aBarancokovi k 80 ke01 001cZavolať bývalého kolegu Ing. Ľudovíta Barančoka, lesníka – penzistu do Revúcej, je pre mňa vždy príjemné. Ale telefonické spojenie medzi jeho Gemerom a mojím Abovom, ktoré sa udialo nedávno, bolo výnimočné. Lajkovi, ako ho aj ja volám takmer 50 rokov, odvtedy čo sa poznáme, som mu chcel na diaľku vyše 130 km predniesť vinš k osemdesiatinám. V jeho hlase bolo zreteľne cítiť dojatie i radosť, že ešte aj po dvadsiatich rokoch od odchodu na dôchodok si naň jeho spolupracovníci spomenú. S gratuláciou k jubileu som teda nebol jediný.

Pri telefonáte, v predstave, že ho mám s jeho dobráckym výzorom pred sebou, som si uvedomil, že privolávam najmä našu spoločnú lesnícku minulosť v Hnileckej doline, na bývalom Lesnom závode Stará Voda, a to od leta 1965, keď som ako čerstvý maturant z prešovskej lesníckej školy nastúpil za technika na polesie Suchý vrch a on bol už vo funkcii vedúceho oddelenia na lesnom závode. Hoci som vhupol do veľkých problémov, lebo v závode vrcholili povinnosti so spracovávaním veľkej vetrovej kalamity, ktorá postihla starovodské lesy na jeseň 1964, vo vedení LZ Stará Voda, ktorého členom bol aj Lajo Barančok. Nad nervozitou z vysokých

úloh prevažovalo zdravé pracovné vypätie, ktoré ma aj v mojej lesníckej robote motivovalo potom ešte dlhé roky. Niekoľkostootisíckubíková kalamita sa nakoniec spracovala načas, drevná hmota nevyšla nazmar a podkôrny hmyz vyšiel naprázdno. Všetko sa zvládlo bez kibicovania ochrancov prírody. O tých sme vtedy ešte ani nechyrovali!

Možno, že práve počas hektických kalamitných rokov 1964 – 1965 si gemerský rodák Ing. Ľudovít Barančok uvedomil, že jeho lesnícke srdce patrí Hnileckej doline, nachádzajúcej sa na južnom Spiši, v okrese Gelnica. Drsnému, no ľúbeznému kraju. Jeho lesom, jeho ľuďom. Kolegom – lesníkom, lesným robotníkom a robotníčkam. Aj tak bolo! Zdržal sa tam dlho – tridsať rokov! Z južného Spiša odchádzal z najvyššej riadiacej funkcie - ako riaditeľ Lesného závodu Margecany.
barancokovi k 80 ke 2 001bBarancokovi k 80 ke01 001bBarancokovi k 80 ke01 001amalak laco IMG 1084Až dôchodcovský vek prebudil v ňom túžbu po domove a srdce pocítilo potrebu vrátiť sa na rodný Gemer, do Revúcej, kde žije aj jeho mladší brat, tiež lesný inžinier a kde bol lesníkom aj ich otec.
Medzi neduhmi, ktoré sa v osemdesiatke už občas pritrafia, Lajko Barančok najviac pociťuje slabnúci zrak. Čo si nedokáže prečítať aj z týchto riadkov, rozlúšti, ako ho poznám a ako sa mi aj sám priznal, srdcom, spomienkami. Nezvyknú v nich chýbať ani najkrajšie miesta jeho plodnej lesníckej kariéry v Hnileckej doline: mohutný lesný hrebeň Hekerová nad Smolníkom, pyšný a vysoký Zlatý stôl nad Starou Vodou, nádherná dlhá dolina Bystrý potok, či hora Špiciberg nad Gelnicou...A všade ľudia! Nadmieru skromní, ale aj nadmieru pracovití. Nezabudnuteľní...
Ladislav Malák

Fotografie: autor + rodina Sakáčovcov z Gelnice

 {jcomments on}

 

Čítať 4506 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:34

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!