Dňa 18. septembraNajväčší záujem však bol o používanie akumulátorových skrutkovačov. Niektoré výrobky vyžadovali, aby sa drevené odrezky spájali pomocou skrutiek. Najprv si jedným akumulátorovým skrutkovačom vyvŕtali dierku a potom dve drevené časti druhým akumulátorovým skrutkovačom zoskrutkovali.
Poslednou, ale niekedy aj prvou, úpravou drevených výrobkov bolo ich maľovanie. Deti používali pestrofarebné vodou riediteľné lazúry na drevo.
Veľkým hitom boli aj jednorázové hygienické rukavice, ktoré deti používali, aby sa nezamazali farbami.
A čo deti vytvorili? Motýle, kvietky – ako prívesok do auta otcovi, veľké slnečné mandaly, ktoré si ponechá CVČ a poslúžia im na divadelné aktivity, myšky s chvostom z farebných šnúrok, za ktoré viseli uviazané na konároch smutnej vŕby, kým farby na ich kožúškoch neuschli, Miki Mausa s tvárou z plexiskla, chlapci chceli zostrojiť zbrane, tak vymysleli bojovú loď a meče.
Výrobky, ktoré deti vyrobili, si mohli vziať so sebou.
Druhým stanovišťom, ktoré mal pod dohľadom Ondrej Bašták Ďurán, a kde vypomáhali pracovníci Domu Matice slovenskej v Rožňave Matej Lada a Ján Rybár, bolo stanovište s exteriérovou bocciou. Pán Bašták sa boccii venuje už dlhé roky a teraz aj ako podnikateľskej aktivite. Boccia je jednoduchá hra, ktorej základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Jeden súper má 6 červených lôpt, druhý 6 modrých a sadu boccia lôpt dopĺňa biela cieľová lopta. Hráči sa snažia počas hry hodiť svoje farebné loptičky čo najbližšie k bielej.
Pôvodne sa boccia hrá v interiéry, ale existuje aj jej exteriérová verzia. Vtedy sa hrá s tvrdými plnými loptami z plastu alebo dreva na trávniku. Za slnečného počasia, aké vládlo aj v deň tvorivých dielní, je hra boccia výbornou aktivitou na dobré a zdravé strávenie voľného času.
Ako prví sa k hodom boccia lôpt dostavili škôlkari a to všetci naraz. Lopty lietali jedna cez druhú a na zápas boccie sa to nepodobalo ani zďaleka, ale deti si toto šantenie s loptami užili. Neskôr nastúpili žiaci základných škôl a tí už k hre pristupovali s väčšou vážnosťou korešpondujúcou s ich vekom. Hrali jeden na jedného - jednotlivci, dvaja na dvoch - páry i traja na troch - tímy. Išlo im to a hrali so záujmom.
Boccia pôvodne vznikla ako alternatíva hry petanque pre ľudí s ťažkým telesným postihnutím. Avšak táto hra má v sebe potenciál, ktorý ďaleko presahuje toto úzke vymedzenie na cieľovú skupinu, ktorej môže slúžiť k dobru. Aj prezentácia exteriérovej boccie počas Dní mesta Rožňava pred Centrom voľného času ukázala, že pre deti je táto hra ako stvorená.
Na záver si bocciu zahrala aj riaditeľka CVČ Rožňava Izabella Hurajtová, ktorá ju hrala v tradičnom folklórnom kroji, prišla práve z pódia, kde vystúpila so svojím folklórnym programom. Ľudia majú v povahe chuť hrať a zabávať sa. Možno i naši prastarí rodičia by prišli boccii na chuť.
Autor článku a fotografií: Mgr. Ondrej Bašták Ďurán
picasa_albumid=6067568877868110529
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-