richtár, mešťanosta, rodoľub, mecén, cirkevný činiteľ, zakladajúci člen Matice slovenskej. Narodil sa pred 190 rokmi - 8.2.1822 v Kameňanoch. Do Revúcej prišiel v roku 1841, kde si zriadil obchod. Ihneď sa zapojil do národnobuditeľskej činnosti a stal sa knihovníkom prvej slovenskej knižnice v meste.
Revúckym richtárom bol v rokoch:1850 - 1852, od 28. januára 1862 do 8. mája 1862 (vzdal sa) a mešťanostom v rokoch 1869 - 1870. Štyri desiatky rokov bol senátorom mesta. V meste založil ústav pre siroty. Bol činovníkom v evanjelickej cirkvi - v Revúcej sa stal presbyterom a v Chyžnom zborovým dozorcom. Matej Nandrássy bol roduverným Slovákom. Hoci jeho presvedčenie mu v tom období bolo skôr na prekážku, zachoval si ho až do smrti. Jeho životným cieľom bolo vytvorenie slovenskej strednej školy v Revúcej. Už v roku 1849 spolu so Samuelom (Samom) Tomášikom išli do Viedne na panovnícky dvor, aby ako predstavitelia Muránskej doliny, okrem iného, žiadali aj pomoc pri zriaďovaní slovenských škôl. V roku 1852 podporoval návrh na zriadenie slovenskej reálky v Revúcej. V júni 1861 sa spolu s Karolom Pavlom Štefančokom zúčastnil memorandového národného zhromaždenia v Martine, za čo ho nazvali zradcom vlasti a pozbavili funkcie senátora. V roku 1862 sa stal členom prípravného výboru pre založenie slávneho revúckeho gymnázia, ktorému spolu s manželkou venovali 200 zlatých ako základinu.
Počas celej existencie, v rokoch 1862 - 1874, bol jeho miestnym dozorcom (inšpektorom) a neustále ho podporoval finančne a materiálne. Organizoval zbierky na jeho udržiavanie, riešil problémy s otvorením ďalšej slovenskej školy Učiteľského semeniska (ústavu), ako i so zabezpečovaním chodu školskej jedálne.
Intenzívne pomáhal pri výstavbe novej budovy gymnázia, stavanej zo zbierok v rokoch 1871 - 1874. Veľa úsilia vynakladal na odrážanie útokov proti gymnáziu, jeho študentom a profesorom, ktorým vypomáhal aj po násilnom zatvorení školy, keď ostali bez práce. O jeho zásluhách Július Botto napísal: „Nandrássy bol v gymnáziu všetko, vykonávajúcou pravicou a exekutívou a nebyť domu Nandrássyovského, tak myslím, že by sa aj gymnázium revúcke sotva života dožilo". Zomrel 30. 5. 1889. Jeho osobnosť v Revúcej pripomína pamätná tabuľa na Nandrássyho dome (sídlo Slovenskej sporiteľne) na Námestí slobody a hrob s náhrobkom v mestskom cintoríne.
Dušan Dubovský
Prečítajte si aj toto:
Jana Perásková: Slávne gymnázium na gazdovskom dvore
{jcomments on}
štvrtok, 12 apríl 2012 12:25
Pripomíname si tých, ktorí stáli pri zrode Prvého slovenského gymnázia v Revúcej - Matej Nandrássy Doporučený
Napísal(a) Dušan Dubovský
V nasledujúcich týždňoch postupne uverejním na stránke Maj Gemer (aj za spolupráce Revúckych listov) niektoré osobnosti Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Takto si nielen pripomenieme významného výročie zrodu gymnázia, ale i tých, ktorí sa vyznamnou mierou pričinili o jeho zrod i existenciu. Dnes začíname Matejom Nandrássym, po ktorom je pomenovaná aj jedna z revúckych ulíc.
V tomto roku, kedy si pripomíname 150. výročie založenia Slovenského evanjelického a.v. gymnázia - Prvého slovenského gymnázia, s úctou si spomíname na tých, ktorí stali pri jeho zrode. K nim patril aj Matej Nandrássy, kupec, obchodník, ľudovýchovný pracovník,
Zverejnené v
Revúca
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-