istý čas učil na ZŠ J.A. Komenského. Zomrel 28.1.1983 a je pochovaný na cintoríne v Revúcej. Manželka Júlia, rod. Krokavcová (90), rodáčka z Ratkovej, bola dlhoročnou učiteľkou na škole v Jelšave. Žije v Revúcej. Mali spolu dvoch synov. Starší, stavebný inžinier a stredoškolský učiteľ, žiaľ, už nie je medzi nami. Mladší, lekár – internista, kardiológ, má v Revúcej súkromnú ambulanciu.
Pán Karol Urbanec bol vynikajúcim pedagógom, metodikom, riadiacim pracovníkom, ktorý vychoval veľa kvalitných učiteľov, svojich nástupcov. Mal vynikajúce organizačné schopnosti, ktoré využil okrem okruhu školy aj na pôde mesta. Dlhé roky pracoval aktívne ako poslanec MsNV, podpredseda MsNV, člen jeho rady a predseda Zboru pre občianske záležitosti, ktorého bol v roku 1953 spoluzakladateľom. Počas dlhoročného pôsobenia v týchto funkciách uvítal mnohých nových obyvateľov mesta, zosobášil veľa snúbeneckých párov a ako smútočný rečník sa v mene pozostalých rozlúčil s mnohými obyvateľmi nielen Jelšavy, ale aj širokého okolia. Bol externým poradcom pre matematiku na Odbore školstva Krajského národného výboru v Košiciach. Dlhodobo bol hlásateľom na futbalovom štadióne Magnezit Jelšava na všetkých jeho stretnutiach.
V čase 2. svetovej vojny bol zajatý a väznený ako dôstojník Slovenskej armády v nemeckých mestách Jena, Gera, Zwickau a Altenberg, odkiaľ bol oslobodený americkou armádou.
Počas svojho života bol ocenený mnohými ministerskými, krajskými i okresnými vyznamenaniami. Získal titul Zaslúžilý učiteľ a v roku 2003 mu bola udelená Cena primátora mesta MVDr. Milana Kolesára in memoriam.
Tí, ktorí ste ho poznali ako učiteľa alebo funkcionára mesta, alebo spolupracovníka, venujte mu tichú spomienku.
Mgr. Ondrej Mladší




























__________________________________________________
Karol Urbanec sa narodil 16. novembra 1913 v neďalekom Nandraži na strednom Gemeri. Pochádzal z murárskej rodiny. Po štúdiu na základnej škole v rodnej obci a maturite na Gymnáziu v Revúcej študoval na Učiteľskom ústave v Prešove, kde získal kvalifikáciu odborného učiteľa pre II. stupeň základných škôl v predmetoch matematika, geometria, rysovanie a hudobná výchova. Učiť začal na jednotriedke v Skerešove, odtiaľ prešiel na Štátny ústav pre hluchonemých do Jelšavy, neskôr na školu do Ratkovej. Odtiaľ bol dňa 12. decembra 1945 preložený do Jelšavy a menovaný za riaditeľa školy. Pretože funkciu riaditeľa súčasne zastával aj vtedajší riaditeľ Eugen Medovský, na škole bolo tzv. dvojvládie, ktoré skončilo 22.2.1946 preložením pána Urbanca do Štítnika za riaditeľa Štátnej meštianskej školy. V tejto funkcii bol až do 30.6.1953. Dňom 1.9.1953 bol dekrétom Expozitúry Povereníctva školstva a vedy v Košiciach menovaný za riaditeľa Osemročnej strednej školy v Jelšave. Tu pôsobil nepretržite až do svojho presťahovania sa do Revúcej a odchodu na starobný dôchodok. V Revúcej ešte
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-