národnostného vývinu z pohľadu historického, ale aj pre jazykový vývin z jazykovedného hľadiska. Kniha má len niekoľko zápisov v latinskom, nemeckom a maďarskom jazyku. Už v roku 1567 je zápis latinsko-slovenský „Sľub Gregora Malého po prepustení z väzenia“.
V knihe sa nachádza množstvo slov, ktoré poznali a používali gemerskí Slováci. Slovenských historikov zaujímajú aj problémy vývinu slovenskej národnosti, základné otázky hospodárskych, správnych, kultúrnych a sociálnych dejín. Na každú z nich možno z Jelšavskej knihy čerpať podklady a príklady. Zápisy v mestskej knihe nenasledujú po sebe v chronologickom poradí. Časový sled už porušovali sami pisári. Niektorí písali len na prednú
stranu listu, kým zadnú nechávali voľnú, kde sa často dodatočne zapisovali mladšie zápisy.
Nedôsledné písanie „i“ a „j“ charakterizuje prechodné štádium medzi stredovekou latinčinou a novovekou kancelárskou rečou.
Jelšavská mestská kniha bola reštaurovaná v roku 2010 v špecializovanom pracovisku Spišského archívu v Levoči. Spracovali ju Doc. PhDr. Darina Lehotská, CSc. a PhDr. Jozef Orlovský v roku 1976. Publikovaný prameň slúži na vykreslenie všeobecného historického obrazu Jelšavy, umožňuje rozbor jeho jazyka a prináša aj zaujímavým spôsobom spracovanú kapitolu o vzniku, význame, poslaní a druhoch jelšavských mestských zápisov ako produkcii jelšavskej mestskej kancelárie.
Bádateľov od štúdia mestských kníh mnohokrát odrádza štýl písma, v ktorom sú napísané.
Nie je to typ písma na aký sme dnes bežne zvyknutí. Bádateľ by mal mať znalosti z „paleografie“, – ide o pomocnú vedu historickú, ktorá sa zaoberá čítaním starých typov písma, vývojom písma a písacími látkami. Bez základných znalostí tejto vedy sa, bohužiaľ, bádateľ z mestskej knihy veľa nedozvie. Stretne sa v nej s cudzím jazykom, dokonca aj 
nemeckým a maďarským, ktorý bol v 16. – 18. storočí úplne iný. To znamená, že mal úplne inú vetnú skladbu, používal iné výrazové prostriedky, alebo je tam množstvo slov, ktoré už zanikli.
Preto dnešná nemčina, maďarčina a latinčina mu nemusí stačiť. Ak však staré písmo aspoň trochu ovláda, môže sa dozvedieť veľa rôznych zaujímavosti.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava,
Magistrát mesta Jelšava, Najstaršia mestská kniha Jelšavy (1566-1710)
LEHOTSKÁ, Darina – ORLOVSKÝ, Jozef. Najstaršia Jelšavská mestská kniha 1566 – 1710. Martin : Osveta,
1976
Silvia Oravcová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-