Revúca (259)
Podradené kategórie
Vyše storočná tradícia organizovaného poľovníctva, ako jedného z významných pilierov občianskej spoločnosti, našla svoje opodstatnenie aj v našom regióne Gemera. Veď na jeho území sa nachádza niekoľko národných parkov, ktoré sú mimoriadne bohaté na rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov, ktoré je potrebné chrániť, ale sa aj pravidelne o ne starať. Svoju úlohu pri tom zastávajú aj poľovnícke združenia, ktoré si v tejto súvislosti plnia svoju nezastupiteľnú úlohu. Svedčia o tom ich pravidelne organizované výstavy poľovníckych trofejí, ktoré sa každoročne aj na tomto území organizujú. Mnohí členovia organizovaní v takýchto združeniach sa takto môžu prezentovať nielen v oblasti starostlivosti o poľovnú zver, ale pochváliť sa i so svojimi najkrajšími úlovkami, ktoré získali za predchádzajúce obdobie. Jednou z takých bola aj výstava v kultúrnom dome v Revúčke v polovici marca t. r., ktorá je mestskou časťou okresného mesta Revúca. Napriek tomu, že výstavnícke poľovnícke trofeje boli prezentované iba tri dni, podarilo sa nášmu spolupracovníkovi Petrovi Pobočekovi objektívom zdokumentovať túto výstavu a zachytiť z nej niektoré zaujímavé trofeje.
Pavel Ferdinandy, majster ľudovej umeleckej výroby z Revúcej a jeho výstavka Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby PAVLOM FERDINANDYM a prezentáciu najnovšej, šiestej brožúry zo série plánovaných dvanástich zväzkov pod názvom NIEČO MÁLO O... tentoraz NIEČO MÁLO O SVADOBNÝCH ČAKANOCH A FOKOŠOCH vo štvrtok 11. apríla 2024 | 17.00 hod. | výstavná sieň MsKS
Usilovná, systematická a pedantná práca Pavla Ferdinandyho na tejto špeciálnej autorskej sérii si zaslúži osobitnú pozornosť, pretože ide o doteraz najsystematickejšie dielo o tomto segmente ľudovej umeleckej výroby, a to nielen v regióne Gemera a Malohontu, ale v celoštátnych proporciách. Preto sme sa v polovici edície rozhodli usporiadať túto malú výstavku a podporiť tak úsilie majstra Ferdinandyho pre úspešné naplnenie mimoriadneho verejnoprospešného zámeru.
MG: "Pavel Ferdinandy získal titul majstra ľudovej umeleckej výroby za výrobu zdobených palíc v roku 2020. V jeho portfóliu sú celodrevené palice (často s využitím samorastu) a drevené časti pastierskych palíc slúžiacich aj na chytanie a usmerňovanie zvierat, betlehemské kyjaky, poľovnícke palice a fokoše.
Regionálna VÝTVARNÁ SÚŤAŽ „DIVADLO OČAMI DETÍ“ v Revúcej
Napísal(a) N. Durančíková
Regionálna výtvarná súťaž má za sebou 27. ročník. Organizátormi tejto súťaže sú Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia BBSK a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Práve v MsKS v Revúcej sa konalo vyhodnotenie a vernisáž výstavky najlepších vybraných prác. Celkovo sa do súťaže zapojilo rekordných 273 prác.
V úvode moderátor Juraj Genčanský uviedol, že z tejto prehliadky prác si aj dospelí môžu niečo zobrať, a to lásku, nehu a odvahu. Porota uviedla, že im prišiel rekordný počet prác, konkrétne 273. Súťažilo sa v dvoch kategóriách: prvá – materské a základné školy a druhá – základné umelecké školy.
Hodnotenie bolo pre porotu mimoriadne náročné, pretože sa tam nachádzalo množstvo zaujímavých, prepracovaných a krásnych prác, a preto boli v niektorých kategóriách a na niektorých miestach ocenení viacerí. Veľký úspech mala socha Dobbyho z Harryho Pottera, ktorý sa stal maskotom tejto výstavy.
JUBILEJNÝ ROČNÍK (70) HVIEZDOSLAVOVHO KUBÍNA * V Revúcej nazývaný tiež Kukučínova Revúca
Napísal(a) N. Durančíková
Revúcke Centrum voľného času usporiadalo 26. marca 2024 v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej okresné kolo už 70. jubilejného ročníka súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy, tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie. Na obvodnom kole sa stretli víťazi zo 6 základných škôl okresu. Dokopy 27 detí ZŠ v troch vekových kategóriách vo dvoch žánroch – poézia a próza.
Umelecký prednes je prostriedkom na vyjadrenie vlastných pocitov, záujmov, názorov a postojov prostredníctvom zvolených literárnych textov a vlastného rečového prejavu. Od vzniku Hviezdoslavovho Kubína v roku 1954 až po súčasnosť prešli jeho stupňami státisíce jednotlivcov, z niektorých sa stali významné osobnosti – Július Satinský, Ľubo Roman, Karol Horák, Soňa Behulová – Müllerová, Lucia Hurajová, Milan Ondrík, Dominika Susková a mnoho ďalších.
V Gemeri vyhlásili ďalší ročník literárnej sci-fi súťaže
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 24. marca 2024 – Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia BBSK, vyhlasujú celoslovenskú literárnu súťaž v písaní sci-fi a fantasy
poviedok. Súťaží sa v dvoch kategóriách: prvá – od 15 do 25 rokov a druhá – od 25 rokov. Uzávierka súťaže bude 31. mája 2024.
Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss bol rodák z Revúcej, ktorý napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa.
Storočnica revúckeho povstaleckého básnika Jána Brocka
Napísal(a) MKS Revúca
Ján Brocko -
meno pre mnohých, najmä mladých je málo známe. Neučí sa o ňom ani v dejepise, ani v literatúre, no predsa patrí k našej pokrokovej histórii. Jeho hrob je na revúckom cintoríne a sú na ňom vytesané dva medzníky 1.3.1924 - 7.7.1946.
Podvečer 6.3.2024 sme spomínali na talentovaného Revúčana, ktorý odišiel zo sveta živých veľmi mladý... Hovoríme o povstaleckom básnikovi, spoluredaktorovi povstaleckých novín "Naše správy" prispievateľovi do týždenníka "Naša cesta" partizánovi Jánovi Brockovi, našom rodákovi, ktorý sa narodil, žil a zomrel v Revúcej a je pochovaný na našom cintoríne
Dostihli ho hrôzy vojny, a potom – paradoxne už v čase mieru, keď všetci oslavovali koniec vojny – on trpel zožieraný zvnútra pľúcnou chorobou.
Pripomíname si storočnicu narodenia básnika Jána Brocka
Napísal(a) J. Genčanský
JÁN BROCKO, básnik, publicista, prekladateľ a účastník protifašistického odboja sa narodil v našom meste Revúca pred sto rokmi – 1. marca 1924.
POZÝVAME na spomienku, aby sa nezabudlo na obetavý život mladého muža.
Začíname na mieste posledného odpočinku básnika na revúcom cintoríne v stredu 6. marca 2024 o 17.00 hodine.
Po pietnom akte bude program pokračovať v podkroví Múzea PSG.
V Revúcej to nezačalo gymnáziom, ale knižnicou!
Napísal(a) K. Killiková, J. Genčanský
Z revúckej histórie sa najčastejšie spomína obdobie založenia a fungovania prvého slovenského evanjelického gymnázia, avšak práve to svedčí o tom, že zdravé kultúrne podhubie tu muselo byť už predtým...
Osvietený knihovník
Pozitívny duch poznávania, vzdelávania a kultivovania spoločnosti vnášala do mestského života už v prvej polovici 19. storočia evanjelická vetva vzdelancov. Výtečníkom medzi nimi bol kňaz a osvietený učiteľ Samuel Reuss, ktorý inicioval myšlienku založenia prvej knižnice v Revúcej. Inšpiráciou mu mohlo byť členstvo v Učenej spoločnosti malohontskej, kde krátky čas pôsobil ako knihovník. Malohontskú knižnicu využívala prevažne inteligencia, no chýbala orientácia na širšiu verejnosť. Práve to sa stalo Reussovým zámerom – vytvoriť knižnicu, ktorou by mohol prispievať k vzdelávaniu širšieho okruhu ľudí. Vyžadovalo si to jazykovú zrozumiteľnosť kníh, čo sa darilo, keďže knižnica sa od počiatku uvádza ako slovenská.
V priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej sme sa stretli na našej v poradí 6. fašiangovej veselici, kde sme si naplno užili čas fašiangový, plný veselosti a radosti. Starosti všedných dní sme nechali za dverami s výdatnou pomocou skvelého sprievodu ľudovej hudby Filipa Žigu, ktorá nám rezko vyhrávala do spevu aj do tanca až do skorých ranných hodín. Takisto sme boli potešení, že nás poctili svojou návštevou vzácni hostia – hudobná skladateľka Ľubica Čekovská, kultúrna manažérka Silvia Hroncová, riaditeľka zvolenského súkromného konzervatória Ingrid Pinková, fujarista Stanislav Bartko a organizátor podujatia Andrej Štafura s manželkou. To všetko boli protagonisti novoročného koncertu festivalu vážnej hudby RAK, v ktorom účinkovala Štátna filharmónia Košice a zaznela na ňom aj premiéra orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej, inšpirovaného témou prvej nahrávky fujary na svete, ktorú zaznamenal Béla Bartók v Ratkovskom Bystrom v roku 1906.
Výstava amatérskych fotografov z Revúcej je otvorená pre všetky zvedavé oči, prístupné srdcia a otvorené hlavy
Napísal(a) J. Genčanský
„Najdôležitejšia vec na fotoaparáte sa nachádza 30 centimetrov za ním.“ – autorom tejto myšlienky je americký fotograf Ansel Easton Adams, jeden z najvýznamnejších autorov krajinnej fotografie 20. storočia. Svoj prvý fotoalbum vydal už v roku 1928.
Aj mesto Revúca je rodiskom mnohých šikovných fotografov, ktorí sa tomuto krásnemu koníčku venujú premyslene a s citom. Niektorí sa dokonca prepracovali k takej profesionalite, že ich fotografovanie uživí... A čo môže byť lepšia pracovná kariéra, než robiť to, čo vás baví a ešte za to dostávať peniaze!
Vo výstavnej sále Mestského kultúrneho strediska v Revúcej sme 18. januára 2024 otvorili pravidelnú tradičnú výstavu amatérskych fotografov z nášho mesta je otvorená pre všetky zvedavé oči, prístupné srdcia a otvorené hlavy.
Viac...
Náš Gemer bol v uplynulých dňoch poctený vzácnym novoročným koncertom so svetovou premiérou skladby Pri Bélovom okne. Pričinilo sa o to revúcke občianske združenie Quirinus, o. z. a Srdcom k umeniu, o. z., ale najmä známa slovenská skladateľka Ľubica Čekovská, ktorá ju skomponovala. Na pár hodín sa tak Revúca stala, vďaka spomínanému koncertu, hlavným mestom slovenskej kultúry. Je potešiteľné, že toto využila aj slovenská televízia, ktorá udalosť zaznamenala spravodajsky. Odvysielala v sobotu 20. januára 2024 vo svojom hlavnom spravodajstve niekoľkominútový záznam o tomto nezvyčajnom podujatí v srdci stredného Gemera. Stalo sa tak na počesť takmer stého výročia prvej nahrávky fujary na svete, ktorú skladateľ a etnomuzikológ Béla Bartók zaznamenal na fonograf v roku 1906 v gemerskej obci Ratkovské Bystré. Príspevok pripravila redaktorka RTVS Martina Beshirová.
štvrtok | 18. januára 2024 | 17.00
REVÚCKA FOTOGRAFIA
vernisáž výstavy
Vernisáž sa uskutoční vo výstavnej sále MsKS a potom výstava potrvá do 18. februára 2024.
* * * * *
piatok | 19. januára 2024 | 17.00
ĽUBICA ČEKOVSKÁ
a Štátna filharmónia Košice
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK, v rámci ktorého zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej.
* * * * *
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby v Revúcej so svetovou premiérou orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej
Napísal(a) M. Štepitová
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK sa uskutoční 19. januára 2024 o 17-ej hodine v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Koncert organizujú občianske združenia Quirinus a Srdcom k umeniu.
V rámci koncertu zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej na tému prvej nahrávky fujary na svete, ktorú zaznamenal Béla Bartók v Ratkovskom Bystrom v roku 1906.
Účinkujú: Štátna filharmónia Košice pod taktovkou holandského dirigenta Sandera Teepena. Hrou na fujare sa predstaví Stanislav Bartko.
Tohtoročná plesová sezóna v Revúcej začína Gemerským plesom 13. januára
Napísal(a) J. Genčanský
Tohtoročná PLESOVÁ SEZÓNA v Revúcej ŠTARTUJE tradičným mestským plesovým podujatím v sobotu 13. januára 2024 o 19:00 v spoločenskej sále Alfa MsDK Revúca, ktorý je na plagátoch označený ako Gemerský ples.
Večerom bude sprevádzať DJ Šveco. Tak to sľubujú organizátori tohto väčšieho spoločenského podujatia v tomto meste.
Vstupné 30.- €, predaj na sekretariáte MsKS, telefón: 058/28 515 71
V cene vstupného: prípitok, 2 × večera, dezert, nealko nápoj, víno, káva, možnosť zakúpiť si tombolu.
Potom sa už plesové vrece v našom meste roztrhne durchom – každý víkend až do konca fašiangov máme plesové priestory rezervované pre najrozličnejšie profesijné či záujmové skupiny...
Nuž, do plesania, Revúčania!
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-