Revúca (259)
Podradené kategórie
Vo veku 72 rokov zomrel v Revúcej známy publicista Dušan Dubovský
Napísal(a) Ondrej Doboš
S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 7. februára 2016 vo veku 72 rokov zomrel v Revúcej známy publicista Dušan Dubovský. Posledná rozlúčka bude v stredu 10. februára 2016 o 12:00 hodine v Dome smútku v Revúcej.
Dušan Dubovský sa narodil 16.
Sedemdesiate prvé výročie oslobodenia mesta Revúca si uctila aj podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková
Napísal(a) Martina Urbanová
V pondelok, 25. januára 2016 o 13:00 hodine sa pred pomníkom na Námestí slobody uskutočnili spomienkové oslavy 71. výročia oslobodenia mesta Revúca, ktoré každoročne organizuje Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Revúcej a Mesto Revúca.
Každý z nás občas pocíti vnútorný impulz zmierniť svoj každodenný, neraz vybičovaný pracovný rytmus a pracovné tempo. Nielen oddych, ale tiež túžba po stretnutí s príjemnými ľuďmi, známymi aj neznámymi, vedie naše kroky do krásne vyzdobenej plesovej siene. A práve na takú sa v sobotu, 16. januára 2016 premenila bielo-červeno
Betlehemské svetlo už horí aj v revúckych domácnostiach
Napísal(a) M. Urbanová
Počas štvrtej adventnej nedele (20.12.2015) sa o 15:00 hodine pri Rímskokatolíckom kostole sv. Vavrinca v Revúcej odovzdávalo Betlehemské svetlo, ktoré do mesta už deväťnástykrát doniesla vedúca bývalého skautského oddielu Skalka Mária Sviežená, ktorá celý program otvorila. Potom sa mnohopočetnému publiku tradične prihovorila primátorka mesta Eva Cireňová, rímskokatolícky pán farár Pavel Bodnár a evanjelická pani farárka Danica Hudecová. Zaželali krásne, požehnané Vianoce a šťastný nový rok 2016.
Veselý Krašún v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Lucia Koreňová
Radosť, oddych a vianočná pohoda, tieto štyri slová aj tento rok vystihovali atmosféru v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, v dňoch od 10. do 11. decembra 2015. Predajná výstava - Veselý Krašún v múzeu zapôsobila nielen výrazom, ale hlavne bohatým a pestrým obsahom z dielničiek našich miestnych kreatívnych ľudí. Svojimi ručne robenými výrobkami sa prezentovali nielen šikovné ruky z Revúcej, ale aj z Muráňa, Jelšavy a Hrnčiarskych Zalužian, Svojimi výrobkami nás ohúrili manželia Böhmerovci, Danka Moldová, Oľga Hižnayová, Tonka Meriačová, Alicka Dubecká, Renka Zacherová, Janka Klimentová, Katka Sentandrášiová, Vierka Guliariková, Tatianka Brezinská, Mirka Matejková, Janka Ormisová,
Vôňa punču, vínka, medoviny a kapustnice lákala Revúčanov
Napísal(a) Martina Urbanová
V piatok 4. a v sobotu 5. decembra 2015 revúcke námestie doslova dýchalo predvianočnou atmosférou. Pre obyvateľov a jej návštevníkov bol okrem vianočných trhov, tradičnej kapustnice, výborného punču, vareného vínka a horúcej medoviny, pripravený aj pestrý predvianočný kultúrny program, ktorý zorganizovalo Mesto Revúca a MsKS v Revúcej.
V piatok o 9:30 sa pred budovou Súkromnej strednej odbornej školy uskutočnila prezentácia vianočných gastrošpecialít a pečiva. O 10:00 hodine sa otvorili vianočné trhy a súťaž vo varení kapustnice, do ktorej sa zapojilo až 9 tímov.
Zariadenie opatrovateľskej služby „CILKA“ takmer 30 rokov prevádzkuje Mesto Revúca
Napísal(a) Borošová
Mesto Revúca prevádzkuje Zariadenie opatrovateľskej služby „CILKA“ už takmer 30 rokov. Pôvodným prevádzkovateľom bol Okresný úrad v Revúcej, no od roku 2002 patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Vzhľadom na skutočnosť, že zariadenie opatrovateľskej služby už nevyhovovalo súčasným hygienickým normám, v rokoch 2010-2011 bola realizovaná rozsiahla rekonštrukcia a modernizácie tohto zariadenia, ktorá bola financovaná zo zdrojov EÚ so spolufinancovaním mesta v celkovej hodnote 1 452 000 €.
Kultúrnu obec okresného mesta Revúca i celého Gemera v sobotu 21. novembra 2015 vo veku 69 rokov opustil PhDr. Ján Bendo.
Ťažko hľadať slová útechy, ktoré by vedeli utíšiť žiaľ jeho najbližších, keď bolestná smrť urobila koniec všetkému práve v dobe prichádzajúceho adventu.
Ján Bendo sa narodil 29. augusta 1946 v Mokrej Lúke. Navštevoval gymnázium a hudobný odbor v ľudovej škole umenia. Ako člen spevohry bol prijatý do Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Po absolvovaní filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v odbore pre vzdelanie a výchovu dospelých so špecializáciou Teórie a sociológie kultúry, vykonal štátnu rigoróznu skúšku a bol promovaný na doktora filozofie.
Kultúrnu obec okresného mesta Revúca i celého Gemera zastihla smutná správa. Dňa 21. novembra 2015 vo veku 69 rokov zomrel PhDr. Ján Bendo, ktorý až do odchodu do dôchodku pracoval ako riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. Jeho vzťah ku kultúre a zvlášť k ľudovej sa prejavil už od mladých rokov, keď aktívne pôsobil ako člen folklórneho súboru Lykovec a v neskorších rokoch aj ako člen dychového súboru Gemerčanka. Patril k prvým členom kapely Rytmus 60. V spomínaných telesách sa vyprofiloval ako hudobník i spevák - sólista. Okrem svojich pracovných povinností nevynechal i ďalších svojich koníčkov, najmä fotografovanie a vo voľnom čase aktívne prispieval aj na stránku Maj Gemer.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-