Svetový deň cestovného ruchu aj na Gemeri
Napísal(a) M. Oštrom MarekováRimavská Sobota – Dňa 27. septembra 2022 (utorok), pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 9.00 do 18.00 hod. Okrem prehliadky múzea je pripravený aj tematický program pre rodiny s deťmi a širokú verejnosť. Podujatie je realizované v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Program počas Svetového dňa cestovného ruchu zahájime o 15.00 hod. príhovorom Oľgy Bodorovej, riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a Jaroslava Hrica, riaditeľa Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Rožňavská kalvária bola dlhé roky opustené a zarastené miesto, ktoré upadalo do zabudnutia. V súčasnosti sa jej aj vďaka podpore mesta Rožňava a Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER prinavracia život a stáva sa čoraz vyhľadávanejším miestom obyvateľov mesta i turistov.
Dňa 14. septembra 2022 sa na Rožňavskej kalvárii konalo slávnostné predstavenie a požehnanie zrekonštruovanej zvonice, vstupnej brány do areálu kalvárie.
Za prítomnosti zástupcov mesta Rožňava, Biskupského úradu v Rožňave, Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja i ďalších zúčastnených hostí a partnerov, bolo odprezentované znovuzrodenie kedysi hojne navštevovaného pútnického miesta.
Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány, najnovšia kniha Ondreja Rozložníka a Mikuláša Rozložníka
Napísal(a) MGOsada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány je názov najnovšej publikácie spoluautorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka, ktorá vyšla tohto roku v ich vydavateľstve. Má 202 strán.
V publikácii nájdeme informácie o životnom osude jedného významného mešťana, zároveň aj podnikateľa v banskom a hutníckom odvetví, Pavla Lányho, ktorý v 18. storočí tú činnosť aktívne vykonával aj v okolí banského mesta Dobšinej.
História osady je prezentovaná mapovými a písomnými dokumentami (preloženými do slovenského jazyka) a archívnymi, ako aj aktuálnymi fotografiami. Paul Lány založil aj banícku osadu Lányiho hutu. V tejto osade vystaval úpravárenské pece, v ktorých sa upravovala železná a medená ruda. Žiaľ, fotografie z doby, keď P. Lány pôsobil neexistujú, pretože fotografia bola vynájdená až v roku 1839, teda o 104 rokov po jeho úmrtí.
Bohatú históriu mesta Hnúšťa pripomína nové banské múzeum
Napísal(a) V. BrádňanskýHnúšťa, 12. september 2022 – História ťažby nerastných surovín v blízkosti mesta Hnúšťa siaha až do čias uhorského kráľovstva.
Severná oblasť Rimavskej doliny bola kedysi bohatá na nerastné suroviny, o ťažbe ktorých je v dnešnej dobe prezentovaných minimum informácií. Poukázať na túto skutočnosť a udržať odkaz baníckej histórie sa rozhodli v Hnúšti, kde v miestnej časti Mútnik slávnostne zriadili nové banské múzeum.
Mesto Hnúšťa predstavilo projekt, ktorého cieľom je vytvoriť atraktívny turistický produkt založený na slávnej baníckej histórii regiónu. K industriálnym a v minulosti aktívnym lokalitám Likier a Maša v sobotu 10.9.2022 pribudla ďalšia lokalita Mútnik, kde bolo slávnostne otvorené nové banské múzeum.
Deň, keď sa pred 100 rokmi narodil významný básnik Ctibor Štítnický
Napísal(a) L. VranováŠiesty september 2022 nás privítal až prekvapivo teplými lúčmi slnka. Postupne sa však zamračilo a vzduch hustol ako pred dažďom... V tom prítmí zatiahnutej oblohy sa o to viac vynímalo tiché svetlo sviečok pripomínajúce nastávajúcu spomienku na nášho rodáka zo Štítnika - spisovateľa, prekladateľa, hlásateľa, redaktora, publicistu, i riaditeľa Československého filmu v Bratislave Ctibora Štítnického. Zišli sme sa o 16. hodine v Obecnej knižnici v Štítniku, nesúcej jeho meno. Príjemné prostredie, pokojná atmosféra po celodennom pracovnom zhone a známe tváre dávali tušiť, že strávime príjemný podvečer.
O pár minút už pani Adriana Oláhová, vedúca knižnice a hlavná organizátorka tejto akcie v spolupráci s obcou Štítnik, Základnou školou a MO MS v Štítniku, mohla privítať všetkých prítomných, no najmä vzácnych hostí, ktorí merali cestu až z Bratislavy - dcéru Ctibora Štítnického pani Ing. Katarínu Kadlečíkovú a jej syna Richarda Kadlečíka. Vrúcne privítanie doplnil pán starosta obce Štítnik milým slovom a kyticou kvetov.
Výstava historických pohľadníc mesta Rožňava
Napísal(a) M. VenenyováBanícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v roku osláv 120. výročia svojho založenia výstavu s názvom Pozdrav z Rožňavy. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. 9. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
Výstava predstavuje verejnosti historické pohľadnice mesta Rožňava. ,,Cieľom výstavy je prezentovať pestrosť a rôznorodosť historických pohľadníc mesta, s dôrazom na pohľadnice vydané do roku 1945 a prostredníctvom nich priblížiť historickú podobu mesta a jeho architektonických skvostov,“ informovala autorka výstavy Sylvia Holečková.
V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave evidujeme veľký súbor rožňavských pohľadníc. Okrem vlastných zbierok múzea budú vystavené pohľadnice, ktoré zapožičali inštitúcie – Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava,
Primátor mesta Revúca Július Buchta zozbieral 1600 podpisov a predstavil tím kandidátov do zastupiteľstva
Napísal(a) L. G.Július Buchta sa bude v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách opätovne uchádzať o post primátora ako nezávislý kandidát a rovnako aj post poslanca do BBSK. Vyzbieral dovedna 1600 podpisov a podporu mu vyjadrili strany HLAS-SD, Sme rodina, Strana moderného Slovenska a hnutie Republika.
„Za každý jeden podpis úprimne ďakujem a všetky sú pre mňa záväzkom, aby som vo svojej práci pre Revúcu pokračoval s rovnako vysokým nasadením ako doteraz,“ povedal Július Buchta.
Primátor Revúcej chce nadviazať na úspešné výsledky z končiaceho sa volebného obdobia, ako bola napríklad rekonštrukcia mestského kúpaliska (do rekonštrukcie mestského kúpaliska bolo doposiaľ investovaných spolu 256 724, 22 €,
V Hnúšti otvoria banské múzeum s hlbinnou expozíciou, ožívajú aj banícke tradície
Napísal(a) R. LebedaHNÚŠŤA – Banské múzeum s hlbinnou expozíciou, odkazujúce na bohatú banícku históriu regiónu, sa už čoskoro stane novým turistickým lákadlom mesta Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu. Oficiálne otvorenie sa uskutoční v sobotu 10. septembra 2022 o 10:00 v lokalite Mútnik medzi Hnúšťou a jej mestskou časťou Hačava.
„Myšlienka otvoriť takéto múzeum je pomerne mladá, v podstate sme na tom začali pracovať pred 2,5 rokom. Najprv sme kúpili budovu pri areáli Gemerskej nerudnej spoločnosti (GENES). Následne sme od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie dostali vďaka úspešnému projektu peniaze na jej rekonštrukciu,“ priblížil primátor Hnúšte Roman Lebeda.
Názvy revúckych ulíc a námestia do roku 1990
Napísal(a) S. OravcováPomenúvanie ulíc a námestí bolo stále ovplyvnené spoločensko-politickou situáciou. V období socializmu boli preferované názvy pripomínajúce udalosti alebo osoby, ktoré úzko súviseli s dejinami KSČ. Tieto vymenili názvy predchádzajúceho režimu Slovenského štátu. Pre pomenúvanie ulíc a námestí sú potrebné odborné vedomosti najmä z histórie mesta, jeho regiónu a z jeho historického vývinu.
Pri navrhovaní názvov ulíc by sa malo vychádzať približne z týchto aspektov:
Chotárne názvy (Budovateľská ulica – Pod Úkorovou)
História mesta – remeselná výroba (Muránska únia)
Bývalé názvy ulíc (Muránska ulica)
Osobnosti, ktoré sa narodili, žili a tvorili v Revúcej (Škultétyovci, Nandrássy, Lojko, Maliakovci, R. Homola a pod.)
Osobnosti republikového významu (M. R. Štefánik)
Viac...
Leto v Hnúšti zavŕši obľúbené podujatie pre deti Hnúšťankovo
Napísal(a) D. Vojenčiaková HNÚŠŤA – Rozlúčkou s letom v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu bude podujatie pre deti s názvom Hnúšťankovo. Uskutoční sa v sobotu 27. augusta od 10:00 do 14:00 v Záhrade Máriássy v Hnúšti. Vstup je bezplatný.
„Hnúšťankovo sme pôvodne plánovali uskutočniť počas Dní mesta, avšak pre nepriaznivé počasie sme sa ho rozhodli presunúť a koniec augusta nám prišiel ako vhodný termín. Veríme, že prídu všetky deti, zabavia sa, veselo zavŕšia letné prázdniny, a ostanú im nezabudnuteľné spomienky na leto možno práve aj vďaka Hnúšťankovu,“ uviedla na margo akcie riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti Diana Vojenčiaková.
Deti v sprievode rodičov dostanú na začiatku podujatia mapku Hnúšťankova. Do nej budú môcť na jednotlivých stanovištiach zbierať pečiatky za plnenie rôznych úloh. Ak ich nazbierajú všetkých osem, ako odmenu dostanú pamätný hnúšťanský groš a balíček s prekvapením. „Na stanovištiach budú deti čakať rôzne úlohy, pri ktorých sa nielen zabavia, ale možno aj čosi naučia,“ dodala riaditeľka.
Cyklobus a požičiavanie bicyklov sa v Hnúšti osvedčili, samospráva ich prevádzkuje naďalej
Napísal(a) D. VojenčiakováHNÚŠŤA – Požičiavanie bicyklov a premávka cyklobusu sa v meste Hnúšťa na severe Rimavskosobotského okresu počas uplynulých šiestich rokov osvedčili. Samospráva preto v poskytovaní týchto služieb pokračuje aj v roku 2022 s cieľom ďalej rozvíjať turizmus v meste i okolí.
Hnúšťanský cyklobus jazdil počas uplynulých letných sezón na Muránsku planinu, vrch Klenovský Vepor a vlani skúšobne začal voziť cyklistov aj k takzvaným Gemerským spojkám, teda k úsekom nikdy nedokončenej železničnej trate medzi Tisovcom a Slavošovcami. Podľa Diany Vojenčiakovej, riaditeľky Mestského kultúrneho strediska (MsKS), ktoré službu zastrešuje, samosprávu s možnosťou takejto spolupráce oslovila Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer.
Košickí špivaci s Ondrejom Behúňom spiavajú aj bystränskia piasne
Napísal(a) Ondrej DobošDoteraz som sa na internete nestretol, aby rodák z Rožňavského Bystrého, žijúci v inom regióne ako je Gemer, sa mi ozval, že je členom niektorého folklórneho súboru na Slovensku, v ktorom spievajú aj gemerské piesne a poslal mi o tom aj video. A teraz sa to stalo. Ozval sa mi v týchto dňoch Ing. Ondrej Behúň, ktorý sa narodil práve v malej bývalej baníckej dedinke Rožňavské Bystré na hornom Gemeri.
Prečo ho spomínam?
Mužské hlasy zo spomínanej dediny v minulosti boli známe aj na širokom okolí, ktoré prikrášľovali naše spevy spolu so ženskými hlasmi. Nechcem sa chváliť, ale spomeniem príklad: Ján Tomko starší, na Záhumnu mal nenapodobiteľný hlas. Bolo ho rozoznať medzi ostatnými mužskými hlasmi kdekoľvek spieval. Môj otec mi vravel, že keď kdesi po bystränsky zaspieval, možno ako vojak, ponúkali mu, aby prišiel spievať do bratislavského rozhlasu, istotne by sa uplatnil. Samozrejme, že nešiel. Časy cez vojnu i potom sa zmenili a už nebolo kedy.
Pred 100 rokmi sa uskutočnila premena mesta Rožňava
Napísal(a) E. JergováSo vznikom samostatnej Československej republiky vo vývoji štátnej správy po roku 1918 nastúpilo prechodné obdobie úprav a prispôsobovania sa novým podmienkam. V novovzniknutom štáte bolo nevyhnutné vytvoriť nový právny a správny systém. Dôležitým zásahom do správneho systému bolo aj poštátnenie dovtedy samosprávneho úradníctva na Slovensku. Toto poštátnenie neslúžilo len k postupnej unifikácii správy v novovzniknutom štáte, ale tým, že všetci bývalí uhorskí úradníci museli požiadať o prijatie do štátnej služby a o ich spôsobilosti a spoľahlivosti vykonávať štátnu službu rozhodoval splnomocnený minister, viedlo aj k vyčisteniu slovenskej správy od nespoľahlivého maďarského úradníckeho aparátu. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.
1a Ľudo Lašán – 30. výročie úmrtia
2. august – Ľudo Lašán (2.8.1909 Ratková – 18.1.1994 Bratislava) – pedagóg, publicista, básnik a kultúrno-osvetový pracovník.
Po ukončení meštianskej školy v Jelšave študoval na Učiteľskom ústave v Lučenci. Vyučoval v Hnúšti, Rimavskej Sobote a v Ratkovej, kde sa stal riaditeľom Meštianskej školy. Od roku 1951 pôsobil v redakcii Učiteľských novín v Bratislave. Popri redaktorskej práci vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Trnave, kde po skončení v roku 1956 pôsobil až do odchodu do dôchodku. Bol aj publikačne činný, jeho správy, recenzie, články i náladové a osobné básne vychádzali v novinách a časopisoch. Zostavil a vlastným nákladom vydal brožúru Z kultúrnej borby jubilujúcej štátnej slovenskej meštianskej školy v Ratkovej za 10 rokov svojho požehnaného účinkovania 1933 – 1943 (1943, 57 s.). Pre chystanú monografiu Gemera spracoval dejiny gemerských škôl v rokoch 1919 – 1945. Vydal zbierky básní Kontúry Rudohoria (1933), Poblúdené dni (1943) a Plody času (1980). Ako spoluautor (s J. Albertym) vydal publikáciu Gemer a revolučné roky meruôsme (1948). Mal účasť aj na tvorbe viacerých celoštátných učebníc dejepisu. -MM-
2a Ján Glosius
2. august – Ján Glosius (22.6.1764 Jelšava – 2.8.1794 Roštár) – včelár.
Študoval v Modre a Kežmarku. Od r. 1785 pôsobil ako farár v Roštári. Autor jednej z prvých slovenských včelárskych kníh "Obsah potrebných naučení a pravidel, vedle kterýchž se včely rozšafne a s užitkem opatrovati dají" (Banská Bystrica, 1792, 111 s.), v ktorej v osvietenskom duchu nabádal včelárov, aby popri praktických skúsenostiach študovali aj novú včelársku literatúru. -MM-
3a August Horislav Škultéty – 205. výročie narodenia
7. august – August Horislav Škultéty (7.8.1819 Veľký Krtíš – 21.5.1892 Kraskovo) – pedagóg, spisovateľ.
V rokoch 1841 – 1848 bol kaplánom v Tisovci, neskôr ako farár v gemerských obciach v Dlhej Vsi a v Rozložnej. V období 1862 – 1874 pôsobil ako profesor a správca (riaditeľ) slovenského gymnázia v Revúcej. V rokoch 1875 – 1891 bol farárom v Kraskove. Zaoberal sa literárnou históriou, zaslúžil sa o rozvoj pedagogiky, hlavne gymnaziálneho školstva. Je autorom 14 učebníc, z ktorých však niektoré ostali iba v rukopise. Literárne tvoril hlavne pre deti a mládež, zbieral a vydával slovenské ľudové rozprávky. -MM-
4a Július Alberty – 5. výročie úmrtia
11. august – Július Alberty (19.8.1925 Vyšná Pokoradz, teraz Rimavská Sobota – 11.8.2019 Banská Bystrica) – historik, vedec, univerzitný pedagóg, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v Tisovci a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ, od roku 1955 vysokoškolský profesor a dekan na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, neskôr pracoval v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici. V roku 1990 sa vrátil na Fakultu humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Bol členom mnohých historických vedeckých spoločností a spolkov. Autor vysokoškolských učebníc a vedeckých monografií. V mnohých vedeckých zborníkoch, monografiách a časopisoch publikoval vyše 200 príspevkov k dejinám, k poznaniu osobností, k spoločenských otázkam, či k vlastivedným otázkam, zameraných aj na oblasť Gemera-Malohontu (mnohé najmä v časopise Obzor Gemera a Obzor Gemera-Malohontu a v zborníku Vlastivedné štúdie Gemera). Ocenený bol viacerými vyznamenaniami. -MM-
5a Karol Salva – 175. výročie narodenia
11. august – Karol Salva (11.8.1849 Liptovská Sielnica – 21.1.1913 Cleveland, USA) – jeden z najvplyvnejších vydavateľov slovenskej literatúry, národný a osvetový pracovník, spisovateľ.
V r. 1863 – 1869 študoval na ev. gymnáziu v Revúcej a na revúckom učiteľskom ústave. Počas štúdia v Revúcej organizoval slovenské ochotnícke divadlo a sám bol ochotnícky herec v Tisovci. V r. 1885 – 1887 pôsobil ako učiteľ v Klenovci. Za národno-buditeľskú činnosť bol súdom v Rimavskej Sobote odsúdený a suspendovaný z učiteľského miesta v Klenovci, proti jeho obhajcom Štefanovi Markovi Daxnerovi a R. Kubánimu bolo zavedené disciplinárne pokračovanie. V r. 1888 na radu Ivana Branislava Zocha a s pomocou Š. M. Daxnera si zriadil kníhtlačiareň v Ružomberku, ktorá nadobudla významné miesto v slovenskom kníhtlačiarstve V r. 1909 emigroval do USA, v Pittsburghu bol redaktorom Amerikánsko-slovenských novín a Slovenského denníka. MM-
6a Milan Kraus – 100. výročie narodenia
20. august – Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, potom v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a v rokoch 1950–1952 asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. Výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980), v ktorej sa zamýšľa nad zmyslom básnickej tvorby a jej poslaním v spoločnosti. -MM-
7a Prvé slovenské gymnázium v Revúcej – 150. výročie násilného zatvorenia
20. august – Slovenské evanjelické a. v. gymnázium bolo prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Jeho slávnostné otvorenie sa konalo 16. septembra 1862 v revúckom Ev. a. v. kostole. Dňa 2. septembra 1867 sa otvorila ôsma trieda gymnázia, gymnázium bolo dobudované na úplné, s právom maturitných skúšok, ktorých vysvedčenia mali uznávať na každej uhorskej univerzite. Za neľahkých podmienok sa v roku 1873 podarilo dokončiť výstavbu novej budovy školy, vysvätil ju ev. kňaz Samuel Tomášik. Do vyučovacieho procesu zavádzali moderné metódy, vyvíjali, bohatú mimoškolskú prácu a ich činnosť sa neraz stala priekopníckou, a to nielen na Slovensku. Venovali sa tiež osvetovej činnosti, písali a vydávali slovenské učebnice, vzdelávali v duchu kresťanskom, národnom a demokratickom. Počas 12-ročnej existencie gymnázia tu študovalo 566 študentov, bolo pôsobiskom mnohých významných predstaviteľov slovenského národa. Vládne kruhy Uhorska po obvinení z protivlasteneckej činnosti a rozširovaní panslavistických myšlienok a po stupňujúcich sa útokoch gymnázium 20. augusta 1874 násilne zatvorili. -MM-
8a Pavol Krman – 145. výročia úmrtia
23. august – Pavol Krman (26.1.1836 Partizánska Ľupča – 23.8.1879 Budapešť) – učiteľ, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ.
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, teológiu v Prešove, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu a gréčtinu, náboženskú vierouku a mravouku. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
9a Michal Laciak – 120. výročie úmrtia
24. august – Michal Laciak (16.4.1826 Sirk – 24.8.1904 Horný Tisovník) – pedagóg, skladateľ.
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
10a Kristián Paecken – 245. výročie úmrtia
24. august – Kristián Paecken (10.12.1728 Rožňava – 24.8.1779 Petrohrad) – lekár, organizátor zdravotníctva v Rusku.
Gymnázium navštevoval v Rožňave. Pracoval ako praktikant v baniach v Ratkovej, neskôr študoval medicínu a matematiku vo Wittenbergu, Jene a v Halle. V rokoch 1752 – 1755 pôsobil ako stoličný lekár v Rožňave. Od roku 1755 žil v Rusku ako vojenský lekár, primár petrohradskej vojenskej nemocnice, súčasne prednášal anatómiu a chirurgiu v škole pre námorných dôstojníkov a vojenských chirurgov. Ako tajomník Štátneho lekárskeho kolégia bol ústrednou postavou riadiaceho aparátu ruského zdravotníctva. Organizoval protiepidemické opatrenia proti morovej nákaze, viedol práce pri budovaní karanténnych staníc, pôsobil aj ako ako dvorný lekár Kataríny Veľkej. Autor prvého ruského liekopisu Pharmacopoea rossica, prvej knihy zdravotníckej osvety v ruštine Domašnij lečebnik. Spolupracoval na opatreniach na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. -MM-
11a Július Tichy – 145. výročie narodenia
28. august – Július (Gyula) Tichy (28.8.1879 Rimavská Sobota – 23.6.1920 Krompachy, pochovaný je v Rožňave) – maliar a grafik.
Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, na škole modelového maliarstva v Budapešti a navštevoval maliarske kurzy v Baia Mare. Od r. 1905 žil v Rožňave, od r. 1909 bol profesorom kreslenia na tamojšom ev. gymnáziu. Venoval sa predovšetkým kresbe a grafike, kde aplikoval secesnú líniu. Zúčastňoval sa súborných výstav a podieľal sa na ilustrovaní kníh súčasných autorov. V maľbách a grafických listoch rád zobrazoval kvety a staré stromy, bol zasnený maliar ezoterických príbehov Starého zákona, obdivovateľ japonskej kresby, milovník a pozorovateľ ženskej krásy a erotiky. Jeho diela sa nachádzajú aj v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. -MM-
12a Ján Ďurovič – 130. výročie narodenia
30. august – Ján Ďurovič (30.8.1894 Lehota nad Rimavicou – 26.11.1955 Skalica) – teológ, literárny a cirkevný historik, redaktor, profesor.
Do základnej školy a na gymnázium chodil v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na Slovenskej ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životopisu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, bol aj mestský kronikár. -MM-
13a Gustáv Melczer – 155. výročie narodenia
31. august – Gustáv Melczer (31.8.1869 Dobšiná – 3.10.1907 Budapešť) – geológ, mineralóg, kryštalograf, pedagóg.
Do základnej školy a na gymnázium chodil v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na Slovenskej ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životopisu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, bol aj mestský kronikár. -MM-