Remeselné Vianoce v OC Optima: Zážitok plný ručne vyrobených pokladov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s OC Optima opäť pripravilo remeselnícke vianočné trhy, ktoré sú známe aj pod názvom Remeselné Vianoce. Tie sa uskutočnia v obľúbenom košickom nákupnom centre na takzvanom „námestí pri Bille“ od 13. do 17. decembra 2023 od 10.00 do 19.00.
Remeselné Vianoce sú oslavou remeselníckej zručnosti a výnimočných diel, ktoré návštevníkom ponúkne 40 talentovaných remeselníkov prezentujúcich širokú škálu textilných, či kožených výrobkov, ako aj keramiky, hudobných nástrojov a množstva ďalších vlastnoručne vyrobených produktov.
„Remeselnícky jarmok sa uskutoční v košickom obchodnom dome už štvrtýkrát, ale vo vianočnej verzii to bude jeho druhý ročník. Každý, kto navštívi OC Optima, si určite príde na svoje, keďže je ideálnou príležitosťou na nákup originálnych ručne vyrobených darčekov pre blízkych,“ uviedol manažér pre Remeselnícky inkubátor Peter Novotný.
Revúcke vianočné trhy začali v tomto roku už v prvé decembrové dni. Atmosféru trhov umocnil i sniežik, ktorý iba nedávno stihol pokryť nielen okresné mesto, ale i takmer celý Gemer. Touto udalosťou začal zároveň aj Revúcky advent a ľudia sa začínajú tešiť na príchod najkrajších sviatkov roka - Vianoce. Mesto sa na spomínané udalosti dobre pripravilo, o čom svedčia i fotografie z námestia pred Kohútom, kde účastníkov trhov dopĺňal zaujímavý kultúrny program. Všetko začalo organizovane a postupne. V úvode mal o 10-ej prednosť primátorský vinš, pozvanie na punč a vyhlásenie súťaže o najlepšiu kapustnicu. A potom sa to akoby všetko rozbalilo a oči prítomných nevedeli, čo si skôr pozrieť alebo vypočuť. Či sa najprv popozerať po stánkoch s tovarom a dobrotami, alebo sledovať program revúckych školákov, či country Vianoce s Dušanom Repákom. Na pódiu sa predstavil Detský FS Lykovček, ale nechýbal ani program "Pre dobrú náladu spievame koledu", ktorú prezentoval SZ Qurin. Najmenší sa potešili príchodu Mikuláša, ktorý sa prišiel predstaviť so svojím sprievodom aj tohto roku.
Vianočné ozdoby z bývalých gemerských prevádzok zaujali aj teraz na retro výstave v Revúcej
Napísal(a) MG od
Ojedinelú výstavu vianočných ozdôb z rokov v minulom storočí, ktoré na Gemeri vyrábali v niektorých prevádzach Výrobného družstva invalidov v Sirku, otvorili 29. novembra 2023 vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. Bolo to v tom čase jediné družstvo s prevádzkami v Lubeníku a Štítniku, kde takéto výrobky robili dobré meno tomuto družstvu z regiónu Východoslovenského kraja v bývalom Československu po celom svete. Takto ručne maľované výrobky mali síce vyššiu hodnotu ako konkurenčné z Ďalekého východu, ale zahraniční odberatelia si cenili prácu z Gemera viac, než strojovú od konkurencie. Na vernisáži výstavy privítali aj troch pamätníkov slávnej éry výroby vianočných ozdôb z lubeníckej prevádzky. Prítomní ocenili vtedajšiu zručnosť i spomienky na minulosť pani Kekeňákovej, Nemogovej a pána Trombitáša.
Vianočnou témou v aktuálnej výstave organizátori chceli vniesť trochu svetla do obdivouhodnej šikovnej práce ľudí z nášho regionu v minulom storočí. Lebo Gemerčania boli vždy šikovní. Ich práca bývala už tradične jemná, precízna, presná a vytvárala zakaždým obdivuhodnú krehkú krásu.
PÄŤDESIATROČNÝ REVÚCKY JUBILANT V KROJI * Folklórny súbor Lykovec 1973 – 2023
Napísal(a) J. Genčanský
Presne pred polstoročím sa prvýkrát predstavili mladí folkloristi z Revúcej na veľkom verejnom vystúpení, a to hneď v hlavnom meste!
V bratislavskom „Pekáči“ sa nový revúcky folklórny súbor pod názvom Lykovec predstavil s veľkým samostatným programom. A potom ešte Gemerčania aj s Blavákmi tancovali celú noc tak, ako im hrala Ľudová hudba Sirkoväna Jána Jasenku. Možno si túto udalosť už len málokto pamätá, my však máme túto vzácnu pamätnú informáciu z prvej ruky – od vtedajšieho umeleckého vedúceho súboru Júliusa Homolu. Prvýkrát zverejňujeme mimoriadne dokumenty, ktoré sú svedectvom doby spred 50 rokov. Tak sa začalo krásne obdobie v živote veľkej časti mládeže malého gemerského mestečka, veď v tom období bolo zmysluplné naplnenie voľného času dôležité pre všetkých – pre spoločnosť, pre rodičov, ale tiež pre mladých.
Revúca pripravila výstavu vianočných ozdôb, revúcke vianočné trhy i divadelnú komédiu
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko a Mesto Revúca pozývajú v týždni od 29. XI. - 3. XII. 2023 na:
* * * * *
RETRO VIANOCE
vernisáž výstavy vianočných ozdôb vo výstavnej sále MsKS v stredu 29. novembra 2023 o 17. hodine v MsKS
Výrobné družstvo Gemer v Štítniku a Lubeníku boli jediné strediská na výrobu vianočných ozdôb pre Východoslovenský kraj v bývalom Československu. Takmer 90 percent produkcie sa expedovalo do zahraničia. Aktuálna retro výstavka predstaví takéto vianočné ozdoby zo zbierok Revúčanov a priblíži aj genézu a fungovanie týchto zaujímavých socialistických prevádzok v našom okolí v minulom storočí.
Smutná spomienka Čiernopotočanov na vyčíňanie fašistov 50 dní pred oslobodením
Napísal(a) J. Pupala
Členovia Základnej organizácie SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v obci Čierny Potok na Gemeri si každoročne od svojho založenia v roku 2005 pripomínajú deň, keď 4.11.1944, päťdesiat dní pred oslobodením obce (v tom čase časť obce Hodejov) soldateska horthyovských fašistov odvliekla z okolitých osád Úsvit, Durenda, Hodoš, a z Gemerčeka a Gortvy-Hajnáčky 15 Slovákov do koncentračného tábora v Dachau. Z nich trinásť fašisti popravili v marci 1945 v nemeckom koncentračnom tábore Flossenbürg. Po oslobodení jeden z nich po návrate o dva týždne zomrel a jediný, ktorý prežil bol E. Matušiak, ktorý robil tlmočníka a pomocníka v sklade.
Teraz sa opäť konalo spomienkové stretnutie, presne po 79 rokoch od tejto smutnej udalosti, ktorú si pripomenuli kladením kvetov a vencov k pamätníku týchto obetí.
Pohľad do krajčírskej dielne v Rejdovej cez televíznu obrazovku
Napísal(a) MG od
Pozerať televízne programy len tak, z dlhej chvíle, nemá pre mňa význam. Keď sa však objaví z nášho Gemera niečo zaujímavé, nepohnem okom, ako sa vraví, a sledujem potom do konca. Tak tomu bolo aj v nedeľu 5. novembra predpoludním, keď som na Jednotke RTVS sledoval zaujímavú reláciu Slovensko v obrazoch. Hneď tretí príspevok, ktorý pripravila redaktorka Lucia Čižmáriková, ma mimoriadne oslovil. Najmä preto, že sa týkal činnosti, ktorú vykonávajú v obci Rejdová so svojimi občanmi. Povedal som si, že nebude na škodu, keď sa i takto s ich prácou zoznámia aj návštevníci stránky Maj Gemer. A keďže sa v reportáži hovorí i rejdovskym nárečím, pozval som si na jeho úpravu i pravých Rejdovčanov.
Už začiatok relácie začínal zaujímavým úvodným komentárom redaktora, keď povedal: „Sociálne podniky sú skvelým spôsobom ako pomôcť rozvoju obce a zvýšiť zamestnanosť. Často ide o stavebné alebo výrobné prevádzky. V Rejdovej sa pustili do niečoho úplne iného. Založili tam krajčírsku dielňu, kde šijú kroje. Nemalý podiel má na tom aj pani Zuzana Dovalovská, ktorej celoživotnou láskou je ľudový odev.“
Naša krásna a ľubozvučná slovenčina bola od svojho vzniku a aj dnes je obohacovaná o nové slová a pomenovania, ktoré majú pôvod v inom, cudzom jazyku. Príčinu tejto skutočnosti možno pripísať sčasti rozvoju a výsledkom v zavedení vedy a techniky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.
Príchodom odborníkov, technikov, ale aj samotných robotníkov sa to v značnej miere prejavilo napríklad (pred desiatkami rokov) v oblasti vzniku a rozvoja baníctva. Bola to najmä nemčina a maďarčina.
Po vzniku prvej Československej republiky a následne prijatom Zákone o povinnom absolvovaní základnej vojenskej služby, sa tak dialo v niektorých prípadoch aj v tejto oblasti. Objavilo sa slovo “asentírka“, ktoré pochádzalo z nemčiny a v zastaralej hovorovej reči znamenalo vojenský odvod (odprevádzať k vojsku brancov). Podobne aj slovo “regrút“ v hovorovej reči vo francúzštine znamenalo “branec“.
V októbri si pripomíname výročie narodenia a úmrtia Kálmána Tichyho, významnej osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie
Napísal(a) S. Holečková
Kálmán Tichy, známy historik, etnograf, redaktor, maliar a grafik sa narodil 31. októbra 1888 v Rožňave. Vypracoval sa na vynikajúceho muzeológa, ktorý svojou všestrannou aktívnou muzeologickou prácou a vtedy progresívnymi muzeologickými prístupmi vo veľkej miere prispel k dobrému menu rožňavského múzejníctva.
Kálmán Tichy bol v roku 1924 zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave a funkciu riaditeľa zastával aj po zlúčení dvoch rožňavských múzeí – Mestského a Bansko-hutníckeho múzea v roku 1940.
V roku 1925 zreštauroval veľkorozmernú olejomaľbu Ferenca Paczku Attila halála (Smrť Attilu) umiestnenú vo veľkej sále Mestského domu v Rožňave. V tom istom roku vyhotovil návrhy k vydaniu pohľadníc mesta Rožňava.
V ostatnom čase, okrem volieb do NR SR a súvislosťami okolo nich, ma zaujali aj iné udalosti. Jedna z nich sa týkala i Dobšinej. Dňa 28. augusta 2023 si v historickom banskom meste na hornom Gemeri slávnostne pripomenuli 79. výročie Slovenského národného povstania. Zaznamenala to aj internetová stránka mesta Dobšiná. Vybral som si z nej nasledovné: „Na Námestí troch ruží v Dobšinej, kde je postavený pamätník na najväčšiu hrdinskú odozvu Slovákov počas druhej svetovej vojny proti okupačným vojskám, ktorý bol odhalený pri príležitosti 25. výročia SNP sa zišli občania mesta, zástupcovia samosprávy a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. … V boji za slobodu a pokojný život priamo v SNP, no i v ďalšom období oslobodzovacích bojov padlo 13 občanov z Dobšinej. Patrí im naša úcta, no najmä vďaka...
Viac...
Cesta výstavby budovy Okresného súdu v Rožňave nebola jednoduchá a ľahká
Napísal(a) M. Tureková, E. Jergová
Cesta výstavby budovy Okresného súdu v Rožňave nebola vôbec jednoduchá a ľahká. Trvala viac ako desať rokov a podieľali sa na nej československá a maďarská vláda. Okresný súd sídlil v prenajatých priestoroch mesta, ktoré boli malé a nevyhovujúce.
Vedenie okresného súdu a finančného úradu sa už v roku 1926 obrátili na zastupiteľský zbor mesta Rožňava s požiadavkou postaviť novú spoločnú budovu pre tieto úrady. Okresný výbor v Rožňave vydal vo februári 1927 konečné rozhodnutie o postavení spoločnej budovy týchto úradov na vlastnom pozemku. K tomu bolo potrebné vybrať pôžičku za podmienky, že štát by sa zaviazal na riadne splácanie anuity úveru a znášal by náklady spojené s udržovaním budovy. Prezídiu súdnej tabule v Košiciach sa predostretý návrh na novostavbu okresného súdu v Rožňave javil pre štát ako nevýhodný.
Dve výročia Cirkevného zboru ECAV v Rožňavskom Bystrom umocnili jubilujúci konfirmandi
Napísal(a) M. Lajšáková
V nedeľu 8. októbra 2023 sa konala v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Rožňavskom Bystrom milá slávnosť. Niesla sa v znamení dvoch výročí: 179. výročia posvätenia nášho kostola a 60. výročia konfirmácie. O tejto slávnosti nám vo svojom príspevku napísala zborová dozorkyňa Marta Lajčáková: "Cítili sme veľkú radosť z hojnej účasti veriacich, že môžeme ďakovať za to, že sa nám zachovala pamiatka našich prarodičov a rodičov – náš Boží chrám.
Naša radosť bola ešte viac umocnená, pretože slávnosti sa zúčastnili jubilujúci konfirmandi, aby si po 60 rokoch pripomenuli chvíle, kedy boli konfirmovaní vtedajším pánom farárom Belom Mihalidesom v bystränskom chráme Božom 19. mája 1963 a v Rakovnickom chráme Božom 26. mája 1963 a pripomenuli si tak sľub vernosti Trojjedinému Pánu Bohu.
Konfirmandom sa prihovorila zborová dozorkyňa a peknou bohoslužobnou časťou poslúžil domáci brat námestný farár Mgr. Peter Hlavatý.
Zážitkové maľovanie v Betliari potešilo i deväťdesiatdvaročnú seniorku
Napísal(a) MG od
Radi kvitujeme informáciu, o ktorú sa v týchto dňoch postarala pani Martina Štěpánová z portálu Gemart.sk. Pre tých, ktorý tento web nepoznajú, podotýkame, že GemArt – Gemerský umelecký inštitút je nezisková organizácia, ktorej hlavným cieľom je rozvoj a podpora kultúry na Gemeri. Ako v podtexte na portáli ďalej uvádzajú, spájajú gemerských umelcov organizovaním akcií pre Gemerčanov a ľudí, ktorí na Gemer zavítajú objavovať krásy do tohto krásneho regiónu. Nás však teší, že sa spoločne snažíme predovšetkým propagovať aktivity na území nášho historického regiónu. Pri tom pani Štěpánová rada pripomenula: „Veľa akcií organizujeme nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Napríklad, teraz v sobotu (7.10.2023) sme zorganizovali v Betliari zážitkové maľovanie na tému Harmónia farieb jesene, na ktoré prišlo 18 ľudí, vrátane troch tiet z Domu seniorov Zálesák. Jedna z nich bola dokonca 92-ročná, tak sme mali veľkú radosť.
Pred Kohútom v Revúcej milovníkov prírody lákala Hubertova jazda i jesenné slávnosti poľovníkov, rybárov a včelárov
Napísal(a) MG od
Dvadsiaty druhý ročník Hubertovej jazdy sa uskutočnil 7. októbra 2023 na námestí pred Kohútom v Revúcej. Bol zároveň súčasťou IX. jesenných slávností poľovníkov, rybárov a včelárov. Do historického mesta stredného Gemera bohatý kultúrny program prilákal desiatky návštevníkov, ktorí na túto akciu využili priaznivé počasie babieho leta. Na mestskom pódiu sa postupne predstavili deti materských, základných škôl i základných umeleckých škôl. Pred vďačným obecenstvom vystúpil aj spevácky zbor Úsvit a Folklórny súbor Lykovec. V tejto časti programu nechýbali ani sokoliari, psíčkári z útulku a rôzni domáci chovatelia. Pestrý program obohatila i súťaž o najkrajšie vyrezávanú tekvicu, najkrajšiu ikebanu a o najkrajší jesenný koláč.





























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-