Zomrel významný človek, vedec a pedagóg profesor Ondrej Hronec, rodák z Gočova
Napísal(a) MG odPrinášame vám smutnú informáciu. V stredu 13. júna 2023 v podvečerných hodinách zomrel v Košiciach vo veku 85 rokov významný človek, vedec a pedagóg, pochádzajúci z horného Gemera, profesor Ondrej Hronec. Významnou mierou zasiahol predovšetkým do tvorby a ekonomiky životného prostredia. Prejavil sa tiež ako popredný funkcionár pôsobiaci v Evanjelickej cirkvi a. v. v regióne Gemera.
Profesor Ondrej Hronec sa narodil 24. 2. 1938 v Gočove. Pôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite v Prešove a pôsobil tiež na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici.
Aj Rožňavské Bystré má zlatú medailu z majstrovsiev Slovenska kadetiek U 17
Napísal(a) MG odPozornému oku športového fanúšika, zvlášť toho basketbalového, neušla ani informácia, ktorá sa objavila pred pár dňami aj na internete. Týkala sa mladých basketbalistiek Young Angels U17 Košice v kategórii kadetiek, ktoré sa stali tohtoročnými víťazkami Majstrovstiev Slovenska. Vo finále turnaja, ktoré sa hralo od 9. – 11. júna 2023 v Šaci, neďaleko Košíc, dokázali zvíťaziť nad svojím najväčším rivalom – kadetkami z Ružomberka v pomere 65:61. Obrovskú radosť z tohto skvelého výkonu majú, a to málokto vie, aj obdivovatelia tohto športu v malej gemerskej obci Rožňavské Bystré. Najmä rodina jednej z popredných košických kadetiek Alexandry Molčíkovej, ktorá práve z tejto obce na hornom Gemeri pochádza a kde žijú aj jej rodičia i starí rodičia. A že právom sú hrdí, súvisí predovšetkým s tým, že meno tejto mladej basketbalistky sa objavilo na záver turnaja aj medzi najlepšími hráčkami.
Na Medzinárodnom festivale zborového spevu v bulharskom Balčiku vystúpil aj QUIRIN z Revúcej
Napísal(a) J. DorčákováPočuli ste už niekedy o tom, aby organizátori Medzinárodného festivalu zborového spevu Čiernomorské zvuky (Chernomorski Zvutsi) v Bulharsku prejavili záujem, aby na ňom vystúpil aj spevácky súbor zo Slovenska? A stalo sa. Dozvedáme sa, že náš známy spevácky súbor QUIRIN, ktorý existuje pri Základnej umeleckej škole v Revúcej, sa začiatkom tohto mesiaca dostal na prehliadku do bulharského Balčika, ktorý je jedným z najkrajších pobrežných miest v Bulharsku. Organizátori zorganizovali v Bielom meste už jedenásty ročník, na ktorom sa po prvýkrát predstavila aj formácia z Izraela. Okrem neho účastníkmi boli aj súbory z Holandska, Poľska, Slovenska a Bulharska. Prizvaní umelci svoje piesne na festivale predniesli na piatich rôznych pódiách a dvoch workshopoch. Priznám sa, že prvú informáciu o zaujímavom podujatí som sa dozvedel pred pár dňami z príspevku členky spomínaného revúckeho súboru Jany Dorčákovej, ktorá s veľkým vyznaním priblížila svoje pocity o festivale na sociálnej sieti.
V Muráni zriadili informačné stredisko Správy Národného parku Muránska planina
Napísal(a) Mg odSpráva Národného parku Muránska planina prostredníctvom svojho portálu Muranskaplanina.sk poskytla informáciu, že v obci Muráň zriadila od 1. júna 2023 prevádzku informačného strediska. Toto zariadenie sa nachádza neďaleko námestia v obci pri ceste na Červenú Skalu. Návštevníci strediska okrem potrebných infomácií o prírodných hodnotách Národného parku Muránska planina môžu si v stredisku zakúpiť rôzne suveníry a oboznámiť sa tiež so stálou expozíciou Národného parku, ktorá im takto pomôže lepšie poznať históriou i prírodné hodnoty tohto vzácneho územia. K dispozícii záujemcom sú tiež exponáty jednotlivých druhov živočíchov, ktoré žijú na Muránskej planine, ktoré sú tak vyhľadávané najmä mladými návštevníkmi.
Informačné stredisko je v Muráni otvorené v pondelok až piatok v časoch od 8.30 do 12.00 a popoludní od 13.00 hod do 17.30. Portál nás uisťuje, že stredisko je pripravené poskytnúť
Muránske hradné hry návštevníkov 10. júna ponúknu špeciálnymi novinkami
Napísal(a) MG odOrganizátori Muránskych hradných hier nás krátko pred ich začiatkom informovali, že návštevníkov na treťom najvyššie položenom hrade na Slovensku, kde sa toto podujatie bude odohrávať v sobotu 10. júna t. r., očakáva bohatý program. Aj tentokrát neodmysliteľnou súčasťou hradných hier budú tradičné ukážky historického šermu, či vystúpenie sokoliarov, pripravené je tiež bábkové divadlo a rôzne environmentálne hry. Špeciálnou novinkou bude remeselný trh, na ktorom sa predstavia výrobcovia regionálnych produktov. Podujatie v lone najkrajšej gemerskej prírody obohatia i jedlá, či víno, pripravené podľa rôznych stredovekých receptov.
Návštevníci Muránskych hradných hier, ktoré svoju novú históriu píšu od roku 2004, môžu na hrad prísť pešo po turistickej trase, alebo kyvadlovou dopravou. Tá bude z obce Muráň na Veľkú Lúku premávať od 9.00 do 11.00 h, v opačnom smere od 17.00 do 18.30 h.
Majáles v Rožňavskom Bystrom toho roku vyšiel na "rusadelnú sobotu"
Napísal(a) D. ĎurskáSobota, 27. mája 2023, bola výnimočná. Od minulého roka sa začalo s tradíciou usporiadať v máji tradičnú zábavu spojenú s kultúrnym programom. Tento rok to vyšlo na „rusadelnú sobotu“. Členovia Folklórnej skupiny Bystränky pripravili pre obyvateľov Rožňavského Bystrého, ale aj širokého okolia, sobotu plnú tradícií. Nová vedúca folklórnej skupiny Dominika Ďurská si to vzala pod svoje krídla a pripravila zaujímavý program. Po úvodných slovách a privítaní sa prihovoril domáci brat námestný farár Peter Hlavatý. Priblížil tento sviatok z cirkevného pohľadu. Nositeľka tradícií Mária Molnárová ho zase dopodrobna rozobrala z pohľadu tradícií a zvykov.
Gemerská Poloma je obec na hornom Gemeri, neďaleko okresného mesta Rožňava, pri rieke Slaná. Žije v nej okolo 1900 obyvateľov a patrí medzi stredne obývané obce v regióne.
Jednou zo skutočností, ktoré túto obec pozitívne prezentujú sú aj obecné noviny, ktoré už 27 rokov vychádzajú pod názvom Polomské noviny. Obsahovo sú veľmi bohaté, pretože do rúk svojich čitateľov prinášajú rôzne informácie na 22 stranách. Ich poslaním je prinášať čitateľom informácie zo života obce, informácie o aktivitách obecnej samosprávy, o činnosti občianskych združení, organizácií, záujmových spolkov, novinky z kultúrneho života, zo života cirkví, školy, z oblasti športu, zaujímavosti z histórie obce a i.
Pani Hanka Kotzmanová z Muráňa oslávila stojeden rokov
Napísal(a) R. SvoreňováPani ANNA KOTZMANOVÁ z Muráňa sa narodila 19. marca 1922 a vdovou sa stala pred 10 rokmi. Jej manžel pán EDUARD KOTZMAN zomrel ako 92 ročný (1921-2013), avšak ešte skôr sa títo skvelí rodičia troch detí museli navždy rozlúčiť so synom MILANOM (1949-2011). Jeho rodinu i rodiny syna EDUARDA a dcéry MAGDÁLENY si vždy vážili, snažili sa o vzájomné porozumenie. Všetkým trom deťom vychádzali v ústrety pri dosahovaní ich životných cieľov a predsavzatí, tešili sa z ich úspechov a šťastia. Pani Hanka aj o ich potomkoch vždy hovorí s láskou a rovnako s nadšením prijíma všetky správičky o ich napredovaní.
Tejto jari vstúpila do svojho nového – v našej obci ojedinelého – už 11. desaťročia.
Každé z jej desaťročí či ľudovo povedané "krížikov“ má svoju pečať. Všetky ich má vo svojom vedomí: školské roky, časy mladosti, život v dospelosti i starobu. Dni svojej dlhovekosti trávi u svojej dcéry MAGDUŠKY KISSOVEJ, no jej spomienky sú späté najmä s Novou ulicou v Muráni, kde si s manželom postavili dom.
Vydavateľstvo Ikar, ktoré už viac ako 30 rokov patrí k najlepším vydavateľstvám našej i svetovej literatúry, každý rok pod názvom Ikariáda oceňuje svojich najúspešnejších autorov. Zlaté a platinové knihy i zlaté perá už majú čerstvých majiteľov. Tento rok sa Ikariáda konala 25. apríla 2023 v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej sa zišla veľká kultúrna obec a celý večer sa niesol v znamení kníh, čítania, spisovateľov… Uvádzal moderátor Roman Juraško a slávnostnú atmosféru oceňovania dopĺňala skladateľka, dirigentka a hudobníčka Ľubica Čekovská so svojím ansámblom. Nás opäť potešilo ocenenie pre spisovateľku Ivonu Ďuričovú, rodáčku z Rožňavského Bystrého, ktorá za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy získala ocenenie Zlatá kniha za predaj viac ako 15 000 kníh. Vďaka pekným a vtipným básničkám v tejto krásne ilustrovanej knižke sa môžu deti zoznámiť s abecedou a vo veršoch dopĺňať slová podľa utešených obrázkov. Knihu ilustroval Adrián Macho.
Viac...
Petrivaldského vila je po rekonštrukcii prvýkrát sprístupnená verejnosti
Napísal(a) J. KoporHnúšťa, 24. marec 2023 – Nenápadná secesná vila je po dlho očakávanej rekonštrukcii sprístupnená verejnosti. Rekonštrukcia tejto, desiatky rokov chátrajúcej, národnej kultúrnej pamiatky začala v roku 2021 a ukončená bola na jeseň 2022. Počas prác prebiehal súbežne architektonický a pamiatkový výskum, ktorý odkryl tajomstvá vily. Po zásahu reštaurátorov tak môžeme objaviť dávno zabudnutú interiérovú výzdobu.
Jej krása očarí nejedného návštevníka.
Takto sme spomínali – 195. narodeniny Pavla Emanuela Dobšinského v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) M. TerraiPavol Emanuel .Dobšinský tu v Rožňavskom Bystrom pôsobil a ako evanjelický farár augsburského vyznania, miestny učiteľ a robil aj kultúru pre občanov, vystavil spolu s nimi školu, kde sa vyučovali žiaci. Wikipédia: Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.
V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti.
V Hnúšti slávnostne otvoria národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu
Napísal(a) V. BrádňanskýSrdečne Vás pozývame do mesta Hnúšťa, kde dňa 24.3.2023 o 13. hodine slávnostne otvoríme národnú kultúrnu pamiatku Petrivaldského vilu, ktorá za účasti viacerých aktérov prešla komplexnou rekonštrukciou. Petrivaldského vila je jedným z mála zachovaných historických objektov meštianskej architektúry a urbanistického rozvoja mesta v prvej polovici 20. storočia.
Projekt obnovy Petrivaldského vily prebiehal od roku 2018 a začal sa zrealizovaním architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu a návrh obnovy, vďaka ktorému sa podarilo objaviť a zrekonštruovať aj unikátnu interiérovú výzdobu.
Chcete vedieť, ako vyzeralo rožňavské námestie v roku 1867?
Napísal(a) S. Holečková1a Ľudo Lašán – 30. výročie úmrtia
2. august – Ľudo Lašán (2.8.1909 Ratková – 18.1.1994 Bratislava) – pedagóg, publicista, básnik a kultúrno-osvetový pracovník.
Po ukončení meštianskej školy v Jelšave študoval na Učiteľskom ústave v Lučenci. Vyučoval v Hnúšti, Rimavskej Sobote a v Ratkovej, kde sa stal riaditeľom Meštianskej školy. Od roku 1951 pôsobil v redakcii Učiteľských novín v Bratislave. Popri redaktorskej práci vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Trnave, kde po skončení v roku 1956 pôsobil až do odchodu do dôchodku. Bol aj publikačne činný, jeho správy, recenzie, články i náladové a osobné básne vychádzali v novinách a časopisoch. Zostavil a vlastným nákladom vydal brožúru Z kultúrnej borby jubilujúcej štátnej slovenskej meštianskej školy v Ratkovej za 10 rokov svojho požehnaného účinkovania 1933 – 1943 (1943, 57 s.). Pre chystanú monografiu Gemera spracoval dejiny gemerských škôl v rokoch 1919 – 1945. Vydal zbierky básní Kontúry Rudohoria (1933), Poblúdené dni (1943) a Plody času (1980). Ako spoluautor (s J. Albertym) vydal publikáciu Gemer a revolučné roky meruôsme (1948). Mal účasť aj na tvorbe viacerých celoštátných učebníc dejepisu. -MM-
2a Ján Glosius
2. august – Ján Glosius (22.6.1764 Jelšava – 2.8.1794 Roštár) – včelár.
Študoval v Modre a Kežmarku. Od r. 1785 pôsobil ako farár v Roštári. Autor jednej z prvých slovenských včelárskych kníh "Obsah potrebných naučení a pravidel, vedle kterýchž se včely rozšafne a s užitkem opatrovati dají" (Banská Bystrica, 1792, 111 s.), v ktorej v osvietenskom duchu nabádal včelárov, aby popri praktických skúsenostiach študovali aj novú včelársku literatúru. -MM-
3a August Horislav Škultéty – 205. výročie narodenia
7. august – August Horislav Škultéty (7.8.1819 Veľký Krtíš – 21.5.1892 Kraskovo) – pedagóg, spisovateľ.
V rokoch 1841 – 1848 bol kaplánom v Tisovci, neskôr ako farár v gemerských obciach v Dlhej Vsi a v Rozložnej. V období 1862 – 1874 pôsobil ako profesor a správca (riaditeľ) slovenského gymnázia v Revúcej. V rokoch 1875 – 1891 bol farárom v Kraskove. Zaoberal sa literárnou históriou, zaslúžil sa o rozvoj pedagogiky, hlavne gymnaziálneho školstva. Je autorom 14 učebníc, z ktorých však niektoré ostali iba v rukopise. Literárne tvoril hlavne pre deti a mládež, zbieral a vydával slovenské ľudové rozprávky. -MM-
4a Július Alberty – 5. výročie úmrtia
11. august – Július Alberty (19.8.1925 Vyšná Pokoradz, teraz Rimavská Sobota – 11.8.2019 Banská Bystrica) – historik, vedec, univerzitný pedagóg, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v Tisovci a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ, od roku 1955 vysokoškolský profesor a dekan na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, neskôr pracoval v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici. V roku 1990 sa vrátil na Fakultu humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Bol členom mnohých historických vedeckých spoločností a spolkov. Autor vysokoškolských učebníc a vedeckých monografií. V mnohých vedeckých zborníkoch, monografiách a časopisoch publikoval vyše 200 príspevkov k dejinám, k poznaniu osobností, k spoločenských otázkam, či k vlastivedným otázkam, zameraných aj na oblasť Gemera-Malohontu (mnohé najmä v časopise Obzor Gemera a Obzor Gemera-Malohontu a v zborníku Vlastivedné štúdie Gemera). Ocenený bol viacerými vyznamenaniami. -MM-
5a Karol Salva – 175. výročie narodenia
11. august – Karol Salva (11.8.1849 Liptovská Sielnica – 21.1.1913 Cleveland, USA) – jeden z najvplyvnejších vydavateľov slovenskej literatúry, národný a osvetový pracovník, spisovateľ.
V r. 1863 – 1869 študoval na ev. gymnáziu v Revúcej a na revúckom učiteľskom ústave. Počas štúdia v Revúcej organizoval slovenské ochotnícke divadlo a sám bol ochotnícky herec v Tisovci. V r. 1885 – 1887 pôsobil ako učiteľ v Klenovci. Za národno-buditeľskú činnosť bol súdom v Rimavskej Sobote odsúdený a suspendovaný z učiteľského miesta v Klenovci, proti jeho obhajcom Štefanovi Markovi Daxnerovi a R. Kubánimu bolo zavedené disciplinárne pokračovanie. V r. 1888 na radu Ivana Branislava Zocha a s pomocou Š. M. Daxnera si zriadil kníhtlačiareň v Ružomberku, ktorá nadobudla významné miesto v slovenskom kníhtlačiarstve V r. 1909 emigroval do USA, v Pittsburghu bol redaktorom Amerikánsko-slovenských novín a Slovenského denníka. MM-
6a Milan Kraus – 100. výročie narodenia
20. august – Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec – 8.8.2006 Prievidza) – básnik, esejista, prekladateľ.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, potom v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a v rokoch 1950–1952 asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. Výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980), v ktorej sa zamýšľa nad zmyslom básnickej tvorby a jej poslaním v spoločnosti. -MM-
7a Prvé slovenské gymnázium v Revúcej – 150. výročie násilného zatvorenia
20. august – Slovenské evanjelické a. v. gymnázium bolo prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Jeho slávnostné otvorenie sa konalo 16. septembra 1862 v revúckom Ev. a. v. kostole. Dňa 2. septembra 1867 sa otvorila ôsma trieda gymnázia, gymnázium bolo dobudované na úplné, s právom maturitných skúšok, ktorých vysvedčenia mali uznávať na každej uhorskej univerzite. Za neľahkých podmienok sa v roku 1873 podarilo dokončiť výstavbu novej budovy školy, vysvätil ju ev. kňaz Samuel Tomášik. Do vyučovacieho procesu zavádzali moderné metódy, vyvíjali, bohatú mimoškolskú prácu a ich činnosť sa neraz stala priekopníckou, a to nielen na Slovensku. Venovali sa tiež osvetovej činnosti, písali a vydávali slovenské učebnice, vzdelávali v duchu kresťanskom, národnom a demokratickom. Počas 12-ročnej existencie gymnázia tu študovalo 566 študentov, bolo pôsobiskom mnohých významných predstaviteľov slovenského národa. Vládne kruhy Uhorska po obvinení z protivlasteneckej činnosti a rozširovaní panslavistických myšlienok a po stupňujúcich sa útokoch gymnázium 20. augusta 1874 násilne zatvorili. -MM-
8a Pavol Krman – 145. výročia úmrtia
23. august – Pavol Krman (26.1.1836 Partizánska Ľupča – 23.8.1879 Budapešť) – učiteľ, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ.
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, teológiu v Prešove, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu a gréčtinu, náboženskú vierouku a mravouku. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
9a Michal Laciak – 120. výročie úmrtia
24. august – Michal Laciak (16.4.1826 Sirk – 24.8.1904 Horný Tisovník) – pedagóg, skladateľ.
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
10a Kristián Paecken – 245. výročie úmrtia
24. august – Kristián Paecken (10.12.1728 Rožňava – 24.8.1779 Petrohrad) – lekár, organizátor zdravotníctva v Rusku.
Gymnázium navštevoval v Rožňave. Pracoval ako praktikant v baniach v Ratkovej, neskôr študoval medicínu a matematiku vo Wittenbergu, Jene a v Halle. V rokoch 1752 – 1755 pôsobil ako stoličný lekár v Rožňave. Od roku 1755 žil v Rusku ako vojenský lekár, primár petrohradskej vojenskej nemocnice, súčasne prednášal anatómiu a chirurgiu v škole pre námorných dôstojníkov a vojenských chirurgov. Ako tajomník Štátneho lekárskeho kolégia bol ústrednou postavou riadiaceho aparátu ruského zdravotníctva. Organizoval protiepidemické opatrenia proti morovej nákaze, viedol práce pri budovaní karanténnych staníc, pôsobil aj ako ako dvorný lekár Kataríny Veľkej. Autor prvého ruského liekopisu Pharmacopoea rossica, prvej knihy zdravotníckej osvety v ruštine Domašnij lečebnik. Spolupracoval na opatreniach na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. -MM-
11a Július Tichy – 145. výročie narodenia
28. august – Július (Gyula) Tichy (28.8.1879 Rimavská Sobota – 23.6.1920 Krompachy, pochovaný je v Rožňave) – maliar a grafik.
Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, na škole modelového maliarstva v Budapešti a navštevoval maliarske kurzy v Baia Mare. Od r. 1905 žil v Rožňave, od r. 1909 bol profesorom kreslenia na tamojšom ev. gymnáziu. Venoval sa predovšetkým kresbe a grafike, kde aplikoval secesnú líniu. Zúčastňoval sa súborných výstav a podieľal sa na ilustrovaní kníh súčasných autorov. V maľbách a grafických listoch rád zobrazoval kvety a staré stromy, bol zasnený maliar ezoterických príbehov Starého zákona, obdivovateľ japonskej kresby, milovník a pozorovateľ ženskej krásy a erotiky. Jeho diela sa nachádzajú aj v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. -MM-
12a Ján Ďurovič – 130. výročie narodenia
30. august – Ján Ďurovič (30.8.1894 Lehota nad Rimavicou – 26.11.1955 Skalica) – teológ, literárny a cirkevný historik, redaktor, profesor.
Do základnej školy a na gymnázium chodil v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na Slovenskej ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životopisu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, bol aj mestský kronikár. -MM-
13a Gustáv Melczer – 155. výročie narodenia
31. august – Gustáv Melczer (31.8.1869 Dobšiná – 3.10.1907 Budapešť) – geológ, mineralóg, kryštalograf, pedagóg.
Do základnej školy a na gymnázium chodil v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na Slovenskej ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životopisu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, bol aj mestský kronikár. -MM-