V ostatnom čase, okrem volieb do NR SR a súvislosťami okolo nich, ma zaujali aj iné udalosti. Jedna z nich sa týkala i Dobšinej. Dňa 28. augusta 2023 si v historickom banskom meste na hornom Gemeri slávnostne pripomenuli 79. výročie Slovenského národného povstania. Zaznamenala to aj internetová stránka mesta Dobšiná. Vybral som si z nej nasledovné: „Na Námestí troch ruží v Dobšinej, kde je postavený pamätník na najväčšiu hrdinskú odozvu Slovákov počas druhej svetovej vojny proti okupačným vojskám, ktorý bol odhalený pri príležitosti 25. výročia SNP sa zišli občania mesta, zástupcovia samosprávy a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. … V boji za slobodu a pokojný život priamo v SNP, no i v ďalšom období oslobodzovacích bojov padlo 13 občanov z Dobšinej. Patrí im naša úcta, no najmä vďaka...
Cesta výstavby budovy Okresného súdu v Rožňave nebola jednoduchá a ľahká
Napísal(a) M. Tureková, E. Jergová
Cesta výstavby budovy Okresného súdu v Rožňave nebola vôbec jednoduchá a ľahká. Trvala viac ako desať rokov a podieľali sa na nej československá a maďarská vláda. Okresný súd sídlil v prenajatých priestoroch mesta, ktoré boli malé a nevyhovujúce.
Vedenie okresného súdu a finančného úradu sa už v roku 1926 obrátili na zastupiteľský zbor mesta Rožňava s požiadavkou postaviť novú spoločnú budovu pre tieto úrady. Okresný výbor v Rožňave vydal vo februári 1927 konečné rozhodnutie o postavení spoločnej budovy týchto úradov na vlastnom pozemku. K tomu bolo potrebné vybrať pôžičku za podmienky, že štát by sa zaviazal na riadne splácanie anuity úveru a znášal by náklady spojené s udržovaním budovy. Prezídiu súdnej tabule v Košiciach sa predostretý návrh na novostavbu okresného súdu v Rožňave javil pre štát ako nevýhodný.
Dve výročia Cirkevného zboru ECAV v Rožňavskom Bystrom umocnili jubilujúci konfirmandi
Napísal(a) M. Lajšáková
V nedeľu 8. októbra 2023 sa konala v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Rožňavskom Bystrom milá slávnosť. Niesla sa v znamení dvoch výročí: 179. výročia posvätenia nášho kostola a 60. výročia konfirmácie. O tejto slávnosti nám vo svojom príspevku napísala zborová dozorkyňa Marta Lajčáková: "Cítili sme veľkú radosť z hojnej účasti veriacich, že môžeme ďakovať za to, že sa nám zachovala pamiatka našich prarodičov a rodičov – náš Boží chrám.
Naša radosť bola ešte viac umocnená, pretože slávnosti sa zúčastnili jubilujúci konfirmandi, aby si po 60 rokoch pripomenuli chvíle, kedy boli konfirmovaní vtedajším pánom farárom Belom Mihalidesom v bystränskom chráme Božom 19. mája 1963 a v Rakovnickom chráme Božom 26. mája 1963 a pripomenuli si tak sľub vernosti Trojjedinému Pánu Bohu.
Konfirmandom sa prihovorila zborová dozorkyňa a peknou bohoslužobnou časťou poslúžil domáci brat námestný farár Mgr. Peter Hlavatý.
Zážitkové maľovanie v Betliari potešilo i deväťdesiatdvaročnú seniorku
Napísal(a) MG od
Radi kvitujeme informáciu, o ktorú sa v týchto dňoch postarala pani Martina Štěpánová z portálu Gemart.sk. Pre tých, ktorý tento web nepoznajú, podotýkame, že GemArt – Gemerský umelecký inštitút je nezisková organizácia, ktorej hlavným cieľom je rozvoj a podpora kultúry na Gemeri. Ako v podtexte na portáli ďalej uvádzajú, spájajú gemerských umelcov organizovaním akcií pre Gemerčanov a ľudí, ktorí na Gemer zavítajú objavovať krásy do tohto krásneho regiónu. Nás však teší, že sa spoločne snažíme predovšetkým propagovať aktivity na území nášho historického regiónu. Pri tom pani Štěpánová rada pripomenula: „Veľa akcií organizujeme nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Napríklad, teraz v sobotu (7.10.2023) sme zorganizovali v Betliari zážitkové maľovanie na tému Harmónia farieb jesene, na ktoré prišlo 18 ľudí, vrátane troch tiet z Domu seniorov Zálesák. Jedna z nich bola dokonca 92-ročná, tak sme mali veľkú radosť.
Pred Kohútom v Revúcej milovníkov prírody lákala Hubertova jazda i jesenné slávnosti poľovníkov, rybárov a včelárov
Napísal(a) MG od
Dvadsiaty druhý ročník Hubertovej jazdy sa uskutočnil 7. októbra 2023 na námestí pred Kohútom v Revúcej. Bol zároveň súčasťou IX. jesenných slávností poľovníkov, rybárov a včelárov. Do historického mesta stredného Gemera bohatý kultúrny program prilákal desiatky návštevníkov, ktorí na túto akciu využili priaznivé počasie babieho leta. Na mestskom pódiu sa postupne predstavili deti materských, základných škôl i základných umeleckých škôl. Pred vďačným obecenstvom vystúpil aj spevácky zbor Úsvit a Folklórny súbor Lykovec. V tejto časti programu nechýbali ani sokoliari, psíčkári z útulku a rôzni domáci chovatelia. Pestrý program obohatila i súťaž o najkrajšie vyrezávanú tekvicu, najkrajšiu ikebanu a o najkrajší jesenný koláč.
Záhradkári Čierneho Potoka vystavovali takmer dvesto svojich tohtoročných produktov
Napísal(a) J. Pupala
Miestny spolok záhradkárov v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota, dňa 16.9.2023 už po šiesty raz usporiadal v tunajšom Dome kultúry výstavu ovocia a zeleniny vyprodukovanú v sadoch a záhradách svojich členov. V obci, ktorá má 56 domácností so 134 obyvateľmi vystavovalo až 41 vystavovateľov, a z toho bolo 11 detí. Spolu bolo vystavených 199 produktov. (Posúdiť ich krásu môžete z priložených fotografií.) S domácimi vystavovateľmi aj tohto roku sa zúčastnili vystavovatelia z iných regiónov Slovenska. Zaujímavosťou je, že tentoraz vystavoval aj Matias Ľupták z Krupiny, ktorého si vystavovatelia zvolili aj do 5-člennej poroty. Pre malé obce a osady, ktoré nemajú vlastný obchod s potravinami a zeleninou, sa vytvárajú akési „OBČINY“. Niektorí chovajú viac sliepočiek, predávajú vajíčka, iní pestujú kačky, morky, chovajú ovečky a dokonca piati gazdovia chovajú aj dobytok. Tak sa v priebehu roka robia výseky hovädzieho, baranieho, bravčového mäsa a hydiny, ktoré si kupujú spoluobčania.
Poklona obločiarom z Muránskej Huty – s úctou a obdivom
Napísal(a) J. Genčanský
Folklórny súbor Lykovec, ktorý pracuje pri MsKS v Revúcej, uviedol premiéru nového pôvodného programu zo života Gemerčanov pod Kohútom. Na originálnom diele spolupracoval od samého začiatku známy profesionálny folklorista, choreograf Vladimír Michalko. Vypredaná premiéra v revúckom Mestskom dome kultúry 17. septembra 2023 bola zároveň uzatvárajúcim podujatím projektu Revúca Mesto kultúry 2022-23, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia.
Predstavenie, pôvodne s pracovným názvom „Pútnici“, súbor uvádza pod názvom SVIEČKA, BUGAČ, HRUDA ZEME, s podtitulom „folklórne obrazy o putovaní obločiarov z Muránskej Huty“. Ambíciou umeleckého posolstva nového folklórneho diela je zobrazenie prostého života obyvateľov malého sídla v strednom Gemeri, medzi Muránskou planinou a Stolickými vrchmi, ktoré vzniklo na konci 17. stor. pri sklárskej hute a odvtedy bolo už nadobro zviazané s týmto unikátnym remeslom. Časovo priestorovým epicentrom tanečno-výtvarnej inscenácie je obdobie prvej tretiny 20. stor., keď Muránskohuťania prežívali dozvuky tejto slávnej éry a zostávali napriek všetkým problémom verní spôsobu života svojich predkov.
Westernové preteky udivovali po prvýkrát na ranči v Revúcej
Napísal(a) MD od
Nezvyčajný plagát Westernovej jazdeckej ligy Slovensko, ktorý sa prednedávnom objavil v regióne stredného Gemera, najmä v Revúcej, pozýval v tomto okresnom meste po prvýkrát na westernové preteky majsterky SR Timei Jasenkovej na 16. septembra 2023. Preteky sa v ohlásenom čase aj uskutočnili. Ich miestom bol pripravený terén v ohrade malého rodinného Laci ranča TJ Performance Barrel Horse blízko Revúcej a zišla sa na ňom v pemiére pomerne slušná účasť milovníkov týchto pretekov.
Organizátorka pretekov v príjemnom prírodnom prostredí sľubovala barrel race, pole bending a rôzne kovbojské hry. Divákov potešili aj pripravené stánky s občerstvením.
Westernové preteky pritiahli do Revúcej pretekárov s koníkmi nielen z Revúcej, ale aj širokého okolia. Návštevníci mohli sledovať nielen mužských „kovbojov“, ale najmä ženy, ktoré ovládali svojich koníkov rýchlo a bezpečne. Osedlané tátoše vzbudzovali veľký obdiv aj u mladšej generácie divákov, čo dáva nádej na peknú budúcnosť týchto pretekov na území Gemera.
Nový program Folklórneho súboru LYKOVEC – PÚTNICI – zobrazuje tradíciu obyvateľov Muránskej Huty
Napísal(a) K. Kilíková
„Pútnici“ – tak znel pracovný názov folklórneho programu, ktorý sme mohli vidieť a vychutnať si v nedeľu 17.9.2023 v Mestskom dome kultúry v Revúcej, ktorým sme symbolicky ukončili celú púť Mestom kultúry.
Chcem poďakovať za príležitosť, ktorá nám projektom Prepni na Revúcu a finančnou dotáciou Fondu na podporu umenia vznikla a vďaka ktorej sme mohli pracovať s profesionálmi, ako choreograf Vladimír Michalko, ktorý s folklórnym súborom Lykovec pracoval takmer rok a pol. Ďakujeme za Tvoj čas, nasadenie a nový pohľad, ktorý si priniesol. Ďakujeme aj tanečným lektorom Angelike Remiášovej, Dane Smoligovej, Tatiane Salajovej, Petrovi Vajdovi a Mikulášovi Szabóovi.
Projekt PRÍRODA JE ŽIVOT pokračuje sériou prednášok o vode
Napísal(a) A. Terezková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave spoločne s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, v mesiaci máj 2023 spojili svoje sily pri realizácii projektu „Príroda je život“. Hlavným cieľom projektu je skvalitnenie, inovovanie a rozšírenie ponúkaných služieb, s dôrazom na vzdelávanie návštevníkov v oblasti ochrany životného prostredia a formovanie ekologického povedomia. Partneri v projekte pracujú s témami Voda v meste a Voda v prírode. Projekt je realizovaný v rámci internej výzvy Košického samosprávneho kraja pre kultúrne inštitúcie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti „Tradície inšpirujú inovácie“. Celkové výdavky projektu tvoria sumu vo výške vyše 47-tisíc eur.
Voda pokrýva viac než 70 % povrchu Zeme. Je prítomná v každom aspekte nášho života. Zrážková, povrchová, podzemná, ale i pitná, úžitková a odpadová voda má pre nás svoj význam. Voda je domovom miliónov druhov rastlín a živočíchov. Spôsob, akým ju využívame a čistíme má vplyv nielen na zdravie, ale aj na všetko živé a od vody závislé. Znečistenie, nadmerné využívanie a klimatická zmena naďalej oslabujú kvalitu a dostupnosť vody.
Viac...
Pápež Ján Pavol II. pred 20 rokmi celebroval svätú omšu v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková
Trinásteho septembra 2003 navštívil Rožňavu v rámci štvordňovej pastoračnej návštevy Slovenska pápež Ján Pavol II. so svojím sprievodom. Od tejto udalosti ubehlo 20 rokov.
Po prílete z Bratislavy do Košíc sa za pozdravu obyvateľov obcí, ktorými pápež a jeho sprievod prechádzali, presunul Sv. Otec Ján Pavol II. limuzínou do Rožňavy. Tu ho privítal rožňavský diecézny biskup Mons. Eduard Kojnok. V areáli pod kopcom Rákoš, v slávnostnom oltárnom priestore, najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi celebroval svätú omšu. Tejto udalosti sa zúčastnilo približne 200 tisíc pútnikov, ktorí sem merali cestu nie len zo Slovenska, ale aj z okolitých štátov. Pápeža s nadšením pozdravovali mávaním vatikánskych vlajok, vlajok s podobizňou pápeža i štátnych zástav pútnikov. Program Jána Pavla II. pokračoval návštevou Biskupského paláca, kde bol pre neho a členov jeho sprievodu pripravený súkromný obed s biskupmi Rožňavskej diecézy a tiež vyhradený čas na oddych. Cestu k sídlu rožňavského biskupa mu lemovali nadšení a úctiví Rožňavčania. Vo večerných hodinách sa hlava katolíckej cirkvi vrátila do Bratislavy.
Muránska Huta so svojou časťou Predná Hora je poslednou obcou na hornom Gemeri smerom od Muráňa na hrorehronskú Červenú Skalu. Podľa dokumentov, ktoré sme našli o jej dejinách je známe, že vznik obce súvisel s existenciou sklárskej huty, ktorú založili v obci majitelia muránskeho panstva v období rokov 1652 – 1670. Nakoniec i prvá písomná zmienka o nej je z roku 1651. Záznamy o obyvateľoch Muránskej Huty hovoria, že títo v minulosti pracovali v okolitých lesoch a vandrovali po celom Uhorsku ako sklenári a obločiari. V 60-tych rokoch 19. storočia pracovali v obci dva hámre, jeden ako klinčiareň na výrobu sekancov (t. j. klincov do šindľov) a druhý ako gračiareň na výrobu grác, krompáčov, motýk, rýľov a lopát.
Okolitá príroda v súčasnosti poskytuje tiež dostatok príležitostí aj pre cykloturistiku a iné využitie. Keďže po bývalých majiteľoch muránskeho panstva ostalo v obci niekoľko vzácnych objektov, tieto vedenie obce plánuje využiť v prospech obce.
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
Napísal(a) O. Rozložník
Stratenský kaňon pri obci STRATENÁ ako kultúrno-historická pamiatka v Národnom parku Slovenský raj.
Pre návštevníkov je prístupný vchodom cez bývalú zničenú „Skalnú bránu“, ktorá bola vyrazená v prvej polovici 19. storočia vo vápencoch Stratenskej pahorkatiny. Bola to jediná možnosť ako zabezpečiť prístup pre osoby, povozy a vozidlá smerujúcich do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ako i v pokračovaní smerom na Poprad alebo Brezno. Zhotovená cesta viedla kaňonom vedľa koryta rieky Hnilec, ktorá vytvorila kaňon počas dlhého geologického obdobia. Počas stavby cesty bolo tok rieky nutné viackrát premostiť. Stratenský kaňon sa nachádza asi 700 m severozápadne od obce Stratená, v tesnej blízkosti železničnej trate Margecany – Červená skala, danej do prevádzky v roku 1936 a tiež v druhej polovici 20. storočia vybudovaného cestného tunela.
Pred 130 rokmi otvorili v Rožňave synagógu, dnes by sme ju v meste hľadali márne
Napísal(a) S. Holečková
K niekdajšej rožňavskej synagóge, postavenej v rokoch 1892 – 1893 významným rožňavským staviteľom Nándorom Szilvássym, sa viaže niekoľko výročí.
Po poškodení židovskej modlitebne požiarom, ktorý mesto zasiahol v roku 1890, rozhodla sa židovská obec vzhľadom na rastúci počet židovského obyvateľstva postaviť v Rožňave reprezentatívnu modernú synagógu – dom modlitby, spoločné miesto stretávania sa a konania židovských náboženských zhromaždení a vyučovania. Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. Stavba dvojpodlažnej budovy s ústredným sakrálnym priestorom, postavenej z tehál v historizujúcom štýle trvala viac ako rok. 29. augusta 1893 bola synagóga na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica) za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta slávnostne otvorená. V tzv. Horváthovej záhrade stála 65 rokov. Po 2. svetovej vojne však opustená budova slúžila ako sklad nábytku a ako sa dozvedáme z Kroniky mesta Rožňava evidovanej v rožňavskom archíve: „v roku 1958 sa silne zmenil obraz Šafárikovej ulice. Zbúrala sa židovská modlitebňa...“
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-