V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART od 16. septembra v Rožňave
Napísal(a) MG odV týchto dňoch sa objavujú najmä v okresnom meste Rožňava rôzne informačné plagáty, ktoré jeho obyvateľom i jeho návštevníkom pripomínajú rôzne podujatia. Medzi takými je aj plagát Mestského divadla ACTORES Rožňava, ktoré v spolupráci s Mestom Rožňava pozývajú na V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART, ktorý sa uskutoční v termíne 16. – 19. septembra 2021 v Rožňave. Podľa toho zisťujeme, že Festival sa vracia do Rožňavy po dlhej 8 ročnej odmlke. Vďaka hlavným partnerom – z verejných zdrojov podporil FOND NA PODPORU UMENIA a MESTO ROŽŇAVA – mesto opäť ožije divadelným sviatkom. Festival tentoraz privíta divadlá zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Českej republiky a Francúzska. Zaslúži si tiež pripomenúť, že Festival sa koná pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika.
Príďte v sobotu na Čarovnú studničku do Jelšavy. Uvidíte výstavu ľudového odevu, zanôtíte si, zatancujete i naučíte sa veľa zaujímavého
Napísal(a) S. ZvarováV sobotu 11. septembra 2021 vás Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, pozýva na Čarovná studničku do Jelšavy.
Na výstave ľudového odevu si budete môcť pozrieť kabanice, kožúšky, šuby, gubaňu z krojovne Folklórneho súboru Vepor z Klenovca a Vesna, o. z., z Gemerskej Polomy.
Na tvorivých remeselných dielňach vám predstavíme výrobu košíkov, paličkovanie a tkanie cigánskych tkaničiek. Folklórny večer v programe Nôty z Gemera a Malohontu sa vám predstavia sólisti speváci Veronika Malatincová, Lucia Zvarová, Viktor Brádňanský, Ľubomír Zvara, Ivana Nemčoková, Ivan Nemčok, Folkórny súbor Dubina z Rožňavy, Folklórny súbor Vepor z Klenovca, Ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte. Slovom sprevádza Juraj Genčanský.
Úspešný Deň obce Čierna Lehota a oslavy SNP
Napísal(a) Ing. M. PrtkováKde bolo, tam bolo, v jednej malej dedinke medzi horami nazývanej Čierna Lehota, sa v jednu celkom peknú sobotu (28.8.2021) konal „Deň obce“. Všetko to začalo varením toho najlepšieho gulášu pod vedením Poľovníckeho združenia v Čiernej Lehote. Varili, varili až navarili 3 kotle. Nech sa každému ujde, čo mu hrdlo ráči.
A aby v hrdle nevyschlo, o občerstvenie sa postarali miestne Potraviny pod Kohútom. Okrem nápojov si mohli občania vychutnať aj grilované špeciality.
Na vyšantenie detičiek dorazili skákacie hrady a obrovská nafukovacia šmykľavka. Nechýbalo maľovanie na tvár a už tradične potešila jazda na koňoch z farmy rodiny Vojtkovej z Rochoviec.
Aby sa ani naša mládež nenudila, bol zorganizovaný generačný futbalový turnaj. Sláva víťazovi, česť porazeným!
Výborný hudobný program predviedla Ľudová hudba z Rožňavského Bystrého.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (6 - Koniec)
Napísal(a) M a O RozložníkovciOsobnosti spojené s osudom kúpeľov
Kúpele boli, až do roku 1890, majetkom rožňavského biskupstva. Najznámejším nájomcom tej doby bol Jozef Imrich Markó, ktorý ich neskôr so spoločníkmi aj kúpil. Medzi negatívne problémy kúpeľov patril nedostatok kúpeľných lekárov, ktorých občas nahrádzali aj poslucháči vyšších ročníkov štúdia medicíny. Od roku 1893 bol kúpeľným lekárom Miklós Meskó – lekár v Dobšinej, neskôr miestny praktický lekár Henrik Gutlohn a Dezső Pósch – dôstojný mestský lekár. Kúpele na jar roku 1898 prešli do vlastníctva Ede Altstocka z Dobšinej, ktorý na ďalšie obdobie zveril vedenie lekárskej dvojici Gutlohn – Pósch. Starostlivosťou o kúpele bol od júna 1899 poverený dopisovateľ rožňavských mestských novín Miklós Markó. Sekundárny lekár budapeštianskej nemocnice Szent Rokus Ármin Altstock bol najprv riaditeľom a od roku 1902 hlavným kúpeľným lekárom.
Na Deň obce v Nižnej Slanej sa stretnú zástupcovia banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG odAj v tomto prvom septembrovom týždni sa v našom regióne uskutoční niekoľko zaujímavých podujatí. Oznamujú nám to niektoré plagáty, ktoré na nich niektoré obce či spoločenské organizujú, alebo formou pozvánok pozývajú na tieto podujatia. Takým je napríklad 13. stretnutie zástupcov banských miest a obcí Slovenska, ktoré sa uskutoční v rámci Dňa obce v Nižnej Slanej v dňoch 3. a 4. septembra 2021. Nižná Slaná privíta banícke spolky, mestá a obce zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska a samozrejme aj ostatných, ktorí majú záujem prísť a zúčastniť sa pripravovaného programu. Po Rožňave je táto obec druhou z nášho regiónu, ktorá bude hostiť zástupcov banských miest a obcí.
Helene Mišurdovej z Rakovnice udelili k výročiu SNP Cenu obce in memoriam a odhalili pamätnú tabuľu
Napísal(a) RONOslovili sme autora, ktorý má zásluhu na tom, že naša rodáčka z Rakovnice, Helena Mišurdová, sa právom dostala do pozornosti širokej verejnosti. Požiadali sme ho o rozhovor s ktorým súhlasil a odpovedal na naše otázky.
1. Skôr ako pristúpime k ďalším otázkam môžete sa predstaviť našim čitateľom?
Volám sa Marek Koltáš (PhDr. Marek Koltáš, PhD.). Vysokoškolské vzdelanie prvého (Bc.), aj druhého (Mgr.) stupňa v odbore sociálna práca som nadobudol na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) Bratislava, detašované pracovisko v Rožňave. Neskôr som si urobil tzv. malý doktorát (PhDr.), taktiež v odbore sociálna práca. V štúdiu som potom pokračoval ďalej a veľký doktorát (PhD.) som ukončil v roku 2020 v sídle VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.
Najcennejšia tekutina – krv tiekla v piatok v Čiernom Potoku šestnástykrát
Napísal(a) J. PupalaV malebnej obci Čierny Potok na juhozápade okresu Rimavská Sobota v piatok 20.8.2021 tiekla už po 16-ty raz najcennejšia tekutina – krv. Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov arm. gen. Ludvíka Svobodu, Obecný úrad v obci, klub darcov krvi v spolupráci s NTS SR, vysunuté pracovisko Banská Bystrica už po 16-ty raz zorganizovali odber najcennejšej tekutiny, jedinej k záchrane života, obnove zdravia – ľudskej krvi.
Začiatok odberu začal od 07.30 hodiny a evidovanie darcov trvalo do 10.00 hod. a odber do 11.30 hodín. V tomto termíne sa dostavilo k odberu takmer 30 darcov ochotných darovať krv, z toho zaregistrovali 25 darcov a z nich 20-tim bola krv aj odobraná. O tom, že Slovanská kvapka krvi SNP organizovaná v obci Čierny Potok je známa už na celom Slovensku, svedčí aj účasť darcov.
Nevšedná tohtoročná augustová sobota v Jelšave
Napísal(a) G. JakubecováĎALŠIA HASIČSKÁ SVADBA
Týždeň sa stretol s týždňom a sobota 28. augusta 2021 bol svadobným dňom dobrovoľného hasiča Slavomíra Machavu a Ivanky Kováčovej v jelšavskom múzeu. Ku gratulantom pred Mestským múzeom v Jelšave sa samozrejme pripojili aj jelšavskí dobrovoľní hasiči spolu s členmi miestneho poľovného združenia. Po obrade sa ku kolóne áut pripojili aj hasiči s CAS 15 IVECO DAILY a CAS 32 T 815 a odprevadili mladomanželov a hostí na svadobnú hostinu. Ivka a Slavko, nech je vaše manželstvo trvalé a šťastné, nech ste jeden pre druhého tým najkrajším svadobným darom!
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy
Povstanie v Gemeri – fotopríbeh Petra Pobočeka
Napísal(a) J. Genčanský29. augusta 1944 zo slovenského slobodného vysielača v Banskej Bystrice zaznel povel národu na otvorený odpor proti fašizmu.
Začalo sa slávne Slovenské národné povstanie!
Svet s úžasom prijal správu, že maličké Slovensko sa postavilo na odpor veľkému, po zuby ozbrojenému nepriateľovi. Nemci sa domnievali, že Povstanie rýchle potlačia. Obrovská presila nepriateľských vojsk každý deň zúrivo útočila a zužovala povstalecké územie...
Doliny naše driape pazúr šelmy,
do sadov hádže chrchle ohnivé,
pažravé nozdry dvíha predo dvermi,
čo by tu bolo ešte nažive.
Zomrela bývalá vedúca Folklórnej skupiny Bystränky, pani Zuzana Tomková
Napísal(a) Ondrej DobošSpráva, ktorá prostredníctvom internetu prišla z mojej rodnej obce Rožňavské Bystré až do Bratislavy, ma veľmi zasiahla. Bola veľmi smutná i preto, že išlo o človeka, ktorého som veľmi dobre poznal, najmä z obdobia našich mladých čias. Na obecnej stránke sa objavil smútočný oznam, ktorý spoluobčanom stroho, ale až príliš jasne oznamoval, že zomrela pani Zuzana Tomková, ktorá sa dožila 77 rokov života a posledná rozlúčka s ňou sa uskutoční v Dome smútku 27. augusta 2021 o 14.00 hodine
Krátke vety, krátke slová za človekom, ktorý po poslednej rozlúčke s manželom Jánom v roku 2018 sa teraz lúči so svojimi najbližšími, s dvomi dcérami, zaťom, sestrou a jej rodinou a ďalšími blízkymi. I so všetkými, ktorí prichádzali do styku s ňou na poštovom úrade, kde pracovala od jeho otvorenia, až kým nedovŕšila dôchodcovský vek. Smúti za ňou nielen jej blízka i vzdialená rodina, ale aj tí, ktorí tvorili folklórnu skupinu, ktorej vedúcou bola niekoľko rokov. Bola to vlastne krásna práca, ktorú vykonávala s oduševnením. Vždy spomínala na bohatstvo folklóru, zvyky i obyčaje, ktoré zanechali naši predchodcovia.
Viac...
Kostol sv. Márie Magdalény v Rakovnici vo svetle archívnych dokumentov
Napísal(a) S. LörinčíkováAj v našej blízkosti sú také miesta, o ktorých sa v žiadnych bedekroch nedočítame, pritom sa svojou mystikou a čarovnosťou vyrovnajú tým, ktoré chodíme obdivovať do šíreho sveta. Ľudia pred mnohými storočiami precítili a rozpoznali hodnotu takýchto miest a stavali na nich kaplnky a kostolíky... Tam, kde mohli byť v tichosti prírody bližšie k Tomu, ku ktorému sa v bázni a v modlitbách utiekali. Napríklad tak, ako tomu bolo v prípade baníkov, či uhliarov na „Magdolne“ nad Rakovnicou.
Rehoľné rády, utvárajúce sa v stredoveku, sa venovali kázaniu, zakladali náboženské bratstvá, liturgiu prispôsobovali ľuďom v takej forme, aby bola pre nich čo najviac vnímateľná. Veď ľudová zbožnosť bola oddávna prejavom viery, obohatenej kultúrnymi prejavmi toho-ktorého prostredia. Náboženské bratstvá stavali kaplnky, v ktorých slávili sviatky svojich patrónov a ku ktorým veriaci pravidelne putovali. Takto to s najväčšou pravdepodobnosťou bolo aj v prípade kostola zasväteného sv. Márii Magdaléne.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (5)
Napísal(a) M a O RozložníkovciNa jeseň roku 1904 došlo v histórii kúpeľov k závažnej zmene: pre zanedbávanie starostlivosti o chod kúpeľov a dlžoby spôsobené majiteľom kúpeľov Jánom Bokorom, Rožňavská sporiteľňa a záložňa zabavila celú kúpeľnú osadu a vyhlásila nútenú správu. Správcovstvom zabaveného majetku bol poverený doterajší riaditeľ kúpeľov Ladislav Feymann, hlavným kúpeľným lekárom naďalej ostal Hajcsi a správou kúpeľov bol poverený Gyula Branszky a o mesiac neskôr Aladár Alitisz. Ešte toho istého roku bol ustanovený nový hostinský, ktorým sa stal András Schitter, s jeho menom boli však spojené viaceré nepríjemné incidenty. Návštevníkov v tejto situácii pribúdalo, hosťovské izby boli zväčša obsadené aj mimo hlavnej sezóny, pričom ich rady rozširovali skupinky miestnych obyvateľov, ktorých záujem predovšetkým vyvolala existencia tenisového ihriska a kolkárne. K rozvoju aktivít prispelo skvalitňovaním prostredia aj vedenie kúpeľov.
Bývalej dobrovoľnej sanitárke Helene Mišurdovej z Rakovnice udelia Cenu obce, in memoriam a odhalia jej pamätnú tabuľu
Napísal(a) O. DobošV časoch, keď som ako začínajúci učiteľ prešiel v Rožňave pracovať do okresných novín Zora Gemera ako redaktor, došlo k nevšednej udalosti. Od nášho spolupracovníka a redaktora Východoslovenských novín sme získali článok so správou, ktorá predčila všetky ostatné. Práve sme písali rok 1969 a krátka správa s titulkom Významné vyznamenanie prezrádzala všetkým našim, nielen čitateľom, že dovtedy málo známa obyvateľka gemerskej obce Rakovnica bola pozvaná na Zjazd Československého Červeného kríža do Prahy, kde jej odovzdali striebornú medailu Florence Nightingalovej. Tou ženou bola pani Helena Mišurdová. V tom čase bolo možné túto skromnú paniu poznať podľa mena, ale tiež podľa toho, čo robila. Osobne som sa s ňou poznal tak, ako všetci, ktorí žili v Rakovnici, alebo v jej blízkom okolí. Okrem skromnosti sa vyznačovala tým, že sa zvyčajne objavila tam, kde došlo k nejakej väčšej návšteve ľudí, najmä na futbalovom ihrisku obce. Postavili si ho Rakovničania po roku 1948 za dedinou na lúkach, ktoré neprinášali takmer žiadny úžitok.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (4)
Napísal(a) M. a O. RozložníkovciI keď boli úspešne vyriešené viaceré problémy, ostala doteraz jedna naliehavá, nevyriešená skutočnosť. Išlo o opravu prístupovej cesty z mesta do kúpeľov a ďalej do obce Čučma. Napriek tomu, že na naliehanie starostu mesta v roku 1892 ju dočasne opravili, bola v nevyhovujúcom stave. Problém sa markantne prejavil v roku 1895, keď sa v kúpeľoch konalo valné zhromaždenie členov spolku lekárov a lekárnikov, na ktorom bola otázka nevyhovujúceho stavu cesty na dennom poriadku. K náprave došlo nakoniec až po rozhodnutí vo veci opráv cesty, ktoré bolo vydané na základe jednania na zasadaní podžupanov, konanom v júli 1898.
V marci roku 1899 sa vedenie kúpeľov obrátilo na predstaviteľov mesta so žiadosťou o povolenie vybudovať chodník pre peších z mesta do kúpeľov. Plánovaný chodník, o dĺžke 358 ől (asi 680 m), by začínal pri dome mestského lesného dozorcu, pokračoval vedľa potoka Drázus cez les nad tzv. záhradou Szerecs až ku parným kúpeľom. Po uplynutí istého času však celá záležitosť pomaly upadala do pozadia.