Záhradkári Čierneho Potoka vystavovali takmer dvesto svojich tohtoročných produktov
Napísal(a) J. Pupala
Miestny spolok záhradkárov v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota, dňa 16.9.2023 už po šiesty raz usporiadal v tunajšom Dome kultúry výstavu ovocia a zeleniny vyprodukovanú v sadoch a záhradách svojich členov. V obci, ktorá má 56 domácností so 134 obyvateľmi vystavovalo až 41 vystavovateľov, a z toho bolo 11 detí. Spolu bolo vystavených 199 produktov. (Posúdiť ich krásu môžete z priložených fotografií.) S domácimi vystavovateľmi aj tohto roku sa zúčastnili vystavovatelia z iných regiónov Slovenska. Zaujímavosťou je, že tentoraz vystavoval aj Matias Ľupták z Krupiny, ktorého si vystavovatelia zvolili aj do 5-člennej poroty. Pre malé obce a osady, ktoré nemajú vlastný obchod s potravinami a zeleninou, sa vytvárajú akési „OBČINY“. Niektorí chovajú viac sliepočiek, predávajú vajíčka, iní pestujú kačky, morky, chovajú ovečky a dokonca piati gazdovia chovajú aj dobytok. Tak sa v priebehu roka robia výseky hovädzieho, baranieho, bravčového mäsa a hydiny, ktoré si kupujú spoluobčania.
Poklona obločiarom z Muránskej Huty – s úctou a obdivom
Napísal(a) J. Genčanský
Folklórny súbor Lykovec, ktorý pracuje pri MsKS v Revúcej, uviedol premiéru nového pôvodného programu zo života Gemerčanov pod Kohútom. Na originálnom diele spolupracoval od samého začiatku známy profesionálny folklorista, choreograf Vladimír Michalko. Vypredaná premiéra v revúckom Mestskom dome kultúry 17. septembra 2023 bola zároveň uzatvárajúcim podujatím projektu Revúca Mesto kultúry 2022-23, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia.
Predstavenie, pôvodne s pracovným názvom „Pútnici“, súbor uvádza pod názvom SVIEČKA, BUGAČ, HRUDA ZEME, s podtitulom „folklórne obrazy o putovaní obločiarov z Muránskej Huty“. Ambíciou umeleckého posolstva nového folklórneho diela je zobrazenie prostého života obyvateľov malého sídla v strednom Gemeri, medzi Muránskou planinou a Stolickými vrchmi, ktoré vzniklo na konci 17. stor. pri sklárskej hute a odvtedy bolo už nadobro zviazané s týmto unikátnym remeslom. Časovo priestorovým epicentrom tanečno-výtvarnej inscenácie je obdobie prvej tretiny 20. stor., keď Muránskohuťania prežívali dozvuky tejto slávnej éry a zostávali napriek všetkým problémom verní spôsobu života svojich predkov.
Westernové preteky udivovali po prvýkrát na ranči v Revúcej
Napísal(a) MD od
Nezvyčajný plagát Westernovej jazdeckej ligy Slovensko, ktorý sa prednedávnom objavil v regióne stredného Gemera, najmä v Revúcej, pozýval v tomto okresnom meste po prvýkrát na westernové preteky majsterky SR Timei Jasenkovej na 16. septembra 2023. Preteky sa v ohlásenom čase aj uskutočnili. Ich miestom bol pripravený terén v ohrade malého rodinného Laci ranča TJ Performance Barrel Horse blízko Revúcej a zišla sa na ňom v pemiére pomerne slušná účasť milovníkov týchto pretekov.
Organizátorka pretekov v príjemnom prírodnom prostredí sľubovala barrel race, pole bending a rôzne kovbojské hry. Divákov potešili aj pripravené stánky s občerstvením.
Westernové preteky pritiahli do Revúcej pretekárov s koníkmi nielen z Revúcej, ale aj širokého okolia. Návštevníci mohli sledovať nielen mužských „kovbojov“, ale najmä ženy, ktoré ovládali svojich koníkov rýchlo a bezpečne. Osedlané tátoše vzbudzovali veľký obdiv aj u mladšej generácie divákov, čo dáva nádej na peknú budúcnosť týchto pretekov na území Gemera.
Nový program Folklórneho súboru LYKOVEC – PÚTNICI – zobrazuje tradíciu obyvateľov Muránskej Huty
Napísal(a) K. Kilíková
„Pútnici“ – tak znel pracovný názov folklórneho programu, ktorý sme mohli vidieť a vychutnať si v nedeľu 17.9.2023 v Mestskom dome kultúry v Revúcej, ktorým sme symbolicky ukončili celú púť Mestom kultúry.
Chcem poďakovať za príležitosť, ktorá nám projektom Prepni na Revúcu a finančnou dotáciou Fondu na podporu umenia vznikla a vďaka ktorej sme mohli pracovať s profesionálmi, ako choreograf Vladimír Michalko, ktorý s folklórnym súborom Lykovec pracoval takmer rok a pol. Ďakujeme za Tvoj čas, nasadenie a nový pohľad, ktorý si priniesol. Ďakujeme aj tanečným lektorom Angelike Remiášovej, Dane Smoligovej, Tatiane Salajovej, Petrovi Vajdovi a Mikulášovi Szabóovi.
Projekt PRÍRODA JE ŽIVOT pokračuje sériou prednášok o vode
Napísal(a) A. Terezková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave spoločne s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, v mesiaci máj 2023 spojili svoje sily pri realizácii projektu „Príroda je život“. Hlavným cieľom projektu je skvalitnenie, inovovanie a rozšírenie ponúkaných služieb, s dôrazom na vzdelávanie návštevníkov v oblasti ochrany životného prostredia a formovanie ekologického povedomia. Partneri v projekte pracujú s témami Voda v meste a Voda v prírode. Projekt je realizovaný v rámci internej výzvy Košického samosprávneho kraja pre kultúrne inštitúcie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti „Tradície inšpirujú inovácie“. Celkové výdavky projektu tvoria sumu vo výške vyše 47-tisíc eur.
Voda pokrýva viac než 70 % povrchu Zeme. Je prítomná v každom aspekte nášho života. Zrážková, povrchová, podzemná, ale i pitná, úžitková a odpadová voda má pre nás svoj význam. Voda je domovom miliónov druhov rastlín a živočíchov. Spôsob, akým ju využívame a čistíme má vplyv nielen na zdravie, ale aj na všetko živé a od vody závislé. Znečistenie, nadmerné využívanie a klimatická zmena naďalej oslabujú kvalitu a dostupnosť vody.
Pápež Ján Pavol II. pred 20 rokmi celebroval svätú omšu v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková
Trinásteho septembra 2003 navštívil Rožňavu v rámci štvordňovej pastoračnej návštevy Slovenska pápež Ján Pavol II. so svojím sprievodom. Od tejto udalosti ubehlo 20 rokov.
Po prílete z Bratislavy do Košíc sa za pozdravu obyvateľov obcí, ktorými pápež a jeho sprievod prechádzali, presunul Sv. Otec Ján Pavol II. limuzínou do Rožňavy. Tu ho privítal rožňavský diecézny biskup Mons. Eduard Kojnok. V areáli pod kopcom Rákoš, v slávnostnom oltárnom priestore, najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi celebroval svätú omšu. Tejto udalosti sa zúčastnilo približne 200 tisíc pútnikov, ktorí sem merali cestu nie len zo Slovenska, ale aj z okolitých štátov. Pápeža s nadšením pozdravovali mávaním vatikánskych vlajok, vlajok s podobizňou pápeža i štátnych zástav pútnikov. Program Jána Pavla II. pokračoval návštevou Biskupského paláca, kde bol pre neho a členov jeho sprievodu pripravený súkromný obed s biskupmi Rožňavskej diecézy a tiež vyhradený čas na oddych. Cestu k sídlu rožňavského biskupa mu lemovali nadšení a úctiví Rožňavčania. Vo večerných hodinách sa hlava katolíckej cirkvi vrátila do Bratislavy.

Muránska Huta so svojou časťou Predná Hora je poslednou obcou na hornom Gemeri smerom od Muráňa na hrorehronskú Červenú Skalu. Podľa dokumentov, ktoré sme našli o jej dejinách je známe, že vznik obce súvisel s existenciou sklárskej huty, ktorú založili v obci majitelia muránskeho panstva v období rokov 1652 – 1670. Nakoniec i prvá písomná zmienka o nej je z roku 1651. Záznamy o obyvateľoch Muránskej Huty hovoria, že títo v minulosti pracovali v okolitých lesoch a vandrovali po celom Uhorsku ako sklenári a obločiari. V 60-tych rokoch 19. storočia pracovali v obci dva hámre, jeden ako klinčiareň na výrobu sekancov (t. j. klincov do šindľov) a druhý ako gračiareň na výrobu grác, krompáčov, motýk, rýľov a lopát.
Okolitá príroda v súčasnosti poskytuje tiež dostatok príležitostí aj pre cykloturistiku a iné využitie. Keďže po bývalých majiteľoch muránskeho panstva ostalo v obci niekoľko vzácnych objektov, tieto vedenie obce plánuje využiť v prospech obce.
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
Napísal(a) O. Rozložník
Stratenský kaňon pri obci STRATENÁ ako kultúrno-historická pamiatka v Národnom parku Slovenský raj.
Pre návštevníkov je prístupný vchodom cez bývalú zničenú „Skalnú bránu“, ktorá bola vyrazená v prvej polovici 19. storočia vo vápencoch Stratenskej pahorkatiny. Bola to jediná možnosť ako zabezpečiť prístup pre osoby, povozy a vozidlá smerujúcich do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ako i v pokračovaní smerom na Poprad alebo Brezno. Zhotovená cesta viedla kaňonom vedľa koryta rieky Hnilec, ktorá vytvorila kaňon počas dlhého geologického obdobia. Počas stavby cesty bolo tok rieky nutné viackrát premostiť. Stratenský kaňon sa nachádza asi 700 m severozápadne od obce Stratená, v tesnej blízkosti železničnej trate Margecany – Červená skala, danej do prevádzky v roku 1936 a tiež v druhej polovici 20. storočia vybudovaného cestného tunela.
Pred 130 rokmi otvorili v Rožňave synagógu, dnes by sme ju v meste hľadali márne
Napísal(a) S. Holečková
K niekdajšej rožňavskej synagóge, postavenej v rokoch 1892 – 1893 významným rožňavským staviteľom Nándorom Szilvássym, sa viaže niekoľko výročí.
Po poškodení židovskej modlitebne požiarom, ktorý mesto zasiahol v roku 1890, rozhodla sa židovská obec vzhľadom na rastúci počet židovského obyvateľstva postaviť v Rožňave reprezentatívnu modernú synagógu – dom modlitby, spoločné miesto stretávania sa a konania židovských náboženských zhromaždení a vyučovania. Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. Stavba dvojpodlažnej budovy s ústredným sakrálnym priestorom, postavenej z tehál v historizujúcom štýle trvala viac ako rok. 29. augusta 1893 bola synagóga na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica) za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta slávnostne otvorená. V tzv. Horváthovej záhrade stála 65 rokov. Po 2. svetovej vojne však opustená budova slúžila ako sklad nábytku a ako sa dozvedáme z Kroniky mesta Rožňava evidovanej v rožňavskom archíve: „v roku 1958 sa silne zmenil obraz Šafárikovej ulice. Zbúrala sa židovská modlitebňa...“
Štítnickí matičiari na výlete do Mlyna Kováčová pri Rožňave
Napísal(a) L. Vranová
V piatok 11. augusta 2023 MO MS Štítnik zorganizoval výlet do Mlyna Kováčová pri Rožňave. Zúčastnili sa ho matičiari a obyvatelia zo Štítnika, Honiec a Rožňavy. Počasie nám prialo a dobrý pocit a nálada boli sprievodným prvkom počas celej akcie. Cestou do Kováčovej sme obdivovali krásy okolitých vrchov a dediniek učupených pod nimi, ktoré akoby ani nepočuli o zhone veľkomiest a len pokojne driemali v rose. Niektorí z nás sa sem vybrali úplne po prvýkrát.
Viac...

V meste Revúca pribudla v týchto dňoch nová atrakcia pre návštevníkov regiónu i domácich obyvateľov. Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER v spolupráci so skúseným autorským tímom vytvorila interaktívnu hru “Hviezdojed – cesta za čarodejníkom”. Nová mestská hra ponúka rodinám s deťmi zábavu a dobrodružstvo, ktoré ich prenesie do kúzelného sveta rozprávok. Autori sa inšpirovali známymi osobnosťami, ako je Pavol Dobšinský a Gustáv Reuss.
Hra sa odohráva v rôznych lokalitách mesta Revúca, kde sa deti pomocou mobilného telefónu ponoria do príbehu o Hviezdojedovi. K úspešnému zdolaniu všetkých úloh, ktoré na návštevníkov čakajú postačí nabitý telefón s prístupom na internet.

22. júla oslavujú na Slovensku všetky Magdalény a aj všetci Rakovničania, po našom Rekenci. Súvisí to s historickým kostolom sv. Márie Magdalény, ktorý sa stal v roku 1796 pútnickým miestom. V tomto termíne sa teda každoročne koná kresťanská púť, ktorá je zároveň spojená s oslavou – dňom obce Rakovnica, ktorej my Rekenci nepovieme inak ako Magdoléna. Ako Rekenšänka si Magdolénu pamätám už ako dieťa, neskôr ako tínedžerka, rodáčka a niekoľko rokov ju prežívam aj ako moderátorka. Hoci som už moderovala takéto oslavy v mnohých mestách, či obciach, prihovárať sa svojim rodákom vo svojej rodnej milovanej dedine má pre mňa úplne iný, veľmi osobný rozmer.
Tak ako po minulé roky, aj tohtoročná Magdoléna trvala dva dni. V sobotu 22.7. to bolo kultúrno-spoločenské podujatie a v nedeľu spomínaná púť so svätou omšou a popoludňajším futbalovým turnajom.
Aktívny deň s Náučným chodníkom Hrádok neďaleko Ochtinskej aragonitovej jaskyne
Napísal(a) G. Jakubecová
Mestské lesy, s. r. o. Jelšava, SMZ, a. s. Jelšava a Mesto Jelšava už štvrtýkrát zorganizovali v sobotu 29. júla 2023 Aktívny deň s Náučným chodníkom Hrádok v peknom rekreačnom prostredí neďaleko Ochtinskej aragonitovej jaskyne.
Propagačné plagáty, ktoré organizátori vopred pripravili, sľubovali jeho účastníkom zaujímavý program. Takými boli napríklad putovanie za odmenami náučného chodníka, vystúpenie sokoliarov, tvorivé dielne a aktivity, minizoo a jazda na koni, lesná pedagogika a iné zábavné hry a súťaže.
Na tento aktívny deň dostali opäť pozvanie aj jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorí počas popoludnia pripravili pumpovanie na horiaci hotel, jazdu na elektrických autíčkach, vyhliadku z „plošiny“. Záver mal patriť hasičskej pene, zaúradovalo však počasie. Stihli sme len raz pripraviť penu a prišla búrka. Škoda, že sme nevedeli dopriať deťom penu v plnej miere a nemohli sa do sýta vyšantiť, snáď nabudúce.
Štítnická dolina sa predstavila po prvýkrát v obrazoch súťažnej výtvarnej výstavy
Napísal(a) L. Vranová
V pondelok dňa 24. júla 2023 Miestny odbor Matice slovenskej v Štítniku v úzkej spolupráci s Obecným úradom Štítnik otvorili prvý ročník súťažnej výtvarnej výstavy s názvom – Štítnická dolina v obrazoch. Na otvorení sa riaditeľke Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatici Halkovej i starostovi obce Ladislavovi Belányimu, ďalším hosťom, súťažiacim a všetkým prítomným prihovorila predsedníčka MO MS Lenka Vranová. Potom odovzdala slovo Zlatici Halkovej, ktorá povzbudivým a milým slovom podporila snahu MO MS Štítnik vniesť umenie medzi ľudí a podporiť výtvarnú tvorbu v spojení s propagáciou Gemera, prostredníctvom zachytenej krásy Štítnika a celej doliny na obrazoch. Podčiarkla význam práce ľudí angažujúcich sa v Matici slovenskej a tiež výnimočnú ústretovosť starostu obce. Súťaže sa mohli zúčastniť umelci starší ako pätnásť rokov v profesijne neohraničenom priestore na pôde zasadacej sály Obecného úradu v Štítniku. Okrem Štítničanov sa zapojili aj súťažiaci z Rožňavy.
Pripomíname si - JÚN 2025
Fedor Kriška – 90. výročie narodenia
1. jún - Fedor Kriška (1.6.1935 Tisovec – 1.1.2011 Bratislava) – výtvarný teoretik, galerista a publicista.
V Tisovci získal základné vzdelanie a tu navštevoval aj gymnázium, študoval dejiny umenia a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vzhľadom na jeho odbornú činnosť pôsobil v rokoch 1963 – 2000 v Galérii mesta Bratislavy ako odborný pracovník, námestník pre hlavnú činnosť a v rokoch 1993 až 1996 bol poverený jej vedením. Kurátorsky pripravil desiatky výstav a katalógov slovenského umenia 20. storočia doma i v zahraničí a viaceré významné zahraničné výstavy na pôde GMB. Publikoval v rôznych časopisoch a jeho erudované texty vyústili do viacerých monografií o slovenských umelcoch. V roku 2005 sa za dovtedajšiu umenovednú činnosť v odbore dejín moderného umenia stal laureátom Ceny Mariana Várossa, v roku 2009 získal Cenu Andreja Kmeťa. -MM-
Jozef Kvetoslav Holub – 205. výročie narodenia
1. jún - Jozef Kvetoslav Holub (1.6.1820 Prietrž, okr. Senica – 12.7.1899 Revúca) – pedagóg, osvetový pracovník.
Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, v rokoch 1865 – 1874 bol profesorom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Potom sa živil doučovaním a liečiteľskou praxou v Revúcej, venoval sa aj homeopatii. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú práce z oblasti biológie, medicíny, z rôznych prírodovedných disciplín a geometrie – zväčša rukopisy učebníc matematiky, prednášok, preklady a podrobné výpisky z iných diel, terminologické slovníky a pod., ktoré sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Jeho práce boli medzi prvými matematickými dielami napísanými s vedeckou motiváciou a zameraním v slovenčine. Zaoberal sa aj botanikou, najmä zbieraniu materiálu na kľúč určovania rastlín. -MM-
Martin Kvetko – 30. výročie úmrtia
3. jún - Martin Kvetko (9. 9.1912 Muránska Dlhá Lúka – 3.6.1995 Bratislava, pochovaný v rodinnom hrobe v Muránskej Dlhej Lúke) – politik, pedagóg, rozhlasový redaktor, publicista, vydavateľ.
Spoluzakladateľ a významný predstaviteľ Demokratickej strany, pôvodne veterinár a poľnohospodár. Do r. 1948 povereník SNR pre poľnohospodárstvo. Po r. 1948 žil v emigrácii v Anglicku, Nemecku a USA. Bol členom exilovej Rady slobodného Československa, v r. 1954 – 1960 spoluriaditeľ Československého oddelenia Rádia Slobodná Európa v Mníchove. V r. 1989 sa vrátil na Slovensko, v r. 1990 bol zvolený za čestného predsedu Demokratickej strany. -MM-
Daniel Bachát - Dumný – 185. výročie narodenia
18. jún - Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, učiteľ, spisovateľ, prekladateľ, publicista a organizátor divadelného ochotníctva.
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov. Bol aj literárne činný. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. -MM-
Jonáš Bubenka – 320. výročie úmrtia
18. jún - Jonáš Bubenka (okolo 1650 Ochtiná – 18.6.1705 Levoča) – učiteľ, výtvarník, drevorytec, hudobný skladateľ.
Pôsobil ako učiteľ a kantor evanjelickej cirkvi v Prešove, neskôr prešiel do Levoče, kde bol profesorom tamojšieho evanjelického gymnázia. Ilustrátor levočského vydania Komenského diela Orbis pictus (1685), podľa niektorých on preložil pôvodné latinské texty tejto učebnice do češtiny. Vydal aj učebnicu matematiky (Levoča 1689). Komponoval duchovné piesne a zhudobňoval príležitostné básne. V Ochtinej sa nachádza jeho Pamätný dom, ktorý je venovaný aj L. Bartholomeidesovi a D. Lichardovi. -MM-
Samuel Cyril Bancík – 100. výročie úmrtia
22. jún - Samuel Cyril Bancík (15.2.1857 Betliar – 22.6.1925 Kokava nad Rimavicou) – ev. farár, náboženský spisovateľ a básnik, regionálny kultúrny a osvetový pracovník.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej a v Bratislave, kde v roku 1879 ukončil aj teologické štúdium. Počas štúdia v Revúcej sa zapájal do divadelných aktivít a zúčastňoval sa na spoločenskom živote. Po skončení štúdia teológie bol farárom vo Zvolene a v Turíčkach, od roku 1890 v Kokave nad Rimavicou, v rokoch 1908 – 1918 vykonával funkciu konseniora malohontského seniorátu. Publikoval náboženské článkyv a básne v rôznych cirkevných časopisoch, Jeho zásluhou bola v Kokave obnovená ochotnícka divadelná činnosť, kde nacvičil 13 divadelných hier. -MM-
Július Tichy – 105. výročie úmrtia
23. jún - Július Tichy (28.8.1879 Rimavská Sobota – 23.6.1920 Krompachy, pochovaný je v Rožňave) – maliar, grafik, učiteľ.
Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, na škole modelového maliarstva v Budapešti (L. Gyulai, B. Székely) a navštevoval maliarske kurzy v Baia Mare (S. Hollósy). Od r. 1905 žil v Rožňave, od r. 1909 bol profesorom kreslenia na tamojšom ev. gymnáziu. Venoval sa predovšetkým kresbe a grafike, kde aplikoval secesnú líniu. Prvýkrát sa preslávil ako grafický umelec v roku 1907. Ilustroval diela autorov, ktorí písali symbolickú a hlbokopsychologickú prózu. Súbornú výstavu však mal až v roku 1979 v Budapešti (spoločne s bratom Kolomanom). Jeho diela sa nachádzajú aj v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. -MM-
Radek Roubal - 105. výročie narodenia
25. jún - Radek Roubal (25.6.1920 Bôrka – 1990 Bratislava) – publicista, turista, horolezec. Redaktor časopisu Horolezec.
Turistické průvodce, knihy o turistice a horolezectvípropagátor Vysokých Tatier. Výkonný redaktor horolezeckého časopisu Iamesák. Vydal niekoľko príručiek: Horolezectvo pre každého (1953), Tatranské doliny (1961), Vysoké a Belanské Tatry (1963), Pieniny a Spišská Magura (1965), Tatranskou magistrálou (1971), Vysoké Tatry, turistický sprievodca (1972), Autom po ČSSR : Slovensko (1976), Slovensko- sprievodca (1984) a ďalšie. -MM-
Matej Šulek – 210. výročie úmrtia
27. jún - Matej Šulek (28.7.1748 Veličná – 27.6.1815 Tisovec) – historiograf, básnik, evanjelický kňaz.
Študoval o. i. aj v Ožďanoch. Po teologických štúdiách pôsobil v Hybiach, Paludzi a od r. 1791 v Tisovci. Zaslúžil sa o rozvoj tisovskej evanjelickej cirkvi, o kostol a faru, usporiadal a obohatil cirkevnú knižnicu a archív. Podal opis mesta Tisovec a vyhotovil súpis tisovských rodín. Zbieral a odpisoval listiny týkajúce sa cirkevných dejín, spisovateľov, rechtorov, farárov a zanechal aj bohatú korešpondenciu a 2500 zväzkovú knižnicu. Písal latinské historické diela a náboženské piesne, ktoré prevzal Karol Kuzmány do Zpěvníka a Evanjelického koncionála. Bol aktívnym členom Učenej spoločnosti malohontskej. -MM-
Samuel Pellionis – 155. výročie narodenia
27. jún - Samuel Pellionis (27.6.1870 Dobšiná – 12.7.1953 Dobšiná) – ľudový básnik, povolaním obuvník.
Svojím rozsahom predstavuje jeho básnické dielo najmenej tisíc básní, dialógov a jednoaktoviek. Väčšinu z nich napísal v niekdajšom dobšinskom nárečí a sú významnou a nenahraditeľnou dokumentáciou dnes už odumierajúceho nárečia. Jeho dielo je aj príspevkom k histórii, etnografii a veľmi plastickým obrazom sociálnych pomerov v Dobšinej v prvej polovici 20. storočia. Jeho dielo sa zachovalo zväčša iba v rukopise, vyšlo iba niekoľko desiatok básní v roku 1993 pod názvom Topscher Gakrokel (Dobšinské čmáranie) na 126 stranách, kde sa však nachádza iba zlomok z jeho básnickej tvorby. -MM-