Obecná knižnica v Gemerskej Polome a miestny odbor Matice slovenskej objavujú svet knihy
Napísal(a) MO MS
Naše spoločné stretnutia, u nás v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome, iniciuje naša knihovníčka. Každý rok nakúpi nové knihy, ktoré získa z finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia. Stretli sa malí i veľkí čitatelia už niekoľkokrát, aby poodhalili tajomstvá ukryté v knižných novinkách. Poniektoré členky z Matice už stihli niektoré z nových kníh prečítať, tak ostatných nenapínali a podelili sa o svoje dojmy. Naša knihovníčka, ako vždy, pripravila aj iné nové knihy a zaujímavo ich predstavila. Veď prítomní z besedy odchádzali nabalení knihami. Milým prekvapením boli mladí čitatelia, ktorí rozprávali o knihách a svojím pútavým prednesom ukázali nám starším, že i dnes sú deti, ktoré knihám rozumejú a svoj voľný čas venujú aj vzdelávaniu, či relaxu s knihou v ruke. Pekným dôkazom bol zhotovený projekt mladým žiakom, ktorý vytvoril z novej knihy. I starší sa niečomu priučili. Naša knihovníčka čitateľom pripravuje rôzne súťaže. Jednou z nich je súťaž, v ktorej deti môžu prezentovať svoje zručnosti napísaním textu, či nakreslením ilustrácie.
Náš Gemer bol v uplynulých dňoch poctený vzácnym novoročným koncertom so svetovou premiérou skladby Pri Bélovom okne. Pričinilo sa o to revúcke občianske združenie Quirinus, o. z. a Srdcom k umeniu, o. z., ale najmä známa slovenská skladateľka Ľubica Čekovská, ktorá ju skomponovala. Na pár hodín sa tak Revúca stala, vďaka spomínanému koncertu, hlavným mestom slovenskej kultúry. Je potešiteľné, že toto využila aj slovenská televízia, ktorá udalosť zaznamenala spravodajsky. Odvysielala v sobotu 20. januára 2024 vo svojom hlavnom spravodajstve niekoľkominútový záznam o tomto nezvyčajnom podujatí v srdci stredného Gemera. Stalo sa tak na počesť takmer stého výročia prvej nahrávky fujary na svete, ktorú skladateľ a etnomuzikológ Béla Bartók zaznamenal na fonograf v roku 1906 v gemerskej obci Ratkovské Bystré. Príspevok pripravila redaktorka RTVS Martina Beshirová.
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 517 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok (2023) narodilo 517 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 261 dievčat a 256 chlapcov. Dve mamičky sa tešili z dvojičiek. Každá z nich si domov odniesla dvoch chlapcov.
Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Eliška, Nina, Natália, Evelyn a Sofia. U chlapcov dominovali mená Jakub, Tobias, Adam a Kristián.
Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Fiona, Azusena, Sisi, Samia, Ajlin, Selim, Kachraman, Evan i Demir.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je dievčatko Viktória. Narodila sa 1. januára o 15.30 hod. Po narodení malá Viktória vážila 3800 gramov a merala 50 centimetrov.
Prvého lekára v Muráni privítali pred 70 rokmi vodou z Muránky
Napísal(a) RS
V Muráni svojho prvého lekára privítali vodou. Rieka Muráň odjakživa počúva na meno MURÁNKA. Teší sa z toho, že si ju doma vážia, ba až veľmi milujú. A ona tiež všetkým praje: ľudom, zvieratkám, svojej rodnej prírode. Je to taká rozihraná deva, dlhé vlasy, rozviate na všetky strany, trbliecú sa ako striebro. Čistučká býva vždy a keď sa aj zamúti, že ju zamúti čiasi ruka, nejaký nehodný, neprajný tvor, Muránka preskočí pár veselých kamienkov pod jej zvodným telom, pár balvanov po jej formovaných bokoch, prekĺzne popod pár mostíkov a už sa jej rozhodené vlasy zatrbliecu! V jej krištáľovej vodičke sa rado vykúpe aj zlaté slniečko. Nájde si chvíľočku a vyšantí sa do chuti vo vlnkách Muránky, v jej zázračnom moku života. ,,Vodičku chceme, živú vodu z Muránky si radi doprajeme!“ – žiadajú všetci smädní po našich dolinách a ona vstupuje do ich domovov, do našich verných sŕdc aj piesňou odvekou. Deva je to neskromná, hrdá je na svoje vody, bujné tvary, ale je prajná, ako sa na vládkyňu života na Zemi patrí. Obdarení sme stále, vďaka Bohu, vynikajúcou pitnou vodou z rieky Muráň a kto rád načúva ozvenám duše prírody, Muránka nám aj spieva.
štvrtok | 18. januára 2024 | 17.00
REVÚCKA FOTOGRAFIA
vernisáž výstavy
Vernisáž sa uskutoční vo výstavnej sále MsKS a potom výstava potrvá do 18. februára 2024.
* * * * *
piatok | 19. januára 2024 | 17.00
ĽUBICA ČEKOVSKÁ
a Štátna filharmónia Košice
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK, v rámci ktorého zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej.
* * * * *
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby v Revúcej so svetovou premiérou orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej
Napísal(a) M. Štepitová
Novoročný koncert Festivalu vážnej hudby RAK sa uskutoční 19. januára 2024 o 17-ej hodine v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Koncert organizujú občianske združenia Quirinus a Srdcom k umeniu.
V rámci koncertu zaznie svetová premiéra orchestrálneho diela slovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej na tému prvej nahrávky fujary na svete, ktorú zaznamenal Béla Bartók v Ratkovskom Bystrom v roku 1906.
Účinkujú: Štátna filharmónia Košice pod taktovkou holandského dirigenta Sandera Teepena. Hrou na fujare sa predstaví Stanislav Bartko.
Tohtoročná plesová sezóna v Revúcej začína Gemerským plesom 13. januára
Napísal(a) J. Genčanský
Tohtoročná PLESOVÁ SEZÓNA v Revúcej ŠTARTUJE tradičným mestským plesovým podujatím v sobotu 13. januára 2024 o 19:00 v spoločenskej sále Alfa MsDK Revúca, ktorý je na plagátoch označený ako Gemerský ples.
Večerom bude sprevádzať DJ Šveco. Tak to sľubujú organizátori tohto väčšieho spoločenského podujatia v tomto meste.
Vstupné 30.- €, predaj na sekretariáte MsKS, telefón: 058/28 515 71
V cene vstupného: prípitok, 2 × večera, dezert, nealko nápoj, víno, káva, možnosť zakúpiť si tombolu.
Potom sa už plesové vrece v našom meste roztrhne durchom – každý víkend až do konca fašiangov máme plesové priestory rezervované pre najrozličnejšie profesijné či záujmové skupiny...
Nuž, do plesania, Revúčania!
Štrnástu, predvianočnú besedu s gemerskými umelcami venovali mladým výtvarníkom
Napísal(a) I. Čapóová
Adventným koncertom 2023 v Rožňave sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov
Napísal(a) E. Kardošová
V kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2023 uskutočnil už 21. ročník Adventného koncertu. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby. ADVENTNÝM KONCERTOM 2023 sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov, a to je tá najkrajšia odmena za všetko naše snaženie. Organizátormi 21. adventného koncertu bolo Mesto Rožňava pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika a Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Základná umelecká škola v Rožňave. Pomocou Rožňavskej televízie sa znovu objavilo svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Predvianočným stretnutím v Čiernom Potoku si pripomenuli aj 79. výročie oslobodenia obce
Napísal(a) J. Pupala
Dňa 16. decembra 2023 zorganizovali v obci Čierny Potok v Rimavskosobotskom okrese členovia MO Slovenského zväzu záhradkárov a Dobrovoľného hasičského zboru tradičnú predvianočnú kapustnicu. Trošku skôr si preto privstali najmä kuchárky pani Elena Stanková, Eva Šufliarska a Oľga Hukelová, aby všetko načas pre účastníkov tohto podujatia bolo pripravené. Keďže obec bola oslobodená na Štedrý deň 24.12.1944 Červenou armádou, prítomní si pri tejto príležitosti pripomenuli aj toto 79. výročie. Niektorí z účastníkov sa cestou na predvianočné podujatie zároveň zastavili pri pamätníku obetí maďarských fašistov, umiestnenom pod 95-ročnou lipou, poklonili sa a zapálili sviečku.
Vianočne vyzdobenú sálu na obecnom úrade oživili svojím kultúrnym programom heligonkári páni Zvara a Kožiak z Hnúšte. Pred vyzdobenou bohyňou Ladou svoje hudobné schopnosti predviedol už tradične hrou na flaute Oliver Hukel.
Viac...
Mokrenský bosorácky jarmok má už niekoľkoročnú tradíciu. Niekoľkokrát sme ho spomínali aj na portáli majgemer.sk. Do predvianočnej atmosféry prispel po svojom: bosorácky. Aj preto, že sa počas jarmoku medzi stánkami objavovali postavy, ktoré z minulosti pripomínali bosoráctvo hodne spomínané na vidieku Gemera v rokoch dávno minulých. Obyvatelia Mokrej Lúky, kde sa jarmok uskutočňuje, si postupne na neho zvykli a dnes mu už venujú pomerne veľkú pozornosť. Možno i preto, že táto obec, ktorá niekoľko rokov bola súčasťou okresného mesta Revúca, sa nachádza v blízkosti tohto strediska stredného Gemera a jeho blízkosť mnohí využívajú, aby navštívili obec s bohatou históriou i tradíciami. Dnes už „Mokrene“, ako ich nazývajú domáci i ľudia z okolia, nemajú problém, aby na jarmok pritiahli i predavačov rôznych, najmä ľudových výrobkov nielen z obce, ale i okolia. Snažia sa, aby jarmok bol dobre zabezpečený po každej stránke. Aj preto o organizovaní jarmoku informujú na svojej obecnej stránke už najmenej mesiac pred jeho uskutočnením s možnosťou zabezpečenia tak predávajúcich, ako i ostatných účastníkov jarmoku.
Využite pozvánky na aktuálne kultúrne podujatia v Revúcej
Napísal(a) MG jgCirkevné spevokoly Štítnickej doliny zaspievali v Slavošovciach kresťanské vianočné piesne
Napísal(a) M. Terrai
Krásne vianočné stretnutie spevokolov sa uskutočnilo v sobotu 16.12.2023, v chráme Božom v CZ ECAV Slavošovce, kde si spevokoly Štítnickej doliny v rámci Vianočných pastorálov zaspievali kresťanské vianočné piesne, skladby k Vianociam. Zamyslením otvorila podujatie a celým koncertom sprevádzala slovom zborová kaplánka Mgr. Kristína Halžová zo Slavošoviec. Vystúpili: cirkevný spevokol zo Štítnika, cirkevný spevokol zo Slavošoviec, FsK Lehoťanka z Čiernej Lehoty, cirkevný spevokol z Rochoviec, ZPOZ Slavošovce, skupina Radostná zvesť zo Slavošoviec. Každý mal prezentovať svoje dve skladby. Na záver bola spievaná spoločná najznámejšia vianočná pieseň – Tichá noc, svätá noc... Bolo to príjemné posedenie a počúvanie krásnych vianočných piesní. Ďakujem všetkým, že takto sme mohli spolu prežiť v chráme krásne vianočné pásmo a obohatiť naše duše spevom Pánovi. Po ukončení všetci boli pozvaní na občerstvenie, ktoré bolo pripravené v kultúrnom dome v Slavošovciach, ktoré pripravila starostka obce Slavošovce Ing. Angela Kolesárová so svojimi zamestnancami.
Interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre národnostné menšiny
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko organizuje interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava 14.12.2023 v Dome tradičnej kultúry Gemera, Betliarska 8, Rožňava. V Gemerskom osvetovom stredisku (GOS) v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, sa organizujú interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava.
Cieľom programov je vzbudiť záujem o tradičné gemerské remeslá u detí, informovať mládež o význame zachovávania kultúrneho dedičstva, naučiť ich nielen pracovať s prírodnými materiálmi, ale aj zoznamovať sa s tradičnými technikami a remeselnými postupmi.
V JANUÁRI 2026
SI PRIPOMÍNAME
Ján Stacho – 90. výročie narodenia
1. január - Ján Stacho (1.1.1936 Trnava – 15.7.1995 Bratislava) – básnik, prekladateľ, lekár.
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Fedor Kriška – 15. výročie úmrtia
1. január - Fedor Kriška (1.6.1935 Tisovec – 1.1.2011 Bratislava) – výtvarný teoretik, galerista a publicista.

V Tisovci navštevoval gymnázium, v r. 1954 – 1958 študoval dejiny umenia a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od r. 1963 až do r. 2000 pôsobil v Galérii mesta Bratislavy ako odborný pracovník, námestník pre hlavnú činnosť, v r. 1993 – 1996 bol poverený jej vedením. Kurátorsky pripravil desiatky výstav a katalógov slovenského umenia 20. storočia doma i v zahraničí. V dennej i odbornej tlači publikoval množstvo umenovedných statí s výrazným literárnym akcentom. Po odchode z GMB sa začal intenzívne venovať aj rozsiahlejším publikačným projektom. Bol autorom alebo spoluautorom viacerých monografií o slovenských výtvarníkoch. V r. 2005 sa za dovtedajšiu umenovednú činnosť v odbore dejín moderného umenia stal laureátom Ceny Mariana Várossa, v r. 2009 získal Cenu Andreja Kmeťa.. -MM-
Branislav Kriška – 95. výročie narodenia
7. január - Branislav Kriška (7.1.1931 Tisovec – 30.4.1999 Bratislava) – popredný slovenský operný režisér, dramaturg a vysokoškolský pedagóg.
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Andrej Bystran – 20. výročie úmrtia
8. január - Andrej Bystran (13.8.1925 Henckovce – 8.1.2006 Banská Bystrica) – operný spevák.
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Janko Matúška – 205. výročie narodenia
10. január - Janko Matúška (10.1.1821 Dolný Kubín – 11.1.1877 Dolný Kubín) – štúrovský básnik, spisovateľ, publicista, autor textu slovenskej hymny.
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Gustáv Reuss – 165. výročie úmrtia
12. január - Gustáv Reuss (4.1.1818 Revúca – 12.1.1861 Revúca) – lekár, botanik, historik, etnograf, zakladateľ slovenskej vedeckej fantastiky.
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Marína Maliaková – 80. výročie úmrtia
13. január - Marína Maliaková (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Jozef Mikulík – 140. výročie úmrtia
14. január - Jozef Mikulík (18.3.1852 Dobšiná – 14.1.1886 Rožňava) – historik, úradník.
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Lujza Blahová – 100. výročie úmrtia
18. január - Lujza Blahová (8.9.1850 Rimavská Sobota – 18.1.1926 Budapešť) – herečka, operetná a operná speváčka.
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
Pavol Marko – 275. výročie narodenia
25. január - Pavol Marko (25.1.1751 Nógrád – majer Kisfalu – 1819) – garbiarsky cechmajster, podnikateľ v kožiarstve, továrnik.
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Pavol Krman – 190. výročie narodenia
26. január - Pavol Krman (26.1.1836 Partizánska Ľupča – 23.8.1879 Budapešť) – spisovateľ, učiteľ.
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Miloslav Francisci – 100. výročie úmrtia
29. január - Miloslav Francisci (30.4.1854 Debrecín – 29.1.1926 Cleveland) – hudobný skladateľ, lekár, syn Janka Francisciho-Rimavského.
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-




























