Školstvo (581)
Prvé kolo atletickej štafety materských škôl Revúcej
Napísal(a) Spajky a Amosko
Máme tu jeseň a s ňou znovu atletickú štafetu našich materských škôl O pohár riaditeľa ZŠ. Dňa 9. októbra 2018 sa v telocvični Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej stretli atletické družstvá z našich troch materských škôl - MŠ Sladkovičova, Katolícka MŠ a MŠ Clementisova. Prvým kolom sa začal už 2. ročník atletickej štafety materských škôl nášho mesta. Každú materskú školu zastupovalo družstvo športovcov. Privítať ich prišiel aj maskot Slovenského atletického zväzu - SPAJKY a maskot domácej základnej školy AMOSKO. Darilo sa maskotom, ale hlavne darilo sa malým športovcom. Nakoniec po urputnom, zábavnom súťažení vyhralo družstvo Katolíckej MŠ.
V rámci Európskeho týždňa programovania sa piataci a šiestaci zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej zúčastnili exkurzie v Technickej univerzite, vo Výskumnom a výučbovom laboratóriu robotiky, vo Zvolene. Exkurzia sa niesla v duchu workshopu, ktorý pre žiakov pripravila doc. Mgr. Elena Pivarčiová, PhD. Pani docentka oboznámila žiakov s robotickou stavebnicou, z ktorej mali zostrojiť podľa návodu vlastného robota a naučiť sa ho ovládať pomocou aplikácie v mobile. Žiaci pracovali v trojčlenných tímoch. Po oživení robotov prebehla súťaž o najrýchlejšieho robota. Úlohou tímu bolo zostaviť robota tak, aby ovládaním pomocou mobilu prešiel čo najrýchlejšie stanovenú dráhu. V súťaži sa najviac darilo tímu piatakov, ktorí získali sladkú odmenu.
„Syseľ je náš učiteľ“ - II. časť alebo „počasie nás neodradí“
Napísal(a) I. Š.
Aj keď nám počasie nedoprialo, nenechali sme sa znechutiť. Z času na čas to tak vyjde. Po pekných slnečných dňoch príde daždivý utorok. Pokračujeme aj napriek tomu a nedáme sa odradiť. 2.10. 2018: „Syseľ je náš učiteľ“ - druhá časť. S takmer 100-percentnou účasťou Zocháčov sme začali na Bielych vodách, kde sme mali krátku prednášku o netopierích búdkach, ktoré sú tu už osadené a pripravené, ale aj o tom, kto ich okrem netopierov obýva. Je to plch lesný, s ktorým sme sa v tento deň zoznámili a ochranári nám ukázali aj jeho nové obydlie. Škoda len, že sme nemohli pokračovať ďalej a ďalšia časť nášho programu bola zameraná na projektovú činnosť v škole. Cieľom bolo spracovať dokumentáciu o tom, čo Zocháči počas trvania projektu zažili a videli.
Horehronské hry aj cezpoľný beh v réžii športovcov ZŠ J. A. Komenského
Napísal(a) ZŠ
V minulých dňoch sa konali významné športové podujatia na úrovni banskobystrického kraja a nášho mesta Revúca. Už 58. ročník Horehronských hier priniesol športovcom Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej 4 zlaté, 2 strieborné, 3 bronzové medaily a tiež pár smoliarskych "zemiakových". Naši športovci si zmerali sily v atletike so žiakmi a žiačkami z celej horehronskej oblasti. Družstvo mladších žiačok sa umiestnilo na prvom mieste spolu so športovkyňami Športového gymnázia Banská Bystrica, na čo sme nesmierne hrdí. Celkovo reprezentanti našej školy skončili tretí z vyše 30 zúčastnených škôl.
Dievčatá zo ZŠ J. A. Komenského si vybojovali titul Majsteriek VsAZ
Napísal(a) ZŠ
A je to tu! Sen dievčat zo Základnej školy Jana Amosa Komenského v Revúcej sa stal skutočnosťou. Po štyroch náročných kolách, ktorých sa naše revúcke atlétky zúčastnili, si vybojovali veľmi vzácny titul Majsteriek VsAZ. V jednotlivých kolách sa im darilo, priniesli celý rad medailí. Ako to všetko prebiehalo, ukazujú výsledky medailových umiestnení v jednotlivých kolách:
Zaujímavý september v Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej
Napísal(a) K. Hviščová
Vždy, keď sa nám ozvú s príspevkom naši mladí návštevníci stránky, vždy nás to aj veľmi poteší. Máme potom akýsi lepší pocit z toho, že sa takýmto spôsobom mladá generácia chce nielen podeliť so svojimi názormi na to, čo sa v ich kolektíve deje, ale aktívne sa aj chce podieľať na tvorbe stránky Maj Gemer. Tentoraz sa naostro pokúsili o to študenti z Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej a oslovili nás prostredníctvom Katky Hviščovej s prosbou o uverejnenie niekoľkých článkov. Nezabudla pripojiť niekoľko fotografií, aby texty k nim boli zaujímavejšie. Pridáte sa k takémuto počinu aj vy? Potešíte nielen nás.
Európsky deň jazykov sme si tento rok v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej pripomenuli naozaj netradične a vo veľkom štýle. Vestibul školy sa premenil na pestrofarebnú zmes stánkov, poskytujúcich zaujímavé fakty a informácie o 6 jazykoch, ktoré sa vyučujú na našej škole a ktorými hovoria naši priatelia z partnerských európskych škôl. V úvodnej scénke žiaci 6. B triedy poukázali na príbuznosť a niektoré odlišnosti slovenčiny a češtiny. Každý stánok zároveň prezentoval kultúru a kulinárske špeciality tej-ktorej krajiny, ako aj slávne osobnosti, ktoré formovali jej dejiny. A tak mohli žiaci našej školy ochutnať v slovenskom stánku pirohy, bryndzové halušky či syrové korbáčiky, v stánku s nemeckým jazykom sa im zbiehali slinky na Sacherovu tortu,
Týždeň mobility – týždeň v pohybe v ZŠ J. A. Komenského
Napísal(a) ZŠ
Týždeň mobility v dňoch od 16. do 22. septembra 2018 sa v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej niesol v pohybe – atletika, florbal, futbal... Začal 1. kolom FLORBALL SK LIGY v športovom areáli základnej školy – projektom podporovaným Nadáciou TV JOJ. Turnaja sa zúčastnili družstvá chlapcov a dievčat všetkých troch miestnych základných škôl a Gymnázia M. Kukučína. Turnaj vyhrali chlapci a dievčatá z hosťujúcej ZŠ J. A. Komenského. Pred postupom do krajských kôl nás čaká 2. kolo v novembri v gymnáziu. Pokračoval 1. ročníkom Jesenného florbalového turnaja ZŠ, ktorého sa zúčastnili športuchtiví chlapci a dievčatá prvého aj druhého stupňa ZŠ. Nebolo dôležité, kto vyhral, bolo dôležité, že chceli počas krásneho jesenného dňa športovať a súťažiť. Otvorili sme tak športovú sezónu v tomto školskom roku.
Existujú doslova stovky rôznych činností, ktorým sa môžete venovať - Zocháči začali atrakciu pri Muráni
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
Existujú doslova stovky rôznych činností, ktorým sa môžete venovať – môžete hrať divadlo, chodiť von so psami z útulku, sadiť stromy, pomáhať v nemocnici alebo sociálnom zariadení... Určite sa nájde niečo aj pre vás. My, Zocháči, sme našli a začali 19.9.2018 atrakciou pri Muráni a zároveň aj naším projektom „Syseľ je náš učiteľ“. Počasie vyšlo na jednotku a tiež všetky práce, ktoré nám ochranári pripravili. Zocháči strihali a odnášali zostrihané kríky na vopred určené miesto. Dostali zaujímavú prednášku od pána Hapla, prečo to robia a ako tým pomáhajú sysľom. Pochválili našich Zocháčov za ukážkové správanie a super tímovú prácu, ktorá prináša motiváciu nielen pre skupinu, ale ak sa k tomu pridá aj individuálne ocenenie, tak je to čerešnička na torte.
O lokalite Biele Vody pri Muráni už počul azda každý z nás. V poslednom období sa táto oblasť stala veľmi vyhľadávanou turistami nielen zo Slovenska, ale aj zahraničia. V roku 2000 tu bola opätovne založená kolónia sysľa pasienkového, ktorý tu v minulosti vyhynul. Pre udržanie dobrého stavu dnes početnej kolónie potrebuje biotop neustálu starostlivosť - pasenie, kosenie a čistenie od náletových drevín. Pri poslednej návšteve sysľoviska sme si my, Zocháči, všetko vyskúšali a parádne zvládli. Následne oslovili združenie Živá planina a opýtali sa na možnosť aktívnejšej spolupráce. Združenie „Živá planina“ nám vyšlo v ústrety a požiadalo Nadáciu SPP o poskytnutie peňažného príspevku na projekt „Syseľ je náš učiteľ“, ktorý bol úspešne schválený.
Viac...
Zábava v Základnej škole J. A. Komenského pokračuje aj po začiatku školského roku a môžu za to aj pedál káry. Sú na nožný pohon, s kvalitnou konštrukciou a prevodmi a sú veľmi ľahko ovládateľné. Do Základnej školy J. A. Komenského sa dostali vďaka projektu podporeného Nadáciou Volkswagen, podporujúceho dopravnú výchovu. Káry sú určené pre všetky vekové kategórie, pre malých aj veľkých. Je možné ich prispôsobovať deťom podľa toho ako rastú. Aj vďaka nim sa dopravná výchova v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej stala veľmi zábavnou a populárnou. Školské dopravné ihrisko prešlo počas prázdnin rozsiahlou renováciou. Pribudli nové nátery, nové dopravné značenie, dopravné značky aj semafory.
Zocháči dostali požehnanie od biskupa
Napísal(a) Mgr. Miroslava Hrivnáková, Mgr. Katarína Krištofová
Začiatok školského roka sa nám spája s kvetmi pre pani učiteľky, prváčikmi slávnostne nachystanými a plnými očakávania. Všetci sú po prázdninách oddýchnutí a rozžiarení. No radosť pozerať! Nový školský rok vyžaduje od žiakov a učiteľov aj veľa energie. Aby sme to dobre zvládli, u Zocháčov sme tento rok začali aj trochu inak. Keďže „nielen z chleba žije človek“, žiaci Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej navštevujúci náboženskú výchovu sa v stredu 5.9.2018 spolu s malými kamarátmi z Katolíckej materskej školy Svätej Rodiny zúčastnili na svätej omši, ktorá bola celebrovaná biskupom rožňavskej diecézy Mons. Stanislavom Stolárikom. V kázni nám otec biskup pomocou rozprávky pripomenul, aké dôležité sú správne vzory,
Vážení priatelia a priaznivci Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej, zahlasujte prosím za náš projekt, ktorý sa dostal do verejného hlasovania a pomôžte nám získať financie na rekonštrukciu rozbežiska na skok do diaľky.
Využívať ho bude viac ako 440 detí a tiež verejnosť. Aj mnohí z Vás náš školský areál využívajú v poobedňajších hodinách. Podporte nás, prosím. Nech Vás nemýli uvedené mesto Poprad. Banka Raiffeisen nemá v našom meste pobočku, preto patríme pod najbližšiu - popradskú.
Nadácia Orange vyhlasuje 5. ročník programu e-Školy pre budúcnosť
Napísal(a) B. Oberučová
Bratislava, 6. 9. 2018 – Nadácia Orange otvára grantový program e-Školy pre budúcnosť a aj po piaty rok ostáva jeho hlavnou témou správne a bezpečné využívanie digitálnych technológií, ktoré sú čoraz väčšou súčasťou našich životov. Príležitosť majú pedagógovia a mimovládne organizácie, ktoré majú dobrý nápad, ako zmysluplne zaradiť zodpovedné používanie digitálnych médií do vyučovacieho procesu. Nadácia Orange prerozdelí na jednotlivé projekty až 50 000 eur.
Notebooky, smartfóny, tablety – dnešné deti sú obklopené digitálnymi technológiami a často s nimi dokážu narábať lepšie ako dospelí. Nadácia Orange svojím grantovým programom reaguje na tieto aktuálne trendy v oblasti digitálnych médií. Pre deti či mladých ľudí sú už prakticky bežnou súčasťou životov, napriek tomu, že len pár rokov dozadu bol internet a vlastný počítač stále len víziou budúcnosti.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.