Školstvo (581)
Žiačky základných škôl bojovali v Revúcej o víťaza obvodného kola vo florbale
Napísal(a) Mgr. M. PirochováOlympiáda z ruského jazyka u Zocháčov
Napísal(a) Mgr. Jaroslava KoňuchováProjektový týždeň v Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej
Napísal(a) RNDr. Eva Vidová
Projektový týždeň na prvom stupni. Nevšedný ruch na chodbách základnej školy Ivana B. Zocha v Revúcej, pobehovanie žiakov s očakávaním v očiach, príprava pomôcok - to všetko našepkávalo, že je tu opäť týždeň netradičného vyučovania. Žiaci nedočkavo prekladali košíky s ovocím a zeleninou, navzájom si
Revúca bola v 60. rokoch 19. storočia nielen priemyselným a politickým, ale aj kultúrnym centrom hornej – slovenskej časti Gemera. Pôsobilo tu množstvo významných osobností, medzi nimi aj Ivan Branislav Zoch. Tento polyhistor, ktorého meno dnes hrdo nesie jedna z revúckych základných škôl založil dokonca kapelu, ktorá sa na revúckych báloch starala o zábavu.
Aj v základných školách učíme žiakov, čo ľudské práva sú, ktoré práva im prináležia
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kováčová
Každoročne patrí 10. december ľudským právam, pretože tento deň bol uznaný za Medzinárodný deň ľudských práv. Aj v základných školách učíme žiakov, čo ľudské práva sú, ktoré práva im prináležia, aby si ich vedeli neskôr hájiť. Stretávajú sa s nimi na hodinách občianskej náuky či etickej výchovy a diskutujú o nich.
Pretože chceme, aby boli naši žiaci čo najviac rozhľadení v oblasti ľudských práv, zorganizovali sme v našej škole v utorok 15. 12. 2015 školské kolo Olympiády ľudských práv. Zúčastnilo sa jej 8 žiakov zo 7. až 9. ročníka, pre ktorých je táto olympiáda určená. Skladala sa z dvoch častí, písomnej a ústnej. Po napísaní testu si súťažiaci vytiahli jednu z desiatich tém z oblasti ľudských práv a vyjadrili svoj názor. Najlepšie sa darilo Davidovi Pribilincovi z VIII. A, ktorý v tejto súťaži zvíťazil. Druhé miesto získal Miroslav Dendis z VIII. B a tretie miesto právom patrí Filipovi Kováčovi z VIII. A triedy.
Deň počítačovej bezpečnosti si pripomenuli aj žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Deň počítačovej bezpečnosti sa oslavuje od roku 1988. Je určený na zvýšenie informovanosti o význame a potrebe ochrany počítačov a dát. Pripomína ľuďom nevyhnutnosť počítačovej bezpečnosti pred rôznymi hrozbami. Počítačoví odborníci poskytujú viac ako 50 spôsobov na zabezpečenie ochrany počítačov a v nich uložených dát.
Téma počítačovej bezpečnosti sa týka nielen dospelých, ale aj žiakov, ktorí denne používajú počítače, tablety, či mobily. Túto skutočnosť si pripomenuli aj žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej.
Zocháči zažiarili na celoslovenskej talentovej súťaži v Bojniciach
Napísal(a) Ing. Alena Kvetková
Pred dvomi mesiacmi sme dostali ponuku zapojiť sa do Detskej celoslovenskej talentovej súťaže, organizovanej Nadáciou Pomocné ruky, ako súčasť programu prevencie drogových závislostí, ani chvíľku sme nezaváhali. Videli sme jedinečnú príležitosť zviditeľniť talenty ZŠ I. B. Zocha z Revúcej, a zároveň príležitosť poukázať na zmysluplné využitie voľného času našich detí. Nebolo však vôbec jednoduché vybrať z množstva šikovných detí dvoch reprezentantov. Voľba nakoniec padla na našu „tanečnú nádej“ Leu Svieženú zo VII. A a „klavírneho virtuóza a skladateľa“ Gerharda Kevina Lázoka zo VI.A.
Vianočné tvorivé dielne v Mestskom múzeu v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Martina Štullerová
Dňa 24. novembra 2015 sa konali v Jelšave Tvorivé dielne. Tvorivé dielne, nesúce sa v duchu Vianoc, zorganizovala Základná škola s materskou školou v Jelšave v spolupráci s Mestským múzeom v Jelšave. Svoju šikovnosť na tomto adventnom podujatí predviedli žiačky ôsmeho ročníka – Jarka Samková, Patrícia Káčová, Miroslava Gonová, Monika Anderková a Viktória Samková. Dievčatá návštevníkom ukázali rôzne techniky výroby vianočných ozdôb ako napr. výrobu stromčekov zo špagátov, stromčeky a vianočné gule z vatových tampónov, patchworkové vianočné gule či stromčeky šťastia. Tieto a iné výrobky potešili oko každého účastníka tohto predvianočného sviatku a už teraz sa tešíme na ďalšie podobné podujatia.Osobitne sa chcem poďakovať Mgr. Táničke Strelkovej, riaditeľke Mestského múzea v Jelšave, za pomoc pri realizácii tejto peknej akcie.
Červená stužka tu je aj pre tých, ktorí hovoria: „Pomáham ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS“
Napísal(a) Mgr. Martina Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV alebo AIDS. Červená stužka je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Počas 1. decembra (Medzinárodný deň HIV a AIDS) si ľudia z celého sveta pripínajú červenú stužku. Hovoria tým „zaujímam sa o tému HIV a AIDS“, „som znepokojený/á“, „venujem sa vzdelávaniu, aby sa HIV nešírilo“. Červená stužka tu je aj pre tých, ktorí hovoria „pomáham ľuďom, ktorí žijú s HIV a AIDS“. Ako vidieť, dôvodov je veľa. Červená stužka s nami ostáva počas celého roka, aby sme nezabudli na jej odkazy a posolstvá.
„Kde bolo, kde nebolo, alebo predsa len bolo? Stál v jednom tmavom lese hrad a vedľa neho malá chalúpka.“
Tak týmito slovami sa začína jedna rozprávka, ktorej autorkou je práve naša žiačka, Simonka Sokolová zo VI. A triedy Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej. Simonka sa v mesiaci október zúčastnila regionálnej autorskej literárnej súťaže Dobšinského rozprávkový Gemer. Vo štvrtok 22.10.2015 sa v Dome kultúry v Rimavskej Sobote konalo vyhodnotenie tejto súťaže,
Viac...
Každý dobrý skutok, ktorý vykonáme počas adventu, bude postupne zdobiť vianočný stromček
Napísal(a) Mgr. Katarína Krištofová

Včerajšou nedeľou (29.11.2015) sa začal adventný čas. Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená príchod. Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami - tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Prvú zo štyroch adventných sviečok na tradičnom adventnom venci sme zapálili už v nedeľu 29. novembra.
V ten istý deň nám v škole začali odbíjať adventné hodiny, ktoré nám budú ukazovať čas až do vianočného rána 25.12.
Zocháči z Revúcej hľadali múdrosť ukrytú v knihách aj prostredníctvom výtvarných záložiek
Napísal(a) Mgr. Ľubica Senková
Žiaci Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa opäť zapojili do česko-slovenského projektu: „Záložka do knihy spája školy“ a podporili niekoľkoročnú peknú tradíciu.
Tento školský rok prebiehal už šiesty ročník a niesol sa v znamení hesla: „Múdrosť ukrytá v knihách“. V súčasnosti je obľúbeným zdrojom získavania informácií internet, ktorý však spôsobuje absenciu čítania kníh, hlavne u žiakov základných škôl. A práve preto využívame každú príležitosť napomôcť vybudovať si hlbší záujem žiakov o prácu s knihou.
Téma žiakov zaujala a opäť príjemne prekvapili - svojimi výtvarnými záložkami dokázali,
Možno ešte rodičia netušia, ale ich deti sú naozajstní malí experti
Napísal(a) Mgr. Ľubica Klimentová
Možno ešte rodičia netušia, ale ich deti sú naozajstní malí experti. Každé dieťa má svoje záujmy, hobby, alebo koníčky, niečo čo ho zaujíma a každý deň sa tejto záľube venuje. A tak sme si spolu s deťmi ZŠ I. B. Zocha v Revúcej navrhli čarovný plášť experta, ktorý keď si dieťa oblečie, stane sa na chvíľu expertom v určitej oblasti. Expert prítomným deťom porozpráva o veciach, ktoré ho zaujímajú a podelí sa s nimi o svoje vedomosti, alebo zručnosti.
Prvým naším expertom bol Maťo zo IV. A triedy, ktorý si pripravil peknú prezentáciu o Muránskej Dlhej Lúke, kde býva. Prostredníctvom fotografii nám predstavil nielen prítomnosť, ale aj bohatú históriu Muránskej Dlhej Lúky.
Jelšavskí žiaci opäť spoznávali svet financií
Napísal(a) Mgr. Petra Semanová
Na celodennej akcii sa žiaci druhého stupňa ZŠ Jelšava učili ako hospodáriť s peniazmi. V stredu, 11. novembra 2015, sa už po druhýkrát na našej škole konalo podujatie na zvyšovanie povedomia finančnej gramotnosti. Ani teraz nechýbal odborník, papierové euromince, či kvíz.
Po tom, čo sa prvý ročník tohto podujatia stretol s neobyčajne veľkým záujmom, aj tento raz sa mohli žiaci v danej oblasti vzdelávať zábavno-súťažnou formou. Stalo sa tak najmä vďaka tomu, že Základná škola s materskou školou v Jelšave je zapojená do vzdelávacieho programu Junior Achievement Slovensko a Slovenskej bankovej asociácie - Viac ako peniaze.
































Dňa 11.02.2016 sa na pôde GMK v Revúcej uskutočnilo obvodné kolo vo florbale žiačok ZŠ. Turnaja sa zúčastnilo šesť družstiev: ZŠ Lubeník, ZŠ Sirk a 4 revúcke školy: ZŠ J. A.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.