Školstvo (581)
Predvianočná kapustnica v dlholúckej škole
Napísal(a) Monika Podolinská
Už si ani nepamätám, kedy sa naša Predvianočná kapustnica konala prvýkrát. S malými obmenami má už slušnú tradíciu. A pritom vôbec nejde len o samotnú kapustnicu. Oveľa dôležitejšie sú sprievodné aktivity, naši hostia a, samozrejme, všetky naše deti.
Termín tohtoročnej akcie bol známy už niekoľko týždňov vopred – 6. december 2019. Od prvej vyučovacej hodiny začala po celej škole rozvoniavať kapustnica. Túto časť zastrešovali naši prváci. Sú to veľmi spoľahliví kuchári, veď už majú za sebou niekoľko vynikajúcich jedál. Nasledovala výroba domácich klobás. Štyri súťažné tímy mali pred sebou neľahkú úlohu – rozmiešať pomleté mäso, pripraviť pochutiny podľa tradičného a rokmi odskúšaného receptu,
Zocháči si opäť pripínali červené stužky
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV. Je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu tým, ktorí žijú s HIV a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Pripínajú si ju vždy 1. decembra, kedy je Medzinárodný deň HIV.
Žiaci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa aj v školskom roku 2019/2020 zúčastnili a aktívne podieľali na trinástom ročníku celoslovenskej kampane Červené stužky, kampane boja proti AIDS.
Skvelí pretekári zo ZŠ J. A. Komenského získali na krajskej súťaži bronz
Napísal(a) ZŠ
Blahoželáme našim pretekárom zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej, ktorí 30.11. 2019 v Banskej Bystrici získali bronzové medaily na krajskej súťaži v Detskej atletike.
Tretie miesto je o to cennejšie, že pretekov sa zúčastnilo až 25 družstiev z celého Banskobystrického kraja. Ďakujeme všetkým za vynikajúcu reprezentáciu a trénerom za prípravu.
Radi medzi nami privítame aj ďalších, príďte a športujte s nami.
Zocháči spúšťajú Obrátený adventný kalendár
Napísal(a) Andrea Repáková
Prečo obrátený? Tento kalendár totiž nie je o prijímaní, ale o rozdávaní. O rozdávaní malých adventných darčekov tým, ktorí na ne často márne čakajú... rovesníkom z detských domovov.
Prispejte aj vy na dobrú vec a pomôžte Zocháčom potešiť detské očká tých, ktorým nebolo dopriate prežiť sviatky Vianoc v kruhu svojej rodiny. Všetky potrebné informácie nájdete nižšie alebo na priloženom letáčiku.
KTO MÔŽE PRISPIEŤ?
každý ☺
Všetko sa to začalo v piatok 15.11.2019 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc v škole si priniesli spacáky, karimatky, nafukovačky a dobrú náladu. Najprv si žiaci so svojimi učiteľmi upravili triedy a premenili ich na „spálne“, potom nasledovala poriadna večera a hybaj na súťaže. Tento ročník pripravili súťaže členovia Žiackej školskej rady a naozaj sa im vydarili. Všetci sa na nich poriadne vybláznili. V nočnej škole sa žiaci rozutekali po tmavých chodbách a premiestňovali sa z triedy do triedy za bodmi z týchto stanovíšť: „Jazda na rideri“, „Skús ma rozosmiať“, „Navigácia“, „Odčítanie z pier“, „Kapacita pľúc“, „Grilovanie“, „Hádaj povolanie“, „Ochutnávka na slepo“.
Cestovatelia zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa tentokrát vybrali do krásnej, historickej Banskej Štiavnice. Počasie ich milo prekvapilo: chladnejšie, ale slnečno. A tak sa mohli potúlať po námestí, stručne sa zoznámiť s históriou tohto starobylého banského mesta. Posilnili sa v pizzérii a hor sa do najstaršej technickej vysokej školy na svete. V súčasnosti sa tam nachádza Stredná priemyselná škola S. Mikovíniho. Tu si pozreli školu, ktorá pripomínala školu Harryho Pottera. Zaujali ich učebne zaujímavých odborov, z ktorých viaceré sa dajú študovať len tu – konzervátorstvo a reštaurátorstvo papiera a kníh, konzervátorstvo a reštaurátorstvo omietky a štukovej výzdoby,
... a pridali sa k stovkám dobrovoľníkov, aby potešili starých ľudí. Seniorom začínajú Vianoce prvým pozdravom na stolčeku. Je to pre nich ozajstný dar – rukou písané prianie, symbol toho, že na nich niekto myslí.
„Spravme Vianoce neznámym seniorom v domovoch dôchodcov“ – aj takto znie heslo už tretieho ročníka vianočnej pošty. A hoci mnohí v domovoch ešte nie sú úplne sami, ešte „niekoho majú“, veľmi im chýba vianočná pošta – jeden z ich tradičných symbolov Vianoc, ktorý dnes už akosi vyšiel z módy.
Žiaci našej Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej sa rozhodli vyčariť úsmev na tvárach pokrytých vráskami a v týchto dňoch tvoria pozdravy, určené zatiaľ neznámym adresátom.
V chladné novembrové ráno sa v rámci poznávania slovenskej literatúry vydali žiaci 9. ročníka Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej po stopách Sládkovičovej Maríny, do srdca baníckeho mesta Banskej Štiavnice. Keď sme dorazili do Banskej Štiavnice išli sme navštíviť Banku Lásky. Vo vnútri nám ukázali veľký Láskomer, ktorý meria našu lásku, a to konkrétnym veršom zo Sládkovičovej Maríny. Po pol hodine sme sa premiestnili do ďalšej miestnosti, kde nám pustili krátke video o Andrejovi Sládkovičovi a Maríne. Taktiež sme sa tu zamýšľali nad významom lásky. Po videu sme vošli do izby, v ktorej Marína rada hrávala na klavíri.
Motýle tak ako ďalšie živočíšne druhy závratným tempom vymierajú. Tam, kde sme ich kedysi mohli vidieť, dnes sotva nájdeme jedného. V rámci projektu ,,Motýlia archa" podporeného Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia prostredníctvom Zeleného vzdelávacieho fondu sme oslovili odborníčku Mgr. Gabrielu Benčuríkovú zo spoločnosti Včelí kRaj z Liešnice (Kokava nad Rimavicou), čo je prvá vzdelávacia včelnica na Slovensku, aby nám priblížila život motýľov, ich význam v prírode, ale aj ich ochranu. Žiaci našej Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa od nej dozvedeli, že naše okolie na strednom Gemeri je jedno z mála miest na Slovensku, kde ešte môžeme reálne pozorovať motýle.
Grantový program e-Školy pre budúcnosť prijal rekordný počet projektov. Nadácia Orange im prerozdelila 50 000 eur
Napísal(a) Barbora Oberučová
Šiesty ročník grantového programu Nadácie Orange e-Školy pre budúcnosť oslovil opäť väčšie množstvo aktívnych pedagógov základných a stredných škôl i mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti vzdelávania. Tí chceli predložením projektu získať grant pre svoje výnimočné edukačné aktivity zamerané na podporu mediálnej výchovy, programovania či kritickej práce s mediálnym obsahom. Nadácia Orange na ne aj tento rok prerozdelila celkovú sumu 50 000 eur.
Nadácia Orange týmto grantovým programom reaguje na aktuálne trendy v rozvoji digitálnych technológií, ktoré ovplyvňujú psychický vývoj a správanie detí a mladých ľudí. Cieľom je žiakom zabezpečiť možnosti, ako získať potrebné zručnosti a skúsenosti nevyhnutné pre vyvíjajúce sa spoločenské a pracovné prostredie 21. storočia.
Viac...
Zapojili sa do projektu Záložka do knihy spája školy: List za listom - baví ma čítať
Napísal(a) Mgr. Ľ. Garláthyová
Zocháči a učitalia našej školy sa aj tento rok zapojili už do 10. ročníka česko - slovenského projektu pre základné školy a osemročné gymnáziá pod názvom „Záložka do knihy spája školy: List za listom - baví ma čítať“. Jeho cieľom bolo predovšetkým podporiť čítanie najznámejších rozprávok, bájok, povestí a príbehov, vytvorenie nových priateľstiev medzi žiakmi, ako aj vytvorenie vlastných príbehov a básní. Žiaci 1. a 2. stupňa našej školy sa na hodinách výtvarnej výchovy snažili využitím rôznych techník vymyslieť a vytvoriť záložku do knihy, ktorá by potešila alebo inšpirovala k čítaniu žiakov našej partnerskej školy. Tou bola v tomto ročníku Základná škola vo Veľkej Polome v Českej republike. Celkovo sme si vzájomne vymenili 40 veľmi pekných záložiek, a teda každý žiak za svoje vynaložené úsilie získal od svojho nového kamaráta zaujímavý darček.
Otvorili 3. ročník atletickej štafety MŠ ročník 2019/2020 prvým kolom
Napísal(a) ZŠ
V telocvični Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa stretli 24. 10. 2019 predškoláci, aby otvorili už 3. ročník atletickej štafety MŠ, ale hlavne zasúťažili si v atletických disciplínach pre najmenších z nášho mesta. Ako každoročne sa do štafety zapojili družstvá zo všetkých materských škôl v meste Revúca – MŠ Clementisova, MŠ Sládkovičova, MŠ katolícka. V prvom kole štafety zvíťazilo druhé družstvo MŠ Sládkovičova. Druhé miesto si vybojovali družstvá – MŠ Katolícka a druhé družstvo MŠ Clementisova. Tretie miesto získali družstvá – prvé družstvo z MŠ Clementisova a prvé družstvo z MŠ Sládkovičova.
V podvečer 29. októbra 2019 sa život na Základnej škole Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote preniesol do minulosti. Žiaci sa hravou a názornou formou zoznamovali ako žili naši predkovia: čím sa živili, ako sa obliekali, čo jedli a ako trávili svoj voľný čas. Celý večer zastrešili odborníci na ľudovú kultúru, remeslá a zvykoslovie. V tvorivých dielňach hrnčiarka Danka Bakšová ukázala prácu na hrnčiarskom kruhu, včelár Jácint Majoros priblížil prácu so včelami, košikár Jarko Zvara ukázal tajomstvo pletenia košíkov a Magdaléna Kantorová zasvätila detičky do tzv. falošnej modrotlače. Folkloristka Jarka Lajgútová upútala deti rozprávaním o jesenných a zimných zvykoch a tradíciách v Gemeri-Malohonte a Stanka Zvarová si s detičkami od srdca zatancovala a zaspievala.
Tretí ročník Večerného čítania sa uskutočnil aj tento rok v našej Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej. Večer sa začal klavírnym vystúpením, ktoré si pripravil náš žiak zo 4. A triedy Tomáško Alex Gombár. Ďalej nás na čítanie naladili Natálka a Emka vtipnými citátmi o knihách. Do témy kníh nás namotivovala scénka z knihy od Roalda Dahla Matylda v podaní našich mladých herečiek.
Nasledovalo čítanie našich kníh pod lampou. Čítali sa tu knihy s vojnovou tematikou, so záujmom sa čítali aj knihy o zvieratách, či knihy poučné z oblasti histórie. Do čítania sa zapojil aj pán riaditeľ, ktorý nás svojím čítaním veľmi potešil. Najviac sa nám páčilo kreslenie v tme. Na naše umelecké diela tak skoro nezabudneme.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.