Školstvo (581)
Predvianočná kapustnica v dlholúckej škole
Napísal(a) Monika Podolinská
Už si ani nepamätám, kedy sa naša Predvianočná kapustnica konala prvýkrát. S malými obmenami má už slušnú tradíciu. A pritom vôbec nejde len o samotnú kapustnicu. Oveľa dôležitejšie sú sprievodné aktivity, naši hostia a, samozrejme, všetky naše deti.
Termín tohtoročnej akcie bol známy už niekoľko týždňov vopred – 6. december 2019. Od prvej vyučovacej hodiny začala po celej škole rozvoniavať kapustnica. Túto časť zastrešovali naši prváci. Sú to veľmi spoľahliví kuchári, veď už majú za sebou niekoľko vynikajúcich jedál. Nasledovala výroba domácich klobás. Štyri súťažné tímy mali pred sebou neľahkú úlohu – rozmiešať pomleté mäso, pripraviť pochutiny podľa tradičného a rokmi odskúšaného receptu,
Zocháči si opäť pripínali červené stužky
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV. Je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu tým, ktorí žijú s HIV a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Pripínajú si ju vždy 1. decembra, kedy je Medzinárodný deň HIV.
Žiaci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa aj v školskom roku 2019/2020 zúčastnili a aktívne podieľali na trinástom ročníku celoslovenskej kampane Červené stužky, kampane boja proti AIDS.
Skvelí pretekári zo ZŠ J. A. Komenského získali na krajskej súťaži bronz
Napísal(a) ZŠ
Blahoželáme našim pretekárom zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej, ktorí 30.11. 2019 v Banskej Bystrici získali bronzové medaily na krajskej súťaži v Detskej atletike.
Tretie miesto je o to cennejšie, že pretekov sa zúčastnilo až 25 družstiev z celého Banskobystrického kraja. Ďakujeme všetkým za vynikajúcu reprezentáciu a trénerom za prípravu.
Radi medzi nami privítame aj ďalších, príďte a športujte s nami.
Zocháči spúšťajú Obrátený adventný kalendár
Napísal(a) Andrea Repáková
Prečo obrátený? Tento kalendár totiž nie je o prijímaní, ale o rozdávaní. O rozdávaní malých adventných darčekov tým, ktorí na ne často márne čakajú... rovesníkom z detských domovov.
Prispejte aj vy na dobrú vec a pomôžte Zocháčom potešiť detské očká tých, ktorým nebolo dopriate prežiť sviatky Vianoc v kruhu svojej rodiny. Všetky potrebné informácie nájdete nižšie alebo na priloženom letáčiku.
KTO MÔŽE PRISPIEŤ?
každý ☺
Všetko sa to začalo v piatok 15.11.2019 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc v škole si priniesli spacáky, karimatky, nafukovačky a dobrú náladu. Najprv si žiaci so svojimi učiteľmi upravili triedy a premenili ich na „spálne“, potom nasledovala poriadna večera a hybaj na súťaže. Tento ročník pripravili súťaže členovia Žiackej školskej rady a naozaj sa im vydarili. Všetci sa na nich poriadne vybláznili. V nočnej škole sa žiaci rozutekali po tmavých chodbách a premiestňovali sa z triedy do triedy za bodmi z týchto stanovíšť: „Jazda na rideri“, „Skús ma rozosmiať“, „Navigácia“, „Odčítanie z pier“, „Kapacita pľúc“, „Grilovanie“, „Hádaj povolanie“, „Ochutnávka na slepo“.
Cestovatelia zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa tentokrát vybrali do krásnej, historickej Banskej Štiavnice. Počasie ich milo prekvapilo: chladnejšie, ale slnečno. A tak sa mohli potúlať po námestí, stručne sa zoznámiť s históriou tohto starobylého banského mesta. Posilnili sa v pizzérii a hor sa do najstaršej technickej vysokej školy na svete. V súčasnosti sa tam nachádza Stredná priemyselná škola S. Mikovíniho. Tu si pozreli školu, ktorá pripomínala školu Harryho Pottera. Zaujali ich učebne zaujímavých odborov, z ktorých viaceré sa dajú študovať len tu – konzervátorstvo a reštaurátorstvo papiera a kníh, konzervátorstvo a reštaurátorstvo omietky a štukovej výzdoby,
... a pridali sa k stovkám dobrovoľníkov, aby potešili starých ľudí. Seniorom začínajú Vianoce prvým pozdravom na stolčeku. Je to pre nich ozajstný dar – rukou písané prianie, symbol toho, že na nich niekto myslí.
„Spravme Vianoce neznámym seniorom v domovoch dôchodcov“ – aj takto znie heslo už tretieho ročníka vianočnej pošty. A hoci mnohí v domovoch ešte nie sú úplne sami, ešte „niekoho majú“, veľmi im chýba vianočná pošta – jeden z ich tradičných symbolov Vianoc, ktorý dnes už akosi vyšiel z módy.
Žiaci našej Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej sa rozhodli vyčariť úsmev na tvárach pokrytých vráskami a v týchto dňoch tvoria pozdravy, určené zatiaľ neznámym adresátom.
V chladné novembrové ráno sa v rámci poznávania slovenskej literatúry vydali žiaci 9. ročníka Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej po stopách Sládkovičovej Maríny, do srdca baníckeho mesta Banskej Štiavnice. Keď sme dorazili do Banskej Štiavnice išli sme navštíviť Banku Lásky. Vo vnútri nám ukázali veľký Láskomer, ktorý meria našu lásku, a to konkrétnym veršom zo Sládkovičovej Maríny. Po pol hodine sme sa premiestnili do ďalšej miestnosti, kde nám pustili krátke video o Andrejovi Sládkovičovi a Maríne. Taktiež sme sa tu zamýšľali nad významom lásky. Po videu sme vošli do izby, v ktorej Marína rada hrávala na klavíri.
Motýle tak ako ďalšie živočíšne druhy závratným tempom vymierajú. Tam, kde sme ich kedysi mohli vidieť, dnes sotva nájdeme jedného. V rámci projektu ,,Motýlia archa" podporeného Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia prostredníctvom Zeleného vzdelávacieho fondu sme oslovili odborníčku Mgr. Gabrielu Benčuríkovú zo spoločnosti Včelí kRaj z Liešnice (Kokava nad Rimavicou), čo je prvá vzdelávacia včelnica na Slovensku, aby nám priblížila život motýľov, ich význam v prírode, ale aj ich ochranu. Žiaci našej Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa od nej dozvedeli, že naše okolie na strednom Gemeri je jedno z mála miest na Slovensku, kde ešte môžeme reálne pozorovať motýle.
Grantový program e-Školy pre budúcnosť prijal rekordný počet projektov. Nadácia Orange im prerozdelila 50 000 eur
Napísal(a) Barbora Oberučová
Šiesty ročník grantového programu Nadácie Orange e-Školy pre budúcnosť oslovil opäť väčšie množstvo aktívnych pedagógov základných a stredných škôl i mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti vzdelávania. Tí chceli predložením projektu získať grant pre svoje výnimočné edukačné aktivity zamerané na podporu mediálnej výchovy, programovania či kritickej práce s mediálnym obsahom. Nadácia Orange na ne aj tento rok prerozdelila celkovú sumu 50 000 eur.
Nadácia Orange týmto grantovým programom reaguje na aktuálne trendy v rozvoji digitálnych technológií, ktoré ovplyvňujú psychický vývoj a správanie detí a mladých ľudí. Cieľom je žiakom zabezpečiť možnosti, ako získať potrebné zručnosti a skúsenosti nevyhnutné pre vyvíjajúce sa spoločenské a pracovné prostredie 21. storočia.
Viac...
Zapojili sa do projektu Záložka do knihy spája školy: List za listom - baví ma čítať
Napísal(a) Mgr. Ľ. Garláthyová
Zocháči a učitalia našej školy sa aj tento rok zapojili už do 10. ročníka česko - slovenského projektu pre základné školy a osemročné gymnáziá pod názvom „Záložka do knihy spája školy: List za listom - baví ma čítať“. Jeho cieľom bolo predovšetkým podporiť čítanie najznámejších rozprávok, bájok, povestí a príbehov, vytvorenie nových priateľstiev medzi žiakmi, ako aj vytvorenie vlastných príbehov a básní. Žiaci 1. a 2. stupňa našej školy sa na hodinách výtvarnej výchovy snažili využitím rôznych techník vymyslieť a vytvoriť záložku do knihy, ktorá by potešila alebo inšpirovala k čítaniu žiakov našej partnerskej školy. Tou bola v tomto ročníku Základná škola vo Veľkej Polome v Českej republike. Celkovo sme si vzájomne vymenili 40 veľmi pekných záložiek, a teda každý žiak za svoje vynaložené úsilie získal od svojho nového kamaráta zaujímavý darček.
Otvorili 3. ročník atletickej štafety MŠ ročník 2019/2020 prvým kolom
Napísal(a) ZŠ
V telocvični Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa stretli 24. 10. 2019 predškoláci, aby otvorili už 3. ročník atletickej štafety MŠ, ale hlavne zasúťažili si v atletických disciplínach pre najmenších z nášho mesta. Ako každoročne sa do štafety zapojili družstvá zo všetkých materských škôl v meste Revúca – MŠ Clementisova, MŠ Sládkovičova, MŠ katolícka. V prvom kole štafety zvíťazilo druhé družstvo MŠ Sládkovičova. Druhé miesto si vybojovali družstvá – MŠ Katolícka a druhé družstvo MŠ Clementisova. Tretie miesto získali družstvá – prvé družstvo z MŠ Clementisova a prvé družstvo z MŠ Sládkovičova.
V podvečer 29. októbra 2019 sa život na Základnej škole Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote preniesol do minulosti. Žiaci sa hravou a názornou formou zoznamovali ako žili naši predkovia: čím sa živili, ako sa obliekali, čo jedli a ako trávili svoj voľný čas. Celý večer zastrešili odborníci na ľudovú kultúru, remeslá a zvykoslovie. V tvorivých dielňach hrnčiarka Danka Bakšová ukázala prácu na hrnčiarskom kruhu, včelár Jácint Majoros priblížil prácu so včelami, košikár Jarko Zvara ukázal tajomstvo pletenia košíkov a Magdaléna Kantorová zasvätila detičky do tzv. falošnej modrotlače. Folkloristka Jarka Lajgútová upútala deti rozprávaním o jesenných a zimných zvykoch a tradíciách v Gemeri-Malohonte a Stanka Zvarová si s detičkami od srdca zatancovala a zaspievala.
Tretí ročník Večerného čítania sa uskutočnil aj tento rok v našej Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej. Večer sa začal klavírnym vystúpením, ktoré si pripravil náš žiak zo 4. A triedy Tomáško Alex Gombár. Ďalej nás na čítanie naladili Natálka a Emka vtipnými citátmi o knihách. Do témy kníh nás namotivovala scénka z knihy od Roalda Dahla Matylda v podaní našich mladých herečiek.
Nasledovalo čítanie našich kníh pod lampou. Čítali sa tu knihy s vojnovou tematikou, so záujmom sa čítali aj knihy o zvieratách, či knihy poučné z oblasti histórie. Do čítania sa zapojil aj pán riaditeľ, ktorý nás svojím čítaním veľmi potešil. Najviac sa nám páčilo kreslenie v tme. Na naše umelecké diela tak skoro nezabudneme.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.