Školstvo (581)
Deň rodiny a školy sa Zocháčom aj tentoraz vydaril
Napísal(a) Bc. I. Sviežená
Družná a priateľská atmosféra plná stretnutí, detských i dospelých usmiatych tvárí – tak by sa jednou vetou dal zhodnotiť Deň rodiny a školy, ktorý sa 19.10. 2019 uskutočnil v priestoroch ZŠ I. B. Zocha v Revúcej. Brány školy sa v sobotu dopoludnia otvorili pre všetkých žiakov, rodičov, súrodencov, starých rodičov a širokej verejnosti, aby sa stali súčasťou tradičného podujatia a užili si bohatý program v rámci Dňa rodiny a školy. V úvode akcie boli slávnostne pasovaní prváci, ktorí sa predstavili krátkym programom a ako darček každý z nich dostal tričko s logom školy a svojím menom. Potom už na scénu nastúpil známy zabávač – ujo Ľubo, ktorý svojím programom strhol nielen deti, ale aj ich rodičov. Areál školy sa zmenil na veselú párty a všetkým vykúzlil úsmev na tvári.
Žiaci druhého stupňa Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa dňa 2.10.2019 zúčastnili – v rámci prepojenia výučby s praxou – exkurzie v Banskej Bystrici. Najskôr navštívili Štátnu vedeckú knižnicu. Výstava Veda v hračkách je venovaná jednoduchým hračkám, experimentom a hlavolamom. Vedeckú podstatu exponátov približujú prehľadné manuály. Deti sa nielen zahrali, ale pochopili aj fyzikálnu podstatu daných hračiek. V poobedňajších hodinách navštívili Stredoslovenské múzeum. Pútavá prednáška im priblížila prácu archeológa a nálezy v okolí Banskej Bystrice. Žiaci mali možnosť vyskúšať si skladanie nádob z črepín a vlastnoručné vytvorenie hlinených nádob. Odniesli si nielen vyrobené mištičky, ale hlavne veľa nových dojmov a poznatkov.
Hneď ráno 26. 9. 2019 v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej smerovali kroky prvostupniarov do knižnice, kde im naši malí herci zahrali anglické divadielko A Present for Miss Jones, s ktorým nás úspešne reprezentovali na krajskom finálovom kole Jazykového kvetu v Banskej Bystrici. S pani učiteľkou Joachimovou si spoločne zaspievali pesničku v rôznych svetových jazykoch. Piataci, šiestaci a siedmaci sa zahrali na jazykových detektívov a počas prestávok hľadali po chodbách školy poukrývané texty v 10 cudzích jazykoch, ktoré mali zároveň identifikovať. Ani oni neboli ochudobnení o umelecký zážitok v podaní divadelného predstavenia našich hereckých nádejí z 8. a 9. ročníka, ktorí nás tiež úspešne reprezentovali na banskobystrickom krajskom finálovom kole Jazykového kvetu.
Témou ročníka ETM 2019 bola bezpečná chôdza a cyklistika so sloganom „PREJDIME SA SPOLU!“
Aj tento rok sme prijali výzvu zapojiť sa do kampane. Stále sme škola, ktorá sa nevyhýba športu, a toto je výborná príležitosť, ako podporiť pohyb u všetkých vekových skupín obyvateľstva. Žiakom, ktorí dávajú prednosť ekologickejším dopravným prostriedkom sa snažíme vychádzať v ústrety. Pre Zocháčov sme v rámci ETM pripravili podujatie, v súlade s vyhlásenou témou ročníka Bezpečná chôdza a cyklistika, ktorá je prezentovaná mottom kampane „Prejdime sa spolu!“. Cieľom je povzbudiť žiakov, aby si vybrali aktívne spôsoby dopravy do školy.
Gymnazisti Martina Kukučína z Revúcej reprezentovali vo Francúzsku
Napísal(a) Mgr. Katarína Hviščová
Prázdninový týždeň od 12.7 do 19.7 2019 sa vo francúzskom mestečku Marmoutier niesol v duchu priateľstva. Konalo sa tam už 23. stretnutie mladých ľudí vrámci medzinárodného projektu „Svet priateľov“. Naše Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej sa ho zúčastňuje už 9 rokov. Reprezentujeme v ňom našu školu, mesto Revúca a Slovensko. Tento rok sa projektu s témou „Európa bez hraníc“ zúčastnili študenti z Francúzska, Nemecka, Česka, Poľska, Litvy, Talianska a Slovenska. Našu školu reprezentovali žiaci Vanesa Ďuráková, Romana Poprocká, Martin Danko, Dominik Hutka a Filip Vavrek, ktorých sprevádzali učiteľky Mgr. Katarína Hviščová a Mgr. Anna Hricovínyová. Bol pre nich pripravený veľmi bohatý a zaujímavý program. Neplytvalo sa ani minútou. Navštívili mestá ako Štrasburg, Metz, Schengen a Trier.
Každý rok sa pred odchodom na letné dovolenky stretávajú zamestnanci revúckych škôl a školských zariadení, aby sa spoločne pobavili a neformálne uzavreli obdobie vyučovania v školskom roku. Tentoraz pripadla funkcia hostiteľov na Základnú školu Ivana Branislava Zocha Revúca. Krátko pred deviatou sa začal zapĺňať areál školy zamestnancami všetkých revúckych škôl – tohto roku sa ich zišlo veru neúrekom – prišlo 170 účastníkov. Po oficiálnom privítaní riaditeľkou školy RNDr. Evou Holéczy Vidovou čakali na prítomných prvé prekvapenia a novinky. Aj keď prichádzali ako školské výpravy, hneď v úvode boli všetci účastníci rozdelení do ôsmich družstiev na základe náhodného výberu. Veď jedným z cieľov týchto stretnutí v závere školského roka je spoznať sa navzájom.
Dvere školy zostali pre deti otvorené aj počas prázdnin
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Dvere ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej zostali pre deti otvorené aj počas prázdnin. Od 1.7. 2019 do 4.7.2019 u nás prebiehal Denný letný tábor ZOCHÁČIK s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Pre deti bol pripravený pestrý program. V prvý deň ich privítala Lea z TŠ Happy Dance a naučila ich pár tanečných krokov. Cha-chu a iné tance si s radosťou zatancovali dievčatá aj chlapci. V tanečnom súboji predviedli svoje vlastné tanečné zostavy. Ďalšia disciplína nebola len o vedomostiach. Najskôr si deti spoločne zopakovali dopravné značky, aby ich potom pri jazde zručnosti na kolobežkách vedeli správne dodržiavať. Zábavnou formou a súťažením v skupinách si preverili vedomosti z anglického jazyka.
V areáli Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej za prítomnosti pani prednostky MsÚ v Revúcej Ing. Evy Kučerákovej, vedúceho referátu školstva pána Ing. Igora Kvetka, PhD., riaditeľov miestnych škôl a hostí otvorili unikát – dažďovú záhradu.
V rámci programu „Klíma nás spája“, ktorý zastrešuje občianske združenie Živica – centrum environmentálnej a etickej výchovy, sa už niekoľko rokov realizuje projekt budovania dažďových záhrad v školách po celom Slovensku. V tomto školskom roku 2018-2019 sa to podarilo Základnej škole J. A. Komenského, jednej z desiatich, podporených sumou 1 000 € od donora tejto aktivity – dm drogerie markt.
Už takmer mesiac môžete v priestoroch ZŠ J. A. Komenského v Revúcej stretnúť drobné, usmievavé žieňa, ktoré by ste si mohli spokojne, nebyť jej exotického vzhľadu, pomýliť s našou žiačkou. Po druhýkrát v tomto školskom roku sme sa zapojili do projektu medzinárodnej organizácie AISEC, v rámci ktorého sme na našej škole privítali stážistku, študentku elementárnej pedagogiky, z ďalekého Honkongu. Ting Ting Song, alebo pre nás, Západoeurópanov, Iris, navštevuje prevažne vyučovacie hodiny na 1. stupni, ale veľa času trávi aj s našimi malými deťúrencami a ich pani učiteľkami v družine pri rôznych hrách a zábavných aktivitách. Okrem angličtiny sprostredkúva našim žiakom úplne odlišnú kultúru, reč a fascinujúce čínske písmo.
Festival štyroch živlov v Bratislave aj s účasťou revúckej ZŠ J. A. Komenského
Napísal(a) ZŠ
V piatok 7. 6. 2019 sa mladé vedkyne zo 6. B triedy Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej – Saška Hamarová, Petra Jankóšíková a Diana Vaššová zúčastnili v Bratislave Festivalu štyroch živlov. Tento festival organizuje Amavet v priestoroch centra vedy – Aurélium. Festival je prehliadkou vedátorských projektov žiakov základných škôl, ktorí prezentujú svoj projekt pomocou panelovej prezentácie. Princípom je prostredníctvom tvorby projektov podnietiť v žiakoch záujem o bádanie vo všetkých oblastiach života. Naučiť ich, aby otázkou PREČO prebudili v sebe prirodzenú túžbu mladých ľudí po poznávaní a hľadaní odpovedí na otázku AKO. Nosnou témou hravej vedátorskej súťaže sú základné prírodné živly Oheň – Voda – Vzduch – Zem.
Viac...
Zocháči z Revúcej smerovali do školy v prírode pod Belianskymi Tatrami
Napísal(a) Mgr. M. Motyčková
V pondelok 3. júna 2019 cestovali z Revúcej žiaci ZŠ I. B. Zocha do školy v prírode. Začal sa totiž týždeň, kedy jedna veľká školská rodina povedie svoje kroky za poznávaním prírody, histórie či miestnej architektúry. Cieľ cesty – Monkova dolina, Ždiar. Nakrátko sa ich domovom stal Hotel Magura, odkiaľ podnikali výpravy do blízkeho okolia. Počasie im prialo, a tak toho mohli vidieť veľmi veľa. Samozrejme nevynechali návštevu múzea Ždiarsky dom – s prehliadkou stálej expozície s veľmi príjemným a zaujímavým výkladom.
Najmladší revúcki športovci zo ZŠ J. A. Komenského na Majstrovstvách kraja
Napísal(a) ZŠ
Krásne slnečné počasie privítalo najmladšie a mladšie žiactvo na Majstrovstvách kraja v Michalovciach. Výprava ZŠ J. A. Komenského v Revúcej v horúčave statočne bojovala a deťom sa podarilo získať až desať medailových umiestnení. Najviac sa darilo Sofii Simanovej, ktorá získala zlato v hode kriketovou loptičkou a aj vo vrhu guľou. Alexandra Štempelová bola zlatá v chôdzi na 2000 m a strieborná vo vrhu guľou. Ivanka Simanová sa blysla zlatou medailou v skoku do diaľky, striebrom v kriketke a piatym miestom v behu na 60 m. Dominik Šuhaj si vybehal bronz v behu na 1000 m a získal tretie miesto vo vrhu guľou. Hanka Bottová sa v behu na 1000 m po zlepšení o takmer 20 sekúnd ocitla na bronzovom stupienku.
Pätnásty ročník Detskej divadelnej hry v rodine Zocháčov bol výnimočný
Napísal(a) Mgr. Z. Jakubejová
Nie je deň ako deň, a ten piatkový v Revúcej bol pre Zocháčov opäť niečím výnimočný. Naši žiaci sú pre nás nesmierne dôležití, veď pre nich a kvôli nim sme tu. Preto sme sa rozhodli piatok 31. mája 2019 venovať deťom, ich sviatku a tomu, čo s takou láskou a radosťou robia – detským divadielkam. V tomto roku sa nám predstavilo až 12 detských divadelných súborov, čo bolo v histórii Detskej divadelnej hry ZŠ I. B. Zocha najviac. Malí i väčší herci opäť dokázali, že svoju lásku k divadlu dokážu pretaviť do podoby scénok s vysokou ľudskou i umeleckou hodnotou.
Cestovateľský krúžok zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa rozhodol navštíviť Pustý hrad, stojaci na čiastočne zalesnenom vrchu pohoria Javorie pri Zvolene na strednom Slovensku.
Náučný chodník malých cestovateľov doviedol ku jednej k najrozsiahlejších hradných zrúcanín nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Výhľady stáli naozaj za to, a hoci sme sa trochu obávali, že naďabíme na zakliateho mnícha, ktorý podľa známej povesti stráži tunajšie poklady a má vraj namiesto jednej nohy kopyto, nakoniec všetko dobre dopadlo a my
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.