Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (2)

Na webovej stránke Maj Gemer sme 23. novembra 2019 uverejnili prvú časť historického dokumentu Ing. Mikuláša Rozložníka pod názvom Z dejín baníckeho školstva v Rožňave. V uvedenom príspevku, ktorý sme rozdelili na dve časti sa autor zaoberá predovšetkým historickými predpokladmi k tomu, aby ešte za čias Rakúsko-Uhorska vzišla požiadavka prípravy kvalifikovaných baníkov, ktorí pracovali v našom regióne ako nekvalifikovaná pracovná sila. V dnešnom článku pokračujeme ďalšími cennými poznatkami, ktoré autor prvýkrát predkladá našej čitateľskej verejnosti školským rokom 1914-1915. Veríme, že aj keď banícka činnosť na našom Gemeri takmer zanikla, je čo o jej zdokonaľovaní sa v podobe výchovy mladého baníckeho dorastu cenné vedieť i v dnešných, pre utlmujúce sa baníctvo, neľahkých časoch.

Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (1)

Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr po dlhú dobu s ťažbou železnej rudy.

obr. 01 - Okolie ústia štôlne v júli 2019.

Banské dielo, ktorým overovali sloj uhlia, sa nachádza v blízkosti turistického chodníka vystupujúceho k ústiu Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ústie štôlne a jeho okolie je v súčasnosti rekonštruované, a to predovšetkým zásluhou riaditeľa Mestských lesov Dobšiná p. Marcela Kollárika a riaditeľa Správy národného parku Slovenský raj p. Ing. Tomáša Dražila. Vybudovaný je prístupový chodník, osadené sú odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých sa osadia informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. Stane sa tak vhodným miestom pre odpočinok návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne a na získanie nových poznatkov aj o banskej činnosti, v tejto lokalite dosiaľ neznámej.

Geológia, geologický prieskum, nerastné suroviny a hutnícka činnosť v okolí Betliara

Geologická stavba
Geologická stavba okolia Betliara je podobná ako v celom Spišsko-gemerskom rudohorí. Tvorí súčasť Gemerika ako tektonickej jednotky Západných Karpát. Táto jednotka je situovaná vo Volovských vrchoch (Spišsko-gemerské rudohorie) a na stavbe územia tohto geomorfologického celku sa podieľa najväčšou mierou. Zložená je z hornín, ktoré vznikli v období prvohôr (paleozoikum) – vekove pred 570 až 290 miliónmi rokov. Tieto horniny sú vulkanického, alebo sedimentárneho pôvodu a sú zaraďované do tzv. gelnickej a rakoveckej skupiny. Vekove patria do kambria až spodného devónu prvohôr.

Banícka kaplnka v Železníku sa prebúdza k životu

Mnohí už počuli, mnohí ešte nie, že Železník pri Revúcej bol v minulosti významnou banskou lokalitou bohatou predovšetkým na železnú rudu. Od ukončenia ťažby uplynulo viac ako 50 rokov. Ako svedkovia zašlej slávy tu ostali jedinečné robotnícke kolónie, či už priamo v Železníku alebo v blízkej Rákošskej Bani. Mnohé stavby ohlodal zub času, niektoré domáci prerobili na nepoznanie. Hoci lokalita v Železníku je od roku 1991 vyhlásená za pamiatkovú zónu, mnohým objektom to nijako nepomáha. Duch povestného Železníka tu však stále zostal a umocňuje ho aj krásna okolitá príroda.

Dobšinské banícke združenie Dobšiná „Bruderschaft“ si pripomenulo 335. výročie založenia

Koncom minulého roku 2018 si Dobšinské banícke združenie slávnostne pripomenulo 335. výročie založenia spolku, čo je ojedinelá udalosť nielen na Slovensku, ale i v celej Európe. Svoje historické i súčasné aktivity vykonáva vo veľmi dobrej a podpornej spolupráci so samosprávou mesta, ako i so spoločnosťou Mestské lesy Dobšiná. Nemalou mierou sa svojou činnosťou podieľa na dodržiavaní v minulosti prijatých pravidiel a tradícií, najmä Turíčnych sviatkov, dôstojných pohrebov baníkov a iných baníckych tradícií. Má svoj „Banícky dom“ na Zimnej ulici, s bohatou zbierkou dokumentácie histórie baníctva Dobšinej. Do bezplatného prenájmu ho poskytla evanjelická farnosť Dobšinej. Baníci dom udržujú a v prípade potreby aj opravujú. Členom bratstva môže byť každý obyvateľ Dobšinej, aj keď nie je baník a členom sa môže stať i žena.

Baníctvo a železiarstvo v Gemeri- Malohonte

V utorok 25. septembra 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“, ktorá prostredníctvom zbierkových predmetov, fotografií a archívnych materiálov predstaví bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Výstava potrvá do 28. februára 2019. Počiatky baníctva v Gemeri-Malohonte, na základe výsledkov archeologických výskumov, pravdepodobne siahajú do obdobia mladšej doby bronzovej. V 13. storočí sa stredobodom baníckej činnosti stal Sinec, z útrob ktorého sa dobývali ťažké kovy. V tom čase bola strediskom baníckej činnosti Rimavská Baňa

Zájazd Gemerského baníckeho spolku Bratstvo k tunelu v Slavošovciach

V Rožňavskom baníckom spolku „Bratstvo“ sa výbor rozhodol, že členské schôdze v letných mesiacoch sa usporiadajú na významných banských, alebo historických miestach v okrese. Tým by sa spestril program schôdze, kde členovia spolku okrem správy o činnosti si vypočujú aj prednášku o mieste konania schôdze. Tohoročné leto bolo nezvyčajne horúce. Dené teploty niekedy dosahovali až 35 stupňov Celzia. Takéto teploty sú pre starých ľudí neznesiteľné, preto sme s manželkou celé dni vysedávali doma pri otvorených oknách. Máme šťastie, že náš byt je na severovýchodnej strane a slnko nám svieti do okien iba do desiatej hodiny dopoludnia, takže sa natoľko neprehrieval. Každodenné vysedávanie doma už bola nuda. Preto sme sa veľmi potešili, keď sme dostali pozvánku na schôdzu „Baníckeho spolku“, ktorá sa má konať 14.7.2018 pri Slavošovskom tuneli.

Pokladom Železníka venoval pozornosť aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter

Dňa 25. augusta sa v Železníku (okr. Revúca) konala veľmi príjemná spoločenská udalosť pod názvom POKLADY ŽELEZNÍKA. Organizátor Skryté Poklady Slovenska v spolupráci s obcou Sirk a miestnymi nadšencami chceli aj takýmto spôsobom upriamiť pozornosť na jeden z krásnych kútov Gemera, akým Železník naozaj je. Niekdajšie významé banícke centrum po roku 1965, kedy bola ťažba železnej rudy ukončená, zastalo v čase. Môže sa však stále pochváliť jedinečnou architekúrou banských kolónií, aké tak ľahko na Slovensku nenájdete. Aj preto je Železník od roku 1991 vyhlásenou pamiatkovo zónou. Prechádzka s výkladom po jednotlivých kolóniách bola jednou z hlavných častí celého podujatia. Návštevníci sa mohli oboznámiť s tým, ako baníci bývali, pracovali, či zabávali sa.

Slavošovský tunel z pohľadu banského geológa

Slavošovský tunel, v ktorom nikdy neprešla železnica, pre ktorú bol budovaný v polovici minulého storočia, sa postupne dostáva do povedomia našej širokej verejnosti nielen na Gemeri, ale aj po celom Slovensku. Pričinila sa o to aj naša webstránka, ktorá o tomto technickom diele priniesla niekoľko zaujímavých príspevkov na rôzne témy. V súvislosti s jeho výstavbou sa doteraz nehovorilo o bansko-technických a geologicko-ložiskových pomeroch. Na túto tému sa podujali napísať odbornú prácu nám dobre známi odborníci RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Dušan Oravec, PhD., ktorých výsledok skúmania  práve dnešným príspevkom uvádzame na oboznámenie sa aj širšej verejnosti. 

Strana 4 z 11