Baníctvo (154)
Objavte banícku minulosť regiónu Gemer aj prostredníctvom Rákošskej Bane
Napísal(a) V. Brádňanský
Pán Viktor Brádňanský z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer, Rozvojovej agentúry BBSK a o. z. Rákošská cächa v ostatnom čase využíva príležitosť, aby aj prostredníctvom webstránky Maj Gemer infomoval návštevníkov stránky o rôznych podujatiach, ktoré v týchto dňoch organizujú. Tentoraz poslal na našu známu adresu pozvánku, ktorou pozýva na predstavenie ďalšieho nového turistického projektu na Gemeri. Píše: "Tentokrát vyrazíme do Rákošskej Bane, kde si pozrieme novú banícku expozíciu, ktorá doplní produkt s baníckou témou v tomto krásnom regióne. Hovorí o tom aj pripojená pozvánka, na ktorej spoznávame dnes už zamurovaný vchod do pomocnej štôlne v Rákošskej Bani, kde sa aj spomínané stretnutie 7. júla aj uskutoční. Po obhliadke novej expozície je možnosť prejsť si spoločne neďaleký náučný Chodník malých netopierov a navštíviť gotický kostolík v obci Rákoš."
Prediskutovali možnosti vzájomnej spolupráce pri oživení histórie ťažby a spracovania železa na Gemeri
Napísal(a) J. Hric
V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej sa v piatok 22. mája 2020 zišlo široké zastúpenie samospráv a odborníkov, aby prediskutovali možnosti vzájomnej spolupráce pri oživení histórie ťažby a spracovania železa na Gemeri. Iniciátorom a zároveň koordinátorom workshopu je Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer, ktorá v rámci svojich aktivít považuje túto časť minulosti regiónu za kľúčovú. Návštevník má aj dnes možnosť pozrieť si viaceré lokality Slovenskej železnej cesty, cieľom je však vytvoriť ucelený produkt, ktorý atraktívnym spôsobom prevedie turistov celým Gemerom. Práve preto je spoločný postup zainteresovaných veľmi dôležitý.
Občianske združenie Skryté Poklady Slovenska vydalo kalendár s pohľadmi do baníckej minulosti v Železníku
Napísal(a) Ladislav Bene
Od decembra 2019 ponúka občianske združenie na svojej web stránke pokladyslovenska.sk nástenný kalendár, ktorý historickými fotografiami približuje ako vyzeral banícky priemysel a život baníkov na konci 19. st. a začiatkom 20. st. v oblasti vrchu Železník. Na dvanástich čiernobielych fotografiách možno vidieť starú železnicu, vstupy do baní spred 100 rokov, či celkový pohľad na priemyselnú časť v Rákošskej Bani, z ktorej je dnes už veľmi ťažko nájsť aspoň niektoré fragmenty.
Mesačný kalendár má zvýraznené víkendy a sviatky, súčasťou je aj menný kalendár.
Kalendár bol vydaný v spolupráci s občianskym združením Rákošská cächa a Baníckym múzeom v Rožňave, ktoré poskytlo väčšinu z fotografií.
Príspevky na stránke Maj Gemer majú uplatnenie aj na schôdzach Gemerského baníckeho spolku Bratstvo Rožňava
Napísal(a) MG od + OR
Od nášho dlhoročného autora článkov s tematikou geológie a baníctva, najmä na hornom Gemeri a v Dobšinej, RNDr. Ondreja Rozložníka, sme obdržali krátku informáciu zo súčasnej činnosti Gemerského baníckeho spolku Bratstvo v Rožňave. Veľmi si ceníme aj takúto aktivitu človeka, ktorý celý svoj život zasvätil nášmu Gemeru a aj napriek svojmu pokročilému veku prichádza s novými nápadmi, ktoré približujú nielen bohatstvo regiónu, ale najmä mladej generácii predkladá svojimi historickými článkami údaje o tom, ako žili naši predchodcovia baníctva a železiarstva, ktorí nielen dolovali prírodné bohatstvo, ale vyťaženou rudou vytvorili aj podmienky pre rozsiahlu výstavbu objektov na ich spracovanie.
Zomrel Ing. Marian Slavkay, člen „Gemerského baníckeho spolku“
Napísal(a) Gemerský banícky spolok
S hlbokým zármutkom oznamujeme najmä baníckym spolkom a všetkým, ktorí v baníctve a hutníctve pracovali, že dňa 27.11. 2019 zomrel po zákernej chorobe člen „Gemerského baníckeho spolku“ Ing. Marian Slavkay vo veku 85 rokov. Rozlúčime sa s ním v sobotu 30.11.2019 o 13.00 hod v Dome smútku v Rožňave.
Ing. Marian Slavkay ako 15-ročný nastúpil v roku 1950 za baníckeho učňa u Rudných baní Kišovce - Švábovce. V rokoch 1951-1953 absolvoval dvojročnú Priemyselnú školu banícku v Spišskej Novej Vsi. Na umiestenku nastúpil 6.7.1953 za revírnika v OKD Ostrava – Karvinské doly, na závod Peter Bezruč.
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (2)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Na webovej stránke Maj Gemer sme 23. novembra 2019 uverejnili prvú časť historického dokumentu Ing. Mikuláša Rozložníka pod názvom Z dejín baníckeho školstva v Rožňave. V uvedenom príspevku, ktorý sme rozdelili na dve časti sa autor zaoberá predovšetkým historickými predpokladmi k tomu, aby ešte za čias Rakúsko-Uhorska vzišla požiadavka prípravy kvalifikovaných baníkov, ktorí pracovali v našom regióne ako nekvalifikovaná pracovná sila. V dnešnom článku pokračujeme ďalšími cennými poznatkami, ktoré autor prvýkrát predkladá našej čitateľskej verejnosti školským rokom 1914-1915. Veríme, že aj keď banícka činnosť na našom Gemeri takmer zanikla, je čo o jej zdokonaľovaní sa v podobe výchovy mladého baníckeho dorastu cenné vedieť i v dnešných, pre utlmujúce sa baníctvo, neľahkých časoch.
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (1)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr po dlhú dobu s ťažbou železnej rudy.
Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa
Napísal(a) RNDr. O. Rozložník
Banské dielo, ktorým overovali sloj uhlia, sa nachádza v blízkosti turistického chodníka vystupujúceho k ústiu Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ústie štôlne a jeho okolie je v súčasnosti rekonštruované, a to predovšetkým zásluhou riaditeľa Mestských lesov Dobšiná p. Marcela Kollárika a riaditeľa Správy národného parku Slovenský raj p. Ing. Tomáša Dražila. Vybudovaný je prístupový chodník, osadené sú odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých sa osadia informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. Stane sa tak vhodným miestom pre odpočinok návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne a na získanie nových poznatkov aj o banskej činnosti, v tejto lokalite dosiaľ neznámej.
Geológia, geologický prieskum, nerastné suroviny a hutnícka činnosť v okolí Betliara
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Geologická stavba
Geologická stavba okolia Betliara je podobná ako v celom Spišsko-gemerskom rudohorí. Tvorí súčasť Gemerika ako tektonickej jednotky Západných Karpát. Táto jednotka je situovaná vo Volovských vrchoch (Spišsko-gemerské rudohorie) a na stavbe územia tohto geomorfologického celku sa podieľa najväčšou mierou. Zložená je z hornín, ktoré vznikli v období prvohôr (paleozoikum) – vekove pred 570 až 290 miliónmi rokov. Tieto horniny sú vulkanického, alebo sedimentárneho pôvodu a sú zaraďované do tzv. gelnickej a rakoveckej skupiny. Vekove patria do kambria až spodného devónu prvohôr.
Banícka kaplnka v Železníku sa prebúdza k životu
Napísal(a) Andy Sekanová, Ladislav Bene
Mnohí už počuli, mnohí ešte nie, že Železník pri Revúcej bol v minulosti významnou banskou lokalitou bohatou predovšetkým na železnú rudu. Od ukončenia ťažby uplynulo viac ako 50 rokov. Ako svedkovia zašlej slávy tu ostali jedinečné robotnícke kolónie, či už priamo v Železníku alebo v blízkej Rákošskej Bani. Mnohé stavby ohlodal zub času, niektoré domáci prerobili na nepoznanie. Hoci lokalita v Železníku je od roku 1991 vyhlásená za pamiatkovú zónu, mnohým objektom to nijako nepomáha. Duch povestného Železníka tu však stále zostal a umocňuje ho aj krásna okolitá príroda.
Viac...
Dobšinské banícke združenie Dobšiná „Bruderschaft“ si pripomenulo 335. výročie založenia
Napísal(a) Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník
Koncom minulého roku 2018 si Dobšinské banícke združenie slávnostne pripomenulo 335. výročie založenia spolku, čo je ojedinelá udalosť nielen na Slovensku, ale i v celej Európe. Svoje historické i súčasné aktivity vykonáva vo veľmi dobrej a podpornej spolupráci so samosprávou mesta, ako i so spoločnosťou Mestské lesy Dobšiná. Nemalou mierou sa svojou činnosťou podieľa na dodržiavaní v minulosti prijatých pravidiel a tradícií, najmä Turíčnych sviatkov, dôstojných pohrebov baníkov a iných baníckych tradícií. Má svoj „Banícky dom“ na Zimnej ulici, s bohatou zbierkou dokumentácie histórie baníctva Dobšinej. Do bezplatného prenájmu ho poskytla evanjelická farnosť Dobšinej. Baníci dom udržujú a v prípade potreby aj opravujú. Členom bratstva môže byť každý obyvateľ Dobšinej, aj keď nie je baník a členom sa môže stať i žena.
Baníctvo a železiarstvo v Gemeri- Malohonte
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V utorok 25. septembra 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“, ktorá prostredníctvom zbierkových predmetov, fotografií a archívnych materiálov predstaví bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Výstava potrvá do 28. februára 2019. Počiatky baníctva v Gemeri-Malohonte, na základe výsledkov archeologických výskumov, pravdepodobne siahajú do obdobia mladšej doby bronzovej. V 13. storočí sa stredobodom baníckej činnosti stal Sinec, z útrob ktorého sa dobývali ťažké kovy. V tom čase bola strediskom baníckej činnosti Rimavská Baňa
Zájazd Gemerského baníckeho spolku Bratstvo k tunelu v Slavošovciach
Napísal(a) M. Slavkay
V Rožňavskom baníckom spolku „Bratstvo“ sa výbor rozhodol, že členské schôdze v letných mesiacoch sa usporiadajú na významných banských, alebo historických miestach v okrese. Tým by sa spestril program schôdze, kde členovia spolku okrem správy o činnosti si vypočujú aj prednášku o mieste konania schôdze. Tohoročné leto bolo nezvyčajne horúce. Dené teploty niekedy dosahovali až 35 stupňov Celzia. Takéto teploty sú pre starých ľudí neznesiteľné, preto sme s manželkou celé dni vysedávali doma pri otvorených oknách. Máme šťastie, že náš byt je na severovýchodnej strane a slnko nám svieti do okien iba do desiatej hodiny dopoludnia, takže sa natoľko neprehrieval. Každodenné vysedávanie doma už bola nuda. Preto sme sa veľmi potešili, keď sme dostali pozvánku na schôdzu „Baníckeho spolku“, ktorá sa má konať 14.7.2018 pri Slavošovskom tuneli.
Pokladom Železníka venoval pozornosť aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter
Napísal(a) Bene
Dňa 25. augusta sa v Železníku (okr. Revúca) konala veľmi príjemná spoločenská udalosť pod názvom POKLADY ŽELEZNÍKA. Organizátor Skryté Poklady Slovenska v spolupráci s obcou Sirk a miestnymi nadšencami chceli aj takýmto spôsobom upriamiť pozornosť na jeden z krásnych kútov Gemera, akým Železník naozaj je. Niekdajšie významé banícke centrum po roku 1965, kedy bola ťažba železnej rudy ukončená, zastalo v čase. Môže sa však stále pochváliť jedinečnou architekúrou banských kolónií, aké tak ľahko na Slovensku nenájdete. Aj preto je Železník od roku 1991 vyhlásenou pamiatkovo zónou. Prechádzka s výkladom po jednotlivých kolóniách bola jednou z hlavných častí celého podujatia. Návštevníci sa mohli oboznámiť s tým, ako baníci bývali, pracovali, či zabávali sa.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.