Baníctvo (149)
Spomínate si, aspoň už len poniektorí, ako to v našom Gemeri skrášľovali prvé septembrové dni, najmä tam, kde sa väčšina ľudí živila i pracovala v baníctve, počas Dní baníkov. Málokde je dnes taká možnosť niečo podobné vidieť. A tým, kde na tento sviatok nezabudli, patrí naša vďaka. Pred pár dňami sa jedna taká slávnosť uskutočnila v obci neďaleko Železníka v Rákošskej Bani. Potvrdil mi to krátky informatívny článok, ktorý som našiel na jednej zo sociálnych sietí. Potvrdil mi to aj náš známy fotoreportér Peter Poboček, ktorý ani tentoraz tam nechýbal a poslal mi pekné zábery. Pridal som ich na záver článku, tak si ich pozrite. Autor informácie nezabudol hneď v úvode spomenúť, ako to na podujatí bolo. Tak si to prečítajte:
Takto krásne to vyzeralo uplynulú sobotu 16. júla v Rákošskej Bani na podujatí Banícky deň na Telepe.
Nová vyhliadka nad Železníkom ponúka nádherný výhľad z niekdajšieho „Železného srdca Uhorska“
Napísal(a) V. Brádňanský
Železník, 15. 7. 2022 – Región Gemer má významné miesto v dejinách baníctva. V stredoveku nerastné bohatstvo vynieslo Gemer na výslnie a prinieslo mu značné bohatstvo. Zlatá éra však začala až s príchodom priemyselnej revolúcie, kedy sa vyťažila na Gemeri až tretina železnej rudy v rámci celej monarchie, čím si región vyslúžil prezývku „Železné srdce Uhorska“. Ťažba železných rúd a ich spracovanie v peciach a železiarňach tu zanechalo množstvo pamiatok.
Niekdajší význam a dôležitosť lokality si uvedomujú obyvatelia obcí, ale aj nadšenci, ktorí sa rozhodli túto slávnu minulosť oživiť a dobrovoľníckou prácou prispieť k zachovaniu týchto významných pamiatok. Občianske združenie Skryté poklady Slovenska už roky zveľaďuje a propaguje Železník s jeho historickým dedičstvom a jeho najnovším projektom bolo vybudovanie vyhliadky nad kinom Železník.
Hámre – neoddeliteľná súčasť našej krajiny v minulosti
Napísal(a) M. Rozložník
Výroba železa a jeho spracovanie, nepochybne patrili k najstarším výrobným odvetviam na Slovensku. Človek začal prvý raz používať železo už v treťom tisícročí pred n. l. Nie však iba železo, ale kovy vôbec, mali rozhodujúcu úlohu pri formovaní ľudskej spoločnosti 1). Bohaté ložiská kvalitných rúd, značné rozšírenie lesov i dostatok vodnej energie, vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva u nás. Po celé stáročia sa železo spracovávalo kladivom, najprv ručne, neskôr veľkým kladivom, ktorého pohon zabezpečovala vodná energia tzv. hámrom.
Na presnejšie vysvetlenie, uvádzame jednu definíciu zo súčasnosti:
Hámor je historické zariadenie, alebo dielňa, určené na spracovanie ocele a železa. Je to technologická stavba pri vodných tokoch, kde využitím energie tečúcej vody boli poháňané kováčske buchary, dúchadlá alebo mechy na fúkanie vzduchu do pecí. Z hľadiska výroby to boli prvé zárodky manufaktúr na spracovanie ocele a výrobu kovaných výrobkov 2).
Lanová dráha dynastie Coburgovcov v Dobšinej
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Oblasť Gemera v minulosti predstavovala jedno z centier monarchie s bohatým baníctvom a železiarskym priemyslom spolu so súvisiacimi činnosťami, akou bola aj preprava produktov vzniknutých pri týchto procesoch.
Ak uvážime, za akú dlhú dobu bol tu tento priemysel hlavným zdrojom zárobkových možností obyvateľstva a vývoj jeho technického vybavenia, dalo by sa očakávať, že sa do dnešných čias zachová množstvo priemyselných pamiatok. Skutočnosť je však taká, že veľká väčšina akoby sa zo zemského povrchu stratila.
V nasledujúcich riadkoch je na základe dostupných podkladov spracovaný prehľad o jednom už zabudnutom a dnes neexistujúcom priemyselnom zariadení – lanovky, ktorú dala v Dobšinej postaviť rodina Coburgovcov. Jej príslušníci sa po dlhú dobu zaoberali baníctvom a železiarstvom, pričom okolie Dobšinej bolo jedným zo stredísk ich podnikania na Slovensku. Ak hovoríme o lanovej dráhe, nimi postavenej, je, žiaľ, nutné konštatovať, že dnes prakticky už neexistuje.
Z dejín baníctva a železiarstva rodiny Coburgovcov v Dobšinej a okolí do doby založenia účastinárskej spoločnosti
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Je veľmi pravdepodobné, že každý, kto sa iba trochu zaujímal o tieto aktivity, sa stretol s pomenovaním Coburg, a to vo viacerých súvislostiach. Ide vlastne o zjednodušený názov rodiny Coburgovcov, ktorá, ako jedna zo šľachtických rodín v 19. storočí, zohrala na vtedajšom Slovensku, predovšetkým v železiarstve, jednu z hlavných úloh.
Coburgovci boli vetvou Saskej kniežacej rodiny Vettinovcov a vládli v Sasko-coburgovsko-gothajskom kniežatstve. Potomkami Coburgovcov sú vládnuce triedy v Belgicku, Portugalsku, Bulharsku i Anglicku. Začiatok pôsobenia tejto rodiny u nás sa spája s rodinou Koháryovcov, ktorá pôvodne vlastnila pohronský železiarsky komplex. Keď posledný vlastník Jozef Koháry zomrel, jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela sa vydala za Ferdinanda Georga Coburga, ktorý pochádzal z tejto bohatej šľachtickej rodiny.
Kde sa v oblasti Gemera vyrábalo železo (2 – koniec)
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Nadchádzajúce obrázky znázorňujú orientačne lokality železiarskych prevádzok vo východnej a západnej časti Gemera v zmysle Bartholomeidesovho súpisu z rokov 1804 – 1805 (zdroj: Hapák 1962, Frák 1973). Obrázkový dokumentačný materiál železiarskych zariadení je relatívne chudobný. Zo starších období sa uchovali kresby, či plány na ich výstavbu alebo rekonštrukciu. Vynález fotografie v roku 1839 a postupné jej využívanie znamenal, že podstatná časť zobrazení pochádza z 19. storočia a neskôr. Prednostným záujmom však boli známe väčšie prevádzky, a tak je oprávnený predpoklad, že obrázky viacerých bývalých výrobní nie sú, resp. ani nikdy neexistovali.
Kde sa v oblasti Gemera vyrábalo železo (1)
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Ľudia začali používať železo prvý raz už v treťom tisícročí pred n. l. Od tejto doby železo, vedľa medi a bronzu, sprevádzalo spracovateľské hutnícke procesy. Predpokladom ich uskutočňovania boli prístupné a bohaté ložiská základných nerastných surovín, rúd jednotlivých kovov, ako aj dostupné zásoby dreva v okolitých lesoch a aj vhodné priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva, či iných metalurgických pochodov.
Je už oddávna známe, že príroda oblasti Gemera poskytovala výhodné podmienky pre ťažbu nerastných surovín, ako aj pre ich spracovávanie. Rôzne faktory, zmeny hospodárskych a spoločenských podmienok, ale aj vyčerpanie zásob prírodných surovín, spôsobili najprv úpadok a postupom času táto činnosť zanikla úplne a dnes už miestami ani neexistujú po nej žiadne stopy.
Dôstojná oslava 15. výročia založenia Baníckeho spolku v Rakovnici
Napísal(a) Ing. M. Birka
Banícky spolok má svoje pevné miesto v obci Rakovnica. Vyznačuje sa pestrou činnosťou, aktivitami, udržiavaním baníckych tradícií a zvykov. V jedinečnej podobe sa uchovávajú banícke uniformy, ktoré pri slávnostných akciách a spoločných stretnutiach majú na sebe ich majitelia. Mottom tohtoročného stretnutia členov spolku bola táto myšlienka: „Nech v našom spolku banícky stav žije, nech také srdce v našej hrudi bije, čo nedáva nám na baňu zabudnúť.“
Slávnostná členská schôdza pri príležitosti 15. výročia založenia baníckeho spolku sa konala dňa 2. júla 2021 v Kultúrnom dome v Rakovnici. Z dôvodu pandemickej nepriaznivej situácie sa baníci, ale aj ich hostia stretli až po takmer dvoch rokoch. Banícky spolok má v súčasnosti 48 členov, z ktorých sa na podujatí zúčastnilo 39. Tento fakt bol prejavom potreby stretnúť sa, navzájom vidieť, porozprávať a tak dokázať vzájomnú spolupatričnosť.
Ohrozí Rožňavu voda zo zatopeného ložiska Mária baňa v rožňavskom rudnom revíri?
Napísal(a) Ondrej Rozložník Mikuláš Rozložník
Nerastné suroviny sú prírodné hmoty obsahujúce prvky alebo zlúčeniny, ktoré sú nevyhnutné pre výrobno-priemyselné odbory. Pri posudzovaní nerastnej suroviny je nevyhnutné venovať pozornosť nielen geologickým, ale aj technicko-ekonomickým kritériám. Táto skutočnosť, že je nevyhnutné vyhodnocovať všetky tieto aspekty, ukazuje na zložitosť rozhodovania o tom, či ide o nerastnú surovinu a či sa jej dobývanie vôbec oplatí. O jednom, pomerne komplikovanom probléme pri využívaní ložiska nerastnej suroviny v našom okolí, pojednávajú nasledujúce riadky.
Geologické pomery a otvárka ložiska
Ložisko, tvorené viacerými rudnými žilami, opíšeme len veľmi stručne najmä prostredníctvom grafického znázornenia geologických pomerov, žilnej mineralizácie a otvárky ložiska po roku 1945. Vzhľadom k úložným pomerom ložiska, otvárka musela byť realizovaná výhradne hlbinným spôsobom. Lokalita bola predmetom viacerých geologicko-prieskumných projektov a ich výsledky sú spracované v záverečných správach.
Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (2)
Napísal(a) M. Rozložník
Vyšná Slaná (Felsősajó)
BARIT (Barit – Sulypát) – veľmi hrubozrnný čisto biely barit sa vyskytuje v siderite bane Július (neďaleko vrchu Radzim), v ňom možno nájsť drobné lesklé hexaedre pyritu a hrubo kryštalický kremeň a drobné lupienky steatitu.
LIMONIT oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – je častý vo vrchných častiach sideritového ložiska.
TETRAEDRIT (Tetraedrit – Fakóércz) – masívny, veľkozrnný, obsahuje striebro; vyskytuje sa v baniach údolia Romoková spolu so sideritom, kremeňom, chalkopyritom a pyritom.
TURMALÍNY – názov skupiny trigonálnych borosilikátov (Turmalin) – je častý najmä v bani Hermani ležiacej v ukončení vyšnoslanskej doliny, vytvára dlhé, husto pri sebe stojacie načernalé ihlice v kremeni, zriedkavejšie v siderite; v steatite tvorí krátke, ohnuté a na konci často rozstrapatené ihličky; ostro vyvinuté stĺpčeky možno nájsť iba v kremeni.
SIDERIT (Vaspát – Siderit alebo chalibit) – je hruborznný alebo vykryštalizovaný (tvorí tvary R alebo R a 0R); často sa vyskytujú kusy s hladkými zrkadlovými plochami; v bani Július sa často spolu s ním vystupuje kremeň a spekularit (vascsillám).
WITHERIT (Witherit) – vyskytuje sa v siderite (Zipser 1817, Fellenberg 1862), je sivastej alebo žltkavobielej farby, masívny lúčovitej alebo platničkovitej stavby, občas možno nájsť aj kryštály.
Viac...
Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Dr. Gustáv Melczer (* 31. 8. 1869 – † 2. 10. 1907) je jedným z mnohých dobšinských rodákov, ktorí svoju celú životnú dráhu venovali baníctvu a vedným odborom, jemu slúžiacim. Svojou usilovnosťou a výsledkami svojej práce sa stal známym nielen vo svojej vlasti, ale aj v zahraničí. Tento, dnes už skoro neznámy, ale významný Dobšinčan dosiahol významné úspechy predovšetkým v oblasti prírodných vied.
Jedna z jeho posledných prác bola uverejnená v prvom diele rozsiahlej monografie o gemerskom baníctve a hutníctve, vydanej v Banskej Štiavnici v roku 1907 pod názvom Gömőr és Kishont törvényesen egyesült vármegyének Bányászati Monografiája, Első rész, ktorú zostavil Gustáv Eisele. Ide o kapitolu s názvom „Minerály Gemerskej župy“ (Gömörmegye ásványai). Túto prácu, v maďarskom jazyku, autor zostavil nielen podľa literárnych údajov, ale najmä na základe výsledkov vlastného výskumu.
Úvodom autor vyslovuje názor, že Gemerská župa tak, ako je z hľadiska baníctva výnimočná, je výnimočná aj z hľadiska výskytu minerálov, ba viac, zaujíma v krajine prvé miesto, pretože nie je známa oblasť, kde by sa vyskytovalo toľko minerálnych druhov ako v Gemeri. Cieľom tejto jeho práce je poskytnutie pre čitateľov prehľad o výskyte rôznych druhov minerálov v oblasti bývalej Gemerskej župy.
RNDr. Ondrej Rozložník: Úpravňa železnej rudy pri obci Lúčka
Napísal(a) O. Rozložník
V okolí Rožňavy bolo množstvo úpravní na rôzne druhy nerastných surovín, medzi ktorými svojím rozsahom a medzinárodným významom vynikali najmä tie, ktoré spracovali železné rudy. Takými boli úpravne: Rožňava Baňa, Drnava, Nižná Slaná, Vlachovo-Maša, Dobšiná a ďalšie.
V okolí obcí Lúčka a Bôrka sú známe ložiská a výskyty železných rúd a ich ťažba a úprava sa podieľali i na dejinách týchto obcí. Najväčší podiel na ťažbe a úprave má ložisko Gabriel, ktoré bolo otvorené 80 m hlbokou šachtou a dvomi štôlňami Gabriel a Vojtech. Stopy po banskej činnosti sú v teréne ešte čiastočne viditeľné. Rudné teleso má tvar šošovky V-Z smeru s úklonom 40-45° na sever. Ložisková poloha má dĺžku 115 m a hrúbku 7 až 12 m.
V rudných žilách na okolí Dobšinej objavili nový minerál - dobšináit
Napísal(a) RNDr. O. Rozložník
Máloktorý banský región má také množstvo rôznych nerastných surovín ako Dobšiná na hornom Gemeri, kde sa vyskytuje veľmi pestrá škála minerálov so zastúpením úžitkových rudných minerálov.
Ťažili sa tu nasledovné rudy:
- Nikel-kobaltové – obsahujú minerál: gersdorffit, kobaltín, erytrit, annabergit. Rudné žily sa nachádzajú hlavne v masíve hory Gugl (Kruhová) a na ložisku Georgi.
- Železné – obsahujú minerál: siderit, goethit. Ložiská: Biengarten, Massörter, Georgi.
- Hematitové – obsahujú hydrotermálny minerál. Ložisko Danková.
- Medené, strieborné a zlaté – obsahujú minerál: chalkopyrit, tetraedrit, azurit, malachit. Ložiská: Gápeľ, Hirschkohlung (tu sa ťažil i bizmut), Himmelskorn, Leander, Strieborná – Plezová.
- Ortuťová ruda – obsahuje minerál: cinabarit (rumelka). Ložiská: pri obci Rakovec – Zinopel a Čuntave – Samuel.
- Antimónové – obsahujú minerál: antimonit, jamesonit. Žily v okolí Tiefengründel (Hlboká dolka).
Aladár Wahlner – významná, ale málo známa osobnosť Betliara
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
V roku 2021 uplynie okrúhlych 160 rokov od narodenia významného, ale pomerne málo známeho Betliarčana, ktorý sa celý svoj život venoval problematike baníctva. Toto odvetvie ľudskej činnosti je, z viacerých aspektov, okoliu Betliara veľmi blízke.
Aladár Wahlner sa narodil 1. februára 1861 v Betliari. Jeho rodičmi bol Karol Wahlner a Julianna Ščavinská (Wahlner Károly a Csavinszky Julianna). Podľa záznamu o narodení a krste farnosti Veľká Poloma (dnes Gemerská Poloma) bol pokrstený ako Aladar Robert Victor Wahlner. Strednú školu skončil v Rožňave, právnickú akadémiu v rokoch 1879 – 1883 absolvoval v Košiciach a odborné vzdelanie v banských vedách absolvoval a ukončil v rokoch 1883 – 1886 v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdií nastúpil do zamestnania k štátnej správe banského práva ako praktický koncipient na úrade banského kapitanátu v Oravici (dnes Oraviţa, Rumunsko), kde 12. októbra 1886 zložil sľub. V roku 1887 bol menovaný za banského porotcu a v roku 1889 za banského komisára.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-