Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Kukuk

banici kukuk 1aManganorudné bane, n. p. Kišovce-Švábovce zaznamenali v polovici šesťdesiatych rokoch minulého storočia významný rozvoj. Môžeme to pripísať prílevu mladého technického rozumu. Podnik získal viacerých mladých banských inžinierov, absolventov Baníckej fakulty. Spolu so staršími skúsenými inžiniermi vytvorili silný a technicky vyspelý pracovný kolektív,

Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Tak sa má rybárčiť

banici rabarcit 1aTak sa má rybárčiť 
Bolo to asi v roku 1965, keď sa začalo experimentovať so skracovaním týždenného pracovného času v baníctve. Na začiatku sme mali voľnú len každú druhú sobotu. Na pracoviskách sme mali spevnené normy, aby mesačné plány boli splnené

Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Tréning zjazdového lyžovania v rudnej lavíne

slavkay marian 2aTréning zjazdového lyžovania v rudnej lavíne 

V roku 1961 mi Podnikové riaditeľstvo Železorudných baní poskytlo štipendium na vysokoškolské štúdium na

Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša: Liečenie žiarlivosti baníckym spôsobom

slavkay marian 1aLiečenie žiarlivosti baníckym spôsobom 

Jano a Jožo nastúpili ako pätnásťroční chlapci do Baníckého učilišťa v Rožňave. Neviem odkiaľ pochádzali, ale počas učňovskej doby

Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Dobšinský kováč Samuel Burger

slavkay marian 1aDobšinský kováč Samuel Burger 

V tom čase, sa v bani vŕtalo na sucho so špirálovými vrtákmi, ktoré baníci museli takmer dennodenne vynášať z bane, aby v kováčskej dielni znovu vykuli ostrie vrtáka a dobre ho zakalili. Dobrý kováč bol na banskom úseku ako jedno z najdôležitejších ozubených koliesok celého chodu bane. Na

S Tatrou 111, valník

slavkay marian 2aFosforové bomby 

V októbri 1955 som narukoval na vojenčinu k 17. letištnému práporu v Přerove, ktorý zaisťoval prevádzku 24. bombardovacieho pluku. Slúžil som u autoroty ako šofér nákladných vozidiel. Bol som ešte nováčik - bažant, keď som dostal cestovný príkaz isť s Tatrou 111 do muničného skladu, odkial som mal previezť ostré výbušné bomby na letište. Sklad sa nachádzal vysoko v lese nad obcou Kokory. Velitel roty mi dal informácie, že z cesty smerom na Olomouc pred obcou je potrebné odbočiť vpravo po lesnej ceste, ktorá ma dovedie priamo k muničáku. V muničáku ma čaká družstvo vojakov z technickej roty, ktorí mi naložia bomby a mám ich odviezť na letisko k hlavnej stojánke bombardérov IL-28.

Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša

slavkay marian 2aPred niekoľkými dňami ponúkol nám Ing. Marian Slavkay z Rožňavy na uverejnenie svoje spomienky na prácu baníkov železorudných baní na Spiši a Gemeri. Jeho podnet rád využívam a pre našich návštevníkov stránky prijímam jeho návrh priblížiť túto ťažkú prácu v podzemí prostredníctvom veselých i vážnych príhod. Chceme vám takto aj spríjemniť čítanie príspevkov na stránke Maj Gemer poviedkami spomínaného autora. Odporúčam vám hneď sa do nich začítať.

Úvod
V baníctve som pôsobil takmer tridsaťosem rokov. Všeobecne sa hovorí, že „baníčina“ je nebezpečné povolanie a riadna drina. Áno, je. Ale opýtam sa: je horolezectvo bezpečnejšie a menej namáhavé? Podľa mňa je ešte riskantnejšie. Prečo si tento šport ľudia obľúbili? Preto, lebo milujú prírodu, hory, skalné steny, ktoré túžia namáhavým lezením zdolávať, aby dosiahli vytúžený vrchol. Nie každý má takú záľubu. Na to sa človek musí narodiť s túžbou v srdci, zdolávať štíty od Tatier až po Himaláje. Tak isto si človek obľúbi baníctvo, hoci je to povolanie veľmi rizikové. Človek si ho vyberie aj ako zdroj obživy, ale tiež ako koníčka.

Perokresba hlucháňa - internet

slavkay marian 2aIng. Marian Slavkay ako 15 ročný nastúpil v roku 1950 za baníckeho učňa v Manganorudných baniach Kišovce-Švábovce. V rokoch 1951-53 absolvoval dvojročnú Priemyselnú školu banícku v Spišskej Novej Vsi. 6.7.1953 nastúpil na umiestenku do závodu Petr Bezruč v OKD Ostrava. V roku 1954  prišiel  do Železorudných baní na Gemeri ako banský technik v závode Dobšiná, neskôr bol preložený do závodu v Drnave. Študoval na večernej Priemyselnej škole v Rožňave. Po maturite mu ponúkol podnik štipendium na štúdium na Baníckej fakulte VŠT Košice,  kde  vyštudoval odbor Hlbinné dobývanie a získal kvalifikáciu banského inžiniera.

Na veselé i smutné príbehy z prác pri razení banských chodieb spomína Ing. Marián Slavkay

slavkay marian 1aPri posedení mi 82-ročný Marián 24. novembra 2015 porozprával niektoré príbehy z jeho pôsobenia ako vedúceho úseku na lokalite Drnava – Banský potok.
V 50–tych rokoch minulého storočia realizovali sa tu banské práce na overenie žilného sideritového zrudnenia banskými prácami pomerne veľkého rozsahu. Prieskum sa robil v závere úzkej doline Banského potoka, priamočiare cca. 3 km SV od Drnavy. Tam pri štôlni Karol bola vybudovaná kompresorovňa, prevádzková budova a pod. Dnes je tam z toho prebudovaná lesnícka chata.
Po dohode medzi Geologickým prieskumom n. p. Rožňava a Železorudnými baňami n.p. Rožňava prevzal ďalšie razenie banských diel rožňavský závod. Do funkcie vedúceho tohto úseku bol menovaný mladý banský technik ­ Marian Slavkay, ktorý tam nastúpil po svojom pôsobení v Ostravských uhoľných baniach.

Strana 6 z 8