Baníctvo (154)
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Aron Plaček (24)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Neviem, ako mám začať písať o tomto neobyčajnom človeku. V hlave mi víri toľko myšlienok, že neviem, ktorý môj poznatok o ňom dať na prvé miesto. Jeho perfektná organizácia práce v rúbaní, bleskurýchle riešenie rôznych porúch počas smeny, ale aj organizácia kultúrneho života osádky mimo šachty. Jeho životná múdrosť bola, že osádka má byť súdržná nielen v stene, ale aby sa stmelila
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Nový haviar vo Františke (23)
Napísal(a) Marian Slavkay
V polovici októbra odišla staršia dvojica z rúbania. Lekári mali podozrenie, že majú záprach pľúc, preto ích musel vedúci preložiť na bezprašné pracovisko. Ráno pri zadeľovaní predák podotkol, že dobre by bolo zohnať dobrého haviara. Olda povedal, že ja som vyučenec, viem robiť aj budovať, aby mne zabezpečil šlepra. Skôr zoženie šlepra, ako haviara. Na druhý deň ráno priviedol do rúbania vysokého chlapca s dlhými rukami,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Rúbanie Františka (22)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Rúbanie Františka. Olda Sukop bol dobrý a šikovný haviar. Mal asi tridsať rokov. Pracoval ako vojak na niektorej karvínskej šachte a stal sa z neho „havíř“. Oženil sa v Ostrave a našiel si robotu na šachte Eduard Urx. Bol kľudný, vyrovnaný a rozvážny. Prácu vedel dobre zadeliť, tak som to ocenil a vedel som, že si budeme rozumieť. Sedeli sme v zube a čakali na drevo, kedy nám ho začnú spúšťať do rúbania.
Prospešná prezentácia o baníckej a hutníckej činnosti v oblasti Gemera od RNDr. Ondreja Rozložníka
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
V dokumentácii Banícka a hutnícka činnosť v oblasti Gemera, ktorú stránka Maj Gemer má k dispozícii od jej autora RNDr. Ondreja Rozložníka, je uvedená táto činnosť v širšom okolí hlavných banských centier, a to: Drnavy, Rožňavy, Čučmy a Štítnika. Ako autor ďalej vysvetľuje: "Prezentovaná je v nej informácia o ložiskách nerastných surovín, ich ťažbe a spôsoboch dopravy do úpravní,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Ostravěnko má, Ostravo černá... (21)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Ostravěnko má, Ostravo černá... Vracal som sa po štyroch rokoch do dôverného prostredia čiernej Ostravy. Celá partia sa dohodla, že sa zídeme v Ostrave 14. septembra na šachte Eduard Urx v Petřkovicích, aby sme začali pracovať 15-teho. Keď som nastúpil v roku 1953 na Bezruč, môj brat Miro nastúpil na Urx. Raz som ho bol navštíviť. Býval na Landeku, kde bola slobodáreň.
Ku knihe Jána Dávida "Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" - históriu vietor neodveje a voda neodplaví
Napísal(a) -sa-
Pre pochopenie obsahu knihy, pohnútok k jej napísaniu je pre čitateľa výstižné vlastné autorove motto: „Osvojil som si pravdivosť a význam slov, ktoré hovoria o tom, že históriu vietor neodveje a voda neodplaví. Aby však jej prvotina ostala pravdivá i nemenná, ktorú poskytneme ďalším generáciám, musí byť niekým napísaná. Preto o jednej z nich som sa rozhodol napísať s vedomím,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Vojenčina (20)
Napísal(a) Marian Slavkay
Vojenčina V októbri 1955 som narukoval k „17. letištnému praporu“ do Hradčan u Mimoňe. Náš prápor zaisťoval prevádzku 24. bombardovacieho pluku. Po mesiaci sme sa presťahovali na letisko Přerov, kde bol pluk vyzbrojený novými prúdovými bombardérmi IL-28. Slúžil som ako šofér. Prvý rok som s cisternou Tatra 111 plnil bombardéry palivom LRX.
Ťažili sa v minulosti nerasty v intraviláne baníckeho mesta Rožňava?
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Traduje sa, že priamo v centre mesta Rožňava sa v minulosti ťažili rudy pomocou banských prác – štôlní, ktoré boli nájdené v tejto časti mesta. Na túto banskú činnosť upozorňujú i zverejnené články a sú o tom skalopevne presvedčení i starší obyvatelia mesta. Uvedieme niektoré. Napríklad na zasadnutí boršodsko-gemerskej skupiny Krajinského maďarského banícko-
Vyspelosť baníckych aktivít v Rožňave v európskom meradle potvrdzuje existencia rožňavského baníckeho cechu
Napísal(a) Sylvia Holečková
Stredoveká sláva Rožňavy vďaka ťažbe drahých kovov spadá do obdobia nemeckej kolonizácie. V Nemecku boli už v tomto období známe organizácie remeselníkov, ktorí sa združovali podľa jednotlivých remesiel, resp. približne rovnakého charakteru pracovnej činnosti. Kolonisti, v podmienkach Rožňavy hlavne baníci z Bavorska, Durínska a Saska,
Mgr. Ján Dávid slávnostným krstom zverejnil svoju knihu Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) -js-
Niektoré diela je možné urobiť za pomerne krátku dobu. Iné si vyžadujú oveľa, oveľa dlhší čas. Vyplýva to z náročnosti, badania, cieľavedomého hľadania, overovania faktov, často prekladov z iného jazyka... Je toho dosť k tomu, aby sa človek dopracoval k ucelenému dielu. Keď je to už v žiaducej forme nasledujú ďalšie úkony, bez ktorých sa dielo nedá dokončiť.
Viac...
Marian Slavkay - Ako sa rodili krtkovia - Moje roky 1954 - 1957 (19)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Moje roky 1954 - 1957. Po návrate z Ostravy som si počas vianočných sviatkov trochu odpočinul, ale aj duševne pookrial. Po Novom roku 3. januára 1954 som nastúpil za revírnika na závod GŽB Dobšiná. Zadelili ma na úsek „Dedičná štôlňa“. Na rozdiel od Ostravy nebol na rudných baniach taký pracovný zhon. Tu baníci tiež tvrdo pracovali, ale pracoviská v bani sa diametrálne líšili
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Strach a depresia rozhodli (18)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Strach a depresia rozhodli Moja mama mi často písala do Ostravy a stále ma volala, aby som prišiel pracovať domov. Ona v tom čase pracovala na podnikovom riaditeľstve Gemerských železorudných baní (GŽB) v Rožňave. Písala mi, že podnik má nedostatok technikov a okamžite by ma prijali, keby som prišiel.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Čierna Ostrava, moja čierna noc a čierny deň (17)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Čierna Ostrava, moja čierna noc a čierny deň. Mal som nočnú smenu. V rúbaní sme dokopávali stenu. V Karle už v profile chodby bol asi 70 centimetrový sloj krásneho lesklého uhlia. Prebiehal šikmo sprava zhora smerom dolu, až k päte nohy TH výstuže, na ľavej strane chodby. Prefáral som rúbanie,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Náhrada za zábavu „Plenění“ (16)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Náhrada za zábavu „Plenění“. Vstúpil som do kancelárie. Na stole mal plno papierov, robil uzávierku. Nikdy som uzávierku nerobil, iba sem-tam mi dal podpísať nejaké pracovné príkazy a vysadené normy. Usadil ma a začal vykladať, že pri fáraní v rúbani Regina zistil, že stena postúpila asi o 18 metrov, ale nadložie na celej ploche stojí nepohnute a netvorí sa zával.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).