
Baníctvo (151)
Prospešná prezentácia o baníckej a hutníckej činnosti v oblasti Gemera od RNDr. Ondreja Rozložníka
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
V dokumentácii Banícka a hutnícka činnosť v oblasti Gemera, ktorú stránka Maj Gemer má k dispozícii od jej autora RNDr. Ondreja Rozložníka, je uvedená táto činnosť v širšom okolí hlavných banských centier, a to: Drnavy, Rožňavy, Čučmy a Štítnika. Ako autor ďalej vysvetľuje: "Prezentovaná je v nej informácia o ložiskách nerastných surovín, ich ťažbe a spôsoboch dopravy do úpravní,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Ostravěnko má, Ostravo černá... (21)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Ostravěnko má, Ostravo černá... Vracal som sa po štyroch rokoch do dôverného prostredia čiernej Ostravy. Celá partia sa dohodla, že sa zídeme v Ostrave 14. septembra na šachte Eduard Urx v Petřkovicích, aby sme začali pracovať 15-teho. Keď som nastúpil v roku 1953 na Bezruč, môj brat Miro nastúpil na Urx. Raz som ho bol navštíviť. Býval na Landeku, kde bola slobodáreň.
Ku knihe Jána Dávida "Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" - históriu vietor neodveje a voda neodplaví
Napísal(a) -sa-
Pre pochopenie obsahu knihy, pohnútok k jej napísaniu je pre čitateľa výstižné vlastné autorove motto: „Osvojil som si pravdivosť a význam slov, ktoré hovoria o tom, že históriu vietor neodveje a voda neodplaví. Aby však jej prvotina ostala pravdivá i nemenná, ktorú poskytneme ďalším generáciám, musí byť niekým napísaná. Preto o jednej z nich som sa rozhodol napísať s vedomím,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Vojenčina (20)
Napísal(a) Marian Slavkay
Vojenčina V októbri 1955 som narukoval k „17. letištnému praporu“ do Hradčan u Mimoňe. Náš prápor zaisťoval prevádzku 24. bombardovacieho pluku. Po mesiaci sme sa presťahovali na letisko Přerov, kde bol pluk vyzbrojený novými prúdovými bombardérmi IL-28. Slúžil som ako šofér. Prvý rok som s cisternou Tatra 111 plnil bombardéry palivom LRX.
Ťažili sa v minulosti nerasty v intraviláne baníckeho mesta Rožňava?
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Traduje sa, že priamo v centre mesta Rožňava sa v minulosti ťažili rudy pomocou banských prác – štôlní, ktoré boli nájdené v tejto časti mesta. Na túto banskú činnosť upozorňujú i zverejnené články a sú o tom skalopevne presvedčení i starší obyvatelia mesta. Uvedieme niektoré. Napríklad na zasadnutí boršodsko-gemerskej skupiny Krajinského maďarského banícko-
Vyspelosť baníckych aktivít v Rožňave v európskom meradle potvrdzuje existencia rožňavského baníckeho cechu
Napísal(a) Sylvia Holečková
Stredoveká sláva Rožňavy vďaka ťažbe drahých kovov spadá do obdobia nemeckej kolonizácie. V Nemecku boli už v tomto období známe organizácie remeselníkov, ktorí sa združovali podľa jednotlivých remesiel, resp. približne rovnakého charakteru pracovnej činnosti. Kolonisti, v podmienkach Rožňavy hlavne baníci z Bavorska, Durínska a Saska,
Mgr. Ján Dávid slávnostným krstom zverejnil svoju knihu Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) -js-
Niektoré diela je možné urobiť za pomerne krátku dobu. Iné si vyžadujú oveľa, oveľa dlhší čas. Vyplýva to z náročnosti, badania, cieľavedomého hľadania, overovania faktov, často prekladov z iného jazyka... Je toho dosť k tomu, aby sa človek dopracoval k ucelenému dielu. Keď je to už v žiaducej forme nasledujú ďalšie úkony, bez ktorých sa dielo nedá dokončiť.
Marian Slavkay - Ako sa rodili krtkovia - Moje roky 1954 - 1957 (19)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Moje roky 1954 - 1957. Po návrate z Ostravy som si počas vianočných sviatkov trochu odpočinul, ale aj duševne pookrial. Po Novom roku 3. januára 1954 som nastúpil za revírnika na závod GŽB Dobšiná. Zadelili ma na úsek „Dedičná štôlňa“. Na rozdiel od Ostravy nebol na rudných baniach taký pracovný zhon. Tu baníci tiež tvrdo pracovali, ale pracoviská v bani sa diametrálne líšili
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Strach a depresia rozhodli (18)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Strach a depresia rozhodli Moja mama mi často písala do Ostravy a stále ma volala, aby som prišiel pracovať domov. Ona v tom čase pracovala na podnikovom riaditeľstve Gemerských železorudných baní (GŽB) v Rožňave. Písala mi, že podnik má nedostatok technikov a okamžite by ma prijali, keby som prišiel.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Čierna Ostrava, moja čierna noc a čierny deň (17)
Napísal(a) Ing. Marian SlavkayViac...
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Náhrada za zábavu „Plenění“ (16)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Náhrada za zábavu „Plenění“. Vstúpil som do kancelárie. Na stole mal plno papierov, robil uzávierku. Nikdy som uzávierku nerobil, iba sem-tam mi dal podpísať nejaké pracovné príkazy a vysadené normy. Usadil ma a začal vykladať, že pri fáraní v rúbani Regina zistil, že stena postúpila asi o 18 metrov, ale nadložie na celej ploche stojí nepohnute a netvorí sa zával.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Moja osobná úloha, prerážka Regina 2 (15)
Napísal(a) Marian Slavkay
Moja osobná úloha, prerážka Regina 2. Ďalšie dni mi doniesli v revíre malé potešenie, ale aj napätie. Rúbanie Regina sa značne zlepšovalo. Už takmer pravidelne dávalo okolo 150 vozov. Moja nová úloha bola razenie prerážky v uhlí. Bratčenkov vyšpekuloval, že prerážku začneme raziť aj z vrchu oproti razenej prerážke zdola.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Čaj o piatej (14)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Čaj o piatej Vedúci ma napísal v nedeľu na „predfáranie“. Povedal mi, že predfáranie už nebudeme robiť tak ako predtým, každý len svoj revír, ale že dostaneme určený aj iný revír, ktorý treba prefárať. Je to organizačná zmena, aby nemuseli všetci technici fárať takmer každú nedeľu. Každý revírnik nech si zabezpečí jedného haviara,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Slabý začiatok v rúbaní (13)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Po vykúpaní som išiel do kancelárie vedúceho. Keď došiel aj Miska, dlho sme sedeli a debatovali o problémoch mládežníckej úderky. Otvorene som im povedal, že nie som nadšený z tejto zmeny, pretože v Gizele už sa mi začalo dariť a teraz mám znovu začínať s neskúsenou partiou v zložitých podmienkach a novým strojným zariadením,