
Baníctvo (142)
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia
Napísal(a) M. Rozložník
Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.
Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Surovinová základňa Gemera-Malohontu sa vyznačuje veľkým počtom výskytov najrozmanitejších ložísk prevažne kovov, ktoré určovali hospodársky význam baníctva v rôznych historických obdobiach. Táto oblasť bola po dlhé obdobie na poprednom mieste ako surovinová základňa celej krajiny.
O histórii baníctva kompletné a spoľahlivé údaje jestvujú od 19. storočia. Menej sa však vie o dobývaní v predchádzajúcich storočiach, ba existujú aj také opustené banské revíry, o existencii ktorých sa zachovali iba informácie tradované medzi obyvateľstvom, alebo miestne názvy pripomínajúce súvis s baníctvom, či stopy po kutaní a po banských a hutníckych odvaloch.
V historických dokladoch a mapách sa územie Gemera-Malohontu uvádza ako jedno z najväčších nálezísk nerastných surovín vtedajšieho štátu. Údaje a grafické znázornenia z tohto územia nachádzame vo všetkých známych historických podkladoch, ktorých obsahom boli nerastné suroviny a s tým aj súvisiaca banská činnosť.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (4)
Napísal(a) M. Rozložník
Strojové vŕtanie
Postupom času bolo v histórii baníctva vyvinutých a úspešne aj neúspešne používaných pomerne množstvo rôznych konštrukcií na viaceré druhy pohonu. Nie je naším cieľom opisovanie všetkých známych typov, ale pre bližšie oboznámenie uvádzame iba niekoľko skutočností. Vŕtacie stroje v začiatkoch ich používania boli mohutné, zložité a veľmi nákladné. Boli poháňané elektrickou energiou, neskôr stlačeným vzduchom, ktorého používanie dosiahlo širší rozsah. Prvé vŕtacie stroje boli typu Burgleigh, Sachs, upravené zariadenia v banskoštiavnickom revíri (vŕtačka Richterova, Péchova, Brozmann-Kachelmanovej a iné). Známe boli vŕtacie stroje typu Siemmens-Halske a ďalej Siemens-Schückert. Postupne sa začalo so zavádzaním strojového vŕtania na mnohých banských závodoch, najprv elektrickým, potom elektricko-pneumatickým a nakoniec pneumatickým. Mechanické vŕtanie skvalitnilo používanie ľahších vŕtacích kladív, ktoré sa postupne rozšírili do slovenských baní, a tak do konca prvých dvoch desaťročí 20. storočia ručné vŕtanie úplne zaniklo. Najviac sa uplatnilo vŕtanie pneumatické, ktoré po skonštruovaní ľahších vŕtačiek našlo všeobecné používanie.
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (3)
Napísal(a) M. Rozložník
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (2)
Napísal(a) M. Rozložník
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, ako odvetvie priemyslu, je prvovýrobou, lebo nevyžaduje nijaké suroviny, ale získava ich priamo z prirodzeného prostredia. Týmto pojmom nazývame vo všeobecnosti súhrn všetkých prác, ktorých cieľom je vyhľadávať, získavať, upravovať a spracovávať také úžitkové nerasty, ktoré sú z národohospodárskeho hľadiska dôležité ako základné suroviny.
Získavanie nerastných surovín je také staré ako dejiny ľudstva. Už dávnoveký človek používal rôzne nástroje a zbrane, zhotovené zo surovín, ktoré musel dobývať Pozostatky „dobývacích“ prác primitívneho človeka sú známe už z počiatku mladšej doby kamennej.
Postupom času ľudia spoznali aj kovy a začal ich získavať z rúd. Najstarším spôsobom získavania kovov bolo tzv. ryžovanie, čo je vlastne oddeľovanie kovu premývaním vodou, ktorý obsahuje zvetralá hornina. Takýto spôsob získavania kovov či iných prírodnín však vystačil iba dovtedy, kým ich človek získaval z povrchových ložísk, kde zvetrala a dala sa ľahko oddeľovať. Ak sa však surovina na povrchu minula, bolo potrebné prenikať do hlbších častí ložiska, kde už bola hornina celistvá a o oddeľovanie kusov hornín od kompaktného celku sa človek musel postarať. Časom spoznal, že horniny žiarom krehnú a rozpadávajú sa.

Spomínate si, aspoň už len poniektorí, ako to v našom Gemeri skrášľovali prvé septembrové dni, najmä tam, kde sa väčšina ľudí živila i pracovala v baníctve, počas Dní baníkov. Málokde je dnes taká možnosť niečo podobné vidieť. A tým, kde na tento sviatok nezabudli, patrí naša vďaka. Pred pár dňami sa jedna taká slávnosť uskutočnila v obci neďaleko Železníka v Rákošskej Bani. Potvrdil mi to krátky informatívny článok, ktorý som našiel na jednej zo sociálnych sietí. Potvrdil mi to aj náš známy fotoreportér Peter Poboček, ktorý ani tentoraz tam nechýbal a poslal mi pekné zábery. Pridal som ich na záver článku, tak si ich pozrite. Autor informácie nezabudol hneď v úvode spomenúť, ako to na podujatí bolo. Tak si to prečítajte:
Takto krásne to vyzeralo uplynulú sobotu 16. júla v Rákošskej Bani na podujatí Banícky deň na Telepe.
Nová vyhliadka nad Železníkom ponúka nádherný výhľad z niekdajšieho „Železného srdca Uhorska“
Napísal(a) V. Brádňanský
Železník, 15. 7. 2022 – Región Gemer má významné miesto v dejinách baníctva. V stredoveku nerastné bohatstvo vynieslo Gemer na výslnie a prinieslo mu značné bohatstvo. Zlatá éra však začala až s príchodom priemyselnej revolúcie, kedy sa vyťažila na Gemeri až tretina železnej rudy v rámci celej monarchie, čím si región vyslúžil prezývku „Železné srdce Uhorska“. Ťažba železných rúd a ich spracovanie v peciach a železiarňach tu zanechalo množstvo pamiatok.
Niekdajší význam a dôležitosť lokality si uvedomujú obyvatelia obcí, ale aj nadšenci, ktorí sa rozhodli túto slávnu minulosť oživiť a dobrovoľníckou prácou prispieť k zachovaniu týchto významných pamiatok. Občianske združenie Skryté poklady Slovenska už roky zveľaďuje a propaguje Železník s jeho historickým dedičstvom a jeho najnovším projektom bolo vybudovanie vyhliadky nad kinom Železník.
Hámre – neoddeliteľná súčasť našej krajiny v minulosti
Napísal(a) M. Rozložník
Výroba železa a jeho spracovanie, nepochybne patrili k najstarším výrobným odvetviam na Slovensku. Človek začal prvý raz používať železo už v treťom tisícročí pred n. l. Nie však iba železo, ale kovy vôbec, mali rozhodujúcu úlohu pri formovaní ľudskej spoločnosti 1). Bohaté ložiská kvalitných rúd, značné rozšírenie lesov i dostatok vodnej energie, vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva u nás. Po celé stáročia sa železo spracovávalo kladivom, najprv ručne, neskôr veľkým kladivom, ktorého pohon zabezpečovala vodná energia tzv. hámrom.
Na presnejšie vysvetlenie, uvádzame jednu definíciu zo súčasnosti:
Hámor je historické zariadenie, alebo dielňa, určené na spracovanie ocele a železa. Je to technologická stavba pri vodných tokoch, kde využitím energie tečúcej vody boli poháňané kováčske buchary, dúchadlá alebo mechy na fúkanie vzduchu do pecí. Z hľadiska výroby to boli prvé zárodky manufaktúr na spracovanie ocele a výrobu kovaných výrobkov 2).
Viac...
Lanová dráha dynastie Coburgovcov v Dobšinej
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Oblasť Gemera v minulosti predstavovala jedno z centier monarchie s bohatým baníctvom a železiarskym priemyslom spolu so súvisiacimi činnosťami, akou bola aj preprava produktov vzniknutých pri týchto procesoch.
Ak uvážime, za akú dlhú dobu bol tu tento priemysel hlavným zdrojom zárobkových možností obyvateľstva a vývoj jeho technického vybavenia, dalo by sa očakávať, že sa do dnešných čias zachová množstvo priemyselných pamiatok. Skutočnosť je však taká, že veľká väčšina akoby sa zo zemského povrchu stratila.
V nasledujúcich riadkoch je na základe dostupných podkladov spracovaný prehľad o jednom už zabudnutom a dnes neexistujúcom priemyselnom zariadení – lanovky, ktorú dala v Dobšinej postaviť rodina Coburgovcov. Jej príslušníci sa po dlhú dobu zaoberali baníctvom a železiarstvom, pričom okolie Dobšinej bolo jedným zo stredísk ich podnikania na Slovensku. Ak hovoríme o lanovej dráhe, nimi postavenej, je, žiaľ, nutné konštatovať, že dnes prakticky už neexistuje.
Z dejín baníctva a železiarstva rodiny Coburgovcov v Dobšinej a okolí do doby založenia účastinárskej spoločnosti
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Je veľmi pravdepodobné, že každý, kto sa iba trochu zaujímal o tieto aktivity, sa stretol s pomenovaním Coburg, a to vo viacerých súvislostiach. Ide vlastne o zjednodušený názov rodiny Coburgovcov, ktorá, ako jedna zo šľachtických rodín v 19. storočí, zohrala na vtedajšom Slovensku, predovšetkým v železiarstve, jednu z hlavných úloh.
Coburgovci boli vetvou Saskej kniežacej rodiny Vettinovcov a vládli v Sasko-coburgovsko-gothajskom kniežatstve. Potomkami Coburgovcov sú vládnuce triedy v Belgicku, Portugalsku, Bulharsku i Anglicku. Začiatok pôsobenia tejto rodiny u nás sa spája s rodinou Koháryovcov, ktorá pôvodne vlastnila pohronský železiarsky komplex. Keď posledný vlastník Jozef Koháry zomrel, jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela sa vydala za Ferdinanda Georga Coburga, ktorý pochádzal z tejto bohatej šľachtickej rodiny.
Kde sa v oblasti Gemera vyrábalo železo (2 – koniec)
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Nadchádzajúce obrázky znázorňujú orientačne lokality železiarskych prevádzok vo východnej a západnej časti Gemera v zmysle Bartholomeidesovho súpisu z rokov 1804 – 1805 (zdroj: Hapák 1962, Frák 1973). Obrázkový dokumentačný materiál železiarskych zariadení je relatívne chudobný. Zo starších období sa uchovali kresby, či plány na ich výstavbu alebo rekonštrukciu. Vynález fotografie v roku 1839 a postupné jej využívanie znamenal, že podstatná časť zobrazení pochádza z 19. storočia a neskôr. Prednostným záujmom však boli známe väčšie prevádzky, a tak je oprávnený predpoklad, že obrázky viacerých bývalých výrobní nie sú, resp. ani nikdy neexistovali.
Kde sa v oblasti Gemera vyrábalo železo (1)
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Ľudia začali používať železo prvý raz už v treťom tisícročí pred n. l. Od tejto doby železo, vedľa medi a bronzu, sprevádzalo spracovateľské hutnícke procesy. Predpokladom ich uskutočňovania boli prístupné a bohaté ložiská základných nerastných surovín, rúd jednotlivých kovov, ako aj dostupné zásoby dreva v okolitých lesoch a aj vhodné priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva, či iných metalurgických pochodov.
Je už oddávna známe, že príroda oblasti Gemera poskytovala výhodné podmienky pre ťažbu nerastných surovín, ako aj pre ich spracovávanie. Rôzne faktory, zmeny hospodárskych a spoločenských podmienok, ale aj vyčerpanie zásob prírodných surovín, spôsobili najprv úpadok a postupom času táto činnosť zanikla úplne a dnes už miestami ani neexistujú po nej žiadne stopy.
Milan Sajenko – 90. výročie narodenia
1. marec – Milan Sajenko (1.3.1933 Radotín pri Prahe – 29.12.2020 Trebišov) – pedagóg, pracovník v oblasti kultúry.
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ ZŠ v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie a poslanec MNV, takmer celé obdobie poslaneckej činnosti zaznamenal na fotografiách a diafilmoch. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri OV SZPB v Rožňave prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského v Slavošovciach, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia. Je autorom viacerých článkov a publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia: Historický prameň a jeho výchovné využitie vo vyučovaní dejepisu v 9. ročníku ZDŠ (1976), Slavošovce (1995), 680 rokov Slavošoviec : 1318 – 1998 (1998), Kapitoly z histórie (1998), Slavošovce naše (2006), Slavošovce naše jubilujúce (zostavovateľ, 2008). -MM-
Gustáv Frák – 90. výročie narodenia
1. marec – Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25. 8. 2006 Revúca) – regionálny historik, publicista, prekladateľ.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Pracoval ako banský technik v Železníku, v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe, potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách a časopisoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Magnezitový priemysel Československa, Spracovanie magnezitu v Jelšave a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Podrobne sa zaoberal problematikou historickej knižnice Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin (1997) za celoživotné dielo v oblasti spracovávania a propagovania regionálnej histórie. -MM-
Július Andráši – 200. výročie narodenia
8. marec – Július Andráši (Andrássy) – (8.3.1823 Vlachovo – 18.2.1890 Volosko, dnes Opatia, Chorvátsko) – politik a veľkostatkár.
Detské roky prežil vo Vlachove, študoval na gymnáziu v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), neskôr právo na univerzite v Budapešti. Jeho kariéra sa začala v roku 1845, kedy sa stal predsedom spoločnosti zaoberajúcej sa reguláciou rieky Tisy. Na prešporskom sneme v rokoch 1847 – 1948 bol delegátom Zemplínskej župy a stal sa jej županom. V roku 1865 ho zvolili za podpredsedu uhorského snemu. V roku 1867 sa stal ministerským predsedom, v roku 1871 ministrom zahraničia a ministrom financií rakúsko-uhorskej monarchie. Bol nositeľom veľkokríža Radu sv. Štefana, španielskym grandom I. triedy a rytierom Rádu zlatého rúna. Pochovaný je Trebišove, v neogotickom mauzóleu, ktoré je jednou z najkrajších neogotických stavieb na Slovensku. -MM-
Fraňo Kráľ – 120. výročie narodenia
9. marec – Fraňo Kráľ (9.3.1903 Barton, USA – 3.1.1955 Bratislava) – spisovateľ, učiteľ, verejný činiteľ.
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 mu bol udelený titil národný umelec. -MM-
Pavol Emanuel Dobšinský – 195. výročie narodenia
16. marec – Pavol Emanuel Dobšinský (16.3.1828 Slavošovce - 22.10.1885 Drienčany) – ev. kňaz, zberateľ a vydavateľ ľudovej slovesnosti, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, básnik, literárny historik.
Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave, v Miškovci a na ev. lýceu v Levoči. V roku 1850 – 1852 pôsobil Revúcej ako asistent u ev. farára a etnografa Samuela Reussa, kde sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, v rokoch 1855 – 1858 pôsobil ako farár v Rožňavskom Bystrom, potom ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, od roku 1861 sa usadil v Drienčanoch. Vydával rukopisný časopis Holubica a časopis Sokol. Sústavne zbieral a zapisoval rozprávky, piesne, príslovia, porekadlá, obyčaje, povery. Časopisecky publikoval folkloristické štúdie a zhrnul ich do knihy Úvahy o slovenských povestiach (1872). Najväčšie dielo Prostonárodné slovenské povesti, ktoré tvorí 90 rozprávok, vydal na sklonku svojho života. V Slavošovciach je zriadená Pamätná izba P. E. Dobšinského, jeho menom je pomenovaná Gemerská knižnica v Rožňave a ZŠ v Rimavskej Sobote. -MM-
Juraj Jánošík – 310. výročie úmrtia
18. marec – Juraj Jánošík (25.1.1688 Terchová – 18.3.1713 Liptovský Mikuláš) – zbojnícky kapitán, ľudový hrdina.
Ako osemnásťročného ho zverbovali do kuruckého vojska Františka II. Rákociho, neskôr ho začlenili do strážneho oddielu na zámku v Bytči. Tam ho Tomáš Uhorčík nahovoril na zboj. Prepadali kupcov a pánov v Trenčianskej, Oravskej, Liptovskej a Gemersko-Malohotskej stolici, ale aj v Poľsku, Sliezsku a na Morave. Keď sa Uhorčík oženil a odišiel žiť ako krčmár pod falošným menom Martin Mravec do Klenovca, Jánošík prevzal vodcovstvo v družine. Zimu na prelome rokov 1712 a 1713 prečkával Jánošík práve v Klenovci, v okrese Rimavská Sobota v dome Tomáša Uhorčíka. Prvýkrát ho tu aj s Uhorčíkom chytili na jeseň 1712. Zadržiavali ich v Hrachove, no potom ich prepustili. Na jar v roku 1713 ho drábi opäť v Klenovci chytili a stoličný súd v Liptovskom Mikuláši ho odsúdil na smrť. -MM-
Cyril Gallay – 110. výročie úmrtia
18. marec – Cyril Gallay (13.3.1857 Ratková – 18.3.1913 Senica) – básnik, prekladateľ a pedagóg, používal pseudonym Strýčko Gallay.
Vzdelanie získal v Revúcej a v Lučenci. Od roku 1875 učil v Čáčove pri Senici. Písal články o výchove mládeže v rodinách, state s národnou tematikou, náboženské diela, prekladal diela svetovej literatúry, venoval sa tvorbe pre deti a mládež a napísal tiež činohru Svedomie, ktorá sa hojne hrávala na dedinských ochotníckych divadlách. Publikoval dialektologické výskumy ratkovského a senického nárečia. Zúčastnil sa na príprave učebníc pre slov. ev. školy, napísal učebnicu fyziky Silozpyt, ktorá bola súčasťou Školníka pre školy evanjelické (1901). Vydal aj zbierku básní Slzy osudu. V bratislavskej Dúbravke je na jeho počesť pomenovaná ulica. -MM-
Vojtech Farkaš – 70. výročie narodenia
22. marec – Vojtech Farkaš (22.3.1953 Rožňava) – sochár. Jeden z najkreatívnejších slovenských sochárov súčasnej doby.
Štúdium na SŠÚP v Bratislave absolvoval v roku 1972 u profesora L. Korkoša a na VŠVÚ v Bratislave v roku 1983 u profesora J. Kulicha. Venuje sa tvorbe voľnej plastiky, interiérovej, exteriérovej a monumentálnej sochárskej tvorbe, ako materiál využíva v prevažnej miere kameň a bronz. Zaujímavá je jeho séria bronzových sôch Zvieratníkové znamenia. V niektorých dielach miesto bronzu využíva optické vlastnosti farebných živíc, často podsvietených, ktoré v kombinácii s kameňom vnímame ako žiarivý magický akcent. Práca so živicami ho inšpirovala i pri reliéfnych závesných obrazoch. Svoje diela predstavil na okolo 50 výstavách doma i v zahraničí. Jeho tvorbu vystavujú mnohé galérie, je zastúpená v súkromných zbierkach a vyhľadávajú ju zberatelia umenia z celého sveta. Za svoju tvorbu získal mnoho ocenení. -MM-
Ľudovít Bancík – 100. výročie narodenia
29. marec – Ľudovít Bancík – (29.3.1923 Nižný Skálnik – 17.2.1979 Zvolen) – lesnícky a poľovnícky odborník, vysokoškolský pedagóg.
Strednú školu absolvoval v Tisovci. Študoval lesné inžinierstvo na SVŠT v Bratislave. Pôsobil ako asistent na VŠ poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach, v rokoch 1953 – 1960 bol riaditeľ Lesného závodu Štátnych lesov v Čiernom Balogu, od 1963 odborný asistent Katedry krajinárstva a ochrany lesov VŠLD vo Zvolene. V odbornej a výskumnej práci sa orientoval na problematiku zachovania vzácnych druhov zveri, najmä lesných kurovitých vtákov, autor perspektívneho plánu rozvoja poľovníctva na strednom Slovensku. Člen redakčnej rady poľovníckych časopisov, člen komisie pre poľovnícku terminológiu. Autor príručiek Základy poľnohospodárstva a pridruženej lesnej výroby (1965), Základy poľovníctva (1973, 1978) a odborných článkov v periodikách. Bol tajomníkom ÚV Slovenského poľovníckeho zväzu a držiteľom vyznamenania Za zásluhy o rozvoj poľovníctva I. stupňa. -MM-
Janko Jasenka – 95. výročie narodenia
30. marec – Janko Jasenka (30.3.1928 Sirk – 6.4.1991 Revúca) – folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní.
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Ako učiteľ začínal v Budinej, neskôr v Sirku, Ratkovskom Bystrom a Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a neúnavným zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov folklórneho súboru Lykovec v Revúcej. Ľudová hudba Jána Jasenku vypomáhala aj folklórnemu súboru Vlachovčan z Vlachova a sám spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode folklórneho súboru Sinec v Hnúšti. Nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali zaznamenáva jeho hudobný odkaz. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. V Sirku má pamätnú tabuľu. -MM-