Baníctvo (154)
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Moja osobná úloha, prerážka Regina 2 (15)
Napísal(a) Marian Slavkay
Moja osobná úloha, prerážka Regina 2. Ďalšie dni mi doniesli v revíre malé potešenie, ale aj napätie. Rúbanie Regina sa značne zlepšovalo. Už takmer pravidelne dávalo okolo 150 vozov. Moja nová úloha bola razenie prerážky v uhlí. Bratčenkov vyšpekuloval, že prerážku začneme raziť aj z vrchu oproti razenej prerážke zdola.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Čaj o piatej (14)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Čaj o piatej Vedúci ma napísal v nedeľu na „predfáranie“. Povedal mi, že predfáranie už nebudeme robiť tak ako predtým, každý len svoj revír, ale že dostaneme určený aj iný revír, ktorý treba prefárať. Je to organizačná zmena, aby nemuseli všetci technici fárať takmer každú nedeľu. Každý revírnik nech si zabezpečí jedného haviara,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Slabý začiatok v rúbaní (13)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Po vykúpaní som išiel do kancelárie vedúceho. Keď došiel aj Miska, dlho sme sedeli a debatovali o problémoch mládežníckej úderky. Otvorene som im povedal, že nie som nadšený z tejto zmeny, pretože v Gizele už sa mi začalo dariť a teraz mám znovu začínať s neskúsenou partiou v zložitých podmienkach a novým strojným zariadením,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Rúbanie Regina a Jaroslav Miska (12)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Rúbanie Regina a Jaroslav Miska V druhej polovici októbra som mal rannú smenu. Stál som pri okienku a robil zápis, „cachování“. Prišiel ku mne Joska Měntel, usmieval sa ako vždy. Poslal ma do kancelárie vedúceho, že ma tam čaká Bratčenkov s Laureatem. Opýtal som sa, čo za Laureata tam na mňa čaká? „Vždyť uvidíš.“
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Krtkovia ako majstri dostávajú „krst ohňom“ (11)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Krtkovia ako majstri dostávajú „krst ohňom“. Spolu s Ondrom sme začali pravidelne fárať na naše pridelené pracoviská. Obidvaja sme dobre zapadli do pracovných kolektívov. Pomaly sme začali chápať celý systém organizácie práce na ostravskej šachte. V kostre to bolo podobné ako na banských závodoch, na ktorých sme pracovali doma, iba tempo práce tu bolo vysoké a premeny v podzemí boli rýchlejšie.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Prvá šichta na šachte Petr Bezruč v Slezskej Ostrave (10)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Spali sme dosť zle. Boli sme napätí v očakávaní, ako nás zajtra na šachte prijmú. Naše predstavy boli také, že nás prijme smenmajster, porozpráva sa s nami, zadelí na niektorý úsek, predstaví spolupracovníkom, povie niečo o ložisku, o dobývaní a plnení plánu. Vírilo nám to všetko v hlavách.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Z krtkov sa stávajú majstri (9)
Napísal(a) Ing.Marian Slavkay
Učenie, brigády v baniach, účinkovanie v súbore, hokej, to všetko sa skončilo. Koniec školského roku 1953 to všetko odsunul do minulosti. Pán riaditeľ Haber chodil z triedy do triedy a rozdával umiestenky vystavené na meno každého žiaka. Ja som dostal umiestenku „Gemerské železorudné bane, závod Drnava“ na funkciu banský merač.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Krtkovia hrajú hokej (7)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Môj brat Miro si tiež písal pamäti zo študentských čias v Spišskej Novej Vsi. Na hokej a jeden zaujímavý turnaj si spomína takto: V zime populárny hokej vyburcoval študentov – hokejistov k založeniu družstva, ktoré prihlásili aj do hokejovej súťaže. Veľký školský dvor za budovou školy bol z jednej strany ohraničený prízemnou budovou
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Krtkovia hrajú a spievajú (6)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Hudobno-spevácky súbor Baník. Bol to pojem, známy na celom Spiši, ale aj vo Východoslovenskom kraji. Súbor viedol dirigent Paľo Z. (priezvisko neuvádzam, pretože to bol výborný hudobník, dirigent, priateľ, ale aj „číslo“, ako sa hovorí). Zažili sme s ním veľmi pekné časy, vystúpenia, úspechy, zájazdy. Boli to časy radosti, ale niekedy
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Ako sa krtkovia vzdelávajú (5)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Ako sa krtkovia vzdelávajú
Do školy spolu so mnou nastúpili aj iní učni z banských závodov zo Spiša a Gemera. Ubytovaní sme boli v internáte, ktorý bol zriadený z bývalých kasární pri železničnej stanici. Školu sme mali v meste, kde sa cesta od Popradu rozdvojuje na zimnú a letnú stranu a obopína veľké námestie. Zadelili ma do prvej „C“ triedy. Bolo nás
Viac...
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia (4)
Napísal(a) Ing. MArian Slavkay
Týždeň ubehol ako voda. V učebni a pri futbale sme pomaly zabudli na „lepidlo v topánkach“, ale v nedeľu večer sme začali mať obavy. Čo bude zajtra? Ráno sme išli do práce. Po zápise sme automaticky odišli do kompresorovne. Náš pán majster Gaduš nás s úsmevom privítal: „Ta co, chlopci, jak bulo v škole?“
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia (3)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Po niekoľkých dňoch nás to vzrušenie začalo opúšťať a uvedomili sme si, že pomaly sa treba chystať na odchod do učilišťa. Do odchodu z domu nám ostávalo niečo cez mesiac času. Využívali sme to na potulky v prírode spojené so zberom húb, malín a na Olšavu sme chodili chytať rukami pstruhy, ktorých tam bolo neúrekom.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia (2)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Živo si spomínam na posledný rok, keď sme bývali v Tuhrine. Prichádzal koniec školského roku 1950. Ja som končil strednú školu chlapčenskú v Prešove a bolo potrebné uvažovať čo ďalej. Bol som veľmi nerozhodný. Prvé čo mi napadlo bolo, že pôjdem študovať na strojnícku priemyslovku. Keď mi starší študenti povedali,
Brezovica nad Torysou patrí k najvýznamnejším obciam Šariša. Leží na hornom toku Torysy, stekajúcej po východnom okraji Levočských vrchov. Patrí do okresu Sabinov v Prešovskom kraji. V čase keď sa tento dej odohrával, mala obec okolo 1470 obyvateľov. Všetko čo chcem v tom príbehu napísať, sa začalo v
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).