Baníctvo (154)
Ešte k semináru na tému Gustáv Eisele - významná osobnosť baníctva na Gemeri
Napísal(a) G. Kolesárová
Dňa 17.6.2016 sa v priestoroch Gemerského osvetového strediska v Rožňave uskutočnil seminár venovaný životu a dielu banského inžiniera Gustáva Eiseleho. Uskutočnenie seminára inicioval Gemerský banícky spolok Bratstvo, ktorý ho zorganizoval v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave. Podnetom bolo
Priblížili významnú osobnosť baníctva na Gemeri - Ing. Gustáva Eisele
Napísal(a) K. Tomány+ O. Rozložník
Seminár o banskom inžinierovi Gustávovi Eisele sa uskutočnil dňa 17.6.2016 v priestoroch Gemerského osvetového strediska v Rožňave na Betliarskej ulici. Jeho organizátorom bolo Banícke múzeum v Rožňave, Gemerský banský spolok Bratstvo a Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Na seminári odzneli zaujímavé prednášky o jeho živote a práci počas jeho aktívneho pôsobenia od roku 1861 až do roku 1911, ktorú predniesol Ing. Karol Tomány.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Nevyspytateľná choroba - žiarlivosť
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Na smolníckom závode šachta Péch obvykle slúžila na ťažbu. Na fáranie mužstva a dopravu materiálu sa používala prevažne slepá šachta Baptista. Z povrchu bola sprístupnená úvodnou štôlňou Karitas. V jeden deň som išiel fárať na dobývky, lebo kvalita ťaženej rudy sa veľmi zhoršila. Často sa stávalo, že na dobývke prestrelili do stariny, z ktorej sa presypávala podsádzka na pracovisko a nesvedomití baníci to nakladali nakladačom do vozíkov.
Ing. Marian Slavkay: Príbehy baníkov z Gemera a Spiša - Jalta 1989
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Rezort baníctva v Československu dostal od veľkého brata „Sovietskovo sajúza“ ponuku na liečebno-rekreačný pobyt pre baníkov v lukratívnom meste Jalta na Kryme. To asi ako náhradu, že sme ich vojská živili v našej republike už cez dvadsať rokov. Ja som mal v tom čase necelý rok do dôchodku, preto mi ROH láskavo pridelilo poukaz na túto rekreáciu. Bolo to asi preto, že naši vysokí funkcionári zvaní „veľkopanstvo“ na správe závodu v Rožňave nejavili záujem ísť k moru vo februári a k tomu ešte bolo potrebné doplácať na rekreáciu asi 400 korún.
Andássyho deň II v Rožňave pripomenul tradície baníctva a železiarstva na Slovensku
Napísal(a) Petronela Bodnárová, Gabriela Kolesárová
Dňa 20.5.2016 sa v Baníckom múzeu v Rožňave uskutočnil druhý ročník podujatia Andrássyho deň. Podnetom na zorganizovanie bol mimoriadne úspešný prvý ročník, ktorý sa uskutočnil 17.5.2013. Projekt podalo rovnako ako v prípade I. ročníka Andrássyho dňa Občianske združenie Slovenská železná cesta (SŽC), ktorá svojimi aktivitami podporuje cestovný ruch, uchovanie kultúrneho dedičstva, ako aj propagáciu baníctva, hutníctva a železiarstva na Slovensku.
Veľký banícky sviatok v Dobšinej bol na Turíce
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Do dobšinského závodu GŽB som nastúpil v roku 1954 za banského revírnika na úsek Dedičná štôlňa. Býval som u pani Štemplovej, ktorú som volal familiarne „Ilonka néni“. Blížili sa Turíčne sviatky. Ilonka néni mi rozprávala, že to je v Dobšinej najväčší banícky sviatok. O tejto tradícii som nič nevedel. Vedel som iba o sviatkoch, ako Banícky deň, Barbora a v Čechách niekde oslavovali Klementa. Týždeň pred Turícami prišli za mnou do kancelárie dvaja starší baníci, ktorí ma pozvali na oslavy. Vyberali po 50 Kčs na prípravu slávnosti.
Počas môjho života v baníckej profesii som bol po skončení normovačského kurzu v Helcmanovciach preložený z Dobšinej za ekonóma na závod Drnava. Nebol som nadšený, že ma sem preložili, lebo obyvatelia v Drnave rozprávali prevažne maďarsky a ja som nevedel maďarsky ani jedno slovo. Na správe závodu pracovala moja mamka ako vedúca Osobného oddelenia.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Mariančok, ja rodilsja v Bystrici
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Ako pracovník ministerstva na Kube som dostal veľmi lukratívny byt v najväčšej budove v Havane vo Foxe. Bol to bývalý americký hotel, postavený v modernej architektúre so zaujímavým vzhľadom. Budova bola postavená v tvare otvorenej knihy. Bola 30 poschodová, vybavená osobnými a nákladnými výťahmi. V Havane sme v tom čase mali českú a slovenskú školu pre 1. až 5. ročník. Staršie deti chodili do ruského gymnázia, ktoré zriadilo Sovietske veľvyslanectvo v Havane. Syn Igor chodil do tretieho ročníka v našej škole. Dcéra Soňa však nastúpila do prvého ročníka ruského gymnázia.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Len sa tráp, tak sa skôr naučíš španielčinu
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Len krátko potom, čo som sa usalašil v kancelárii na ministerstve v Havane, došiel z jednej porady u viceministra náš šéf Claudio. Zavolal mňa a Miša Lukáča, geológa zo Slovenska k sebe. Vyskytol sa závažný problém v magnezitovom lome Redención, ktorý sa nachádzal v blízkosti mesta Camaguey. Sedimentárne ložisko magnezitu sa dobývalo autobágrom, ktorý ho nakladal do nákladných áut. Magnezit nebol úplne rozsypný, ale bol dobývateľný. Oceľové zuby bagrovej lyžice museli byť ostré. Vrezali sa do rudy a nakladali ju na korbu nákladného auta.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Môj odchod na Kubu
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
V roku 1974 podnikový riaditeľ navrhol našemu Generálnemu riaditeľstvu v Prahe, aby som bol zaradený do kádrových rezerv pre prácu v zahraničí. Následne asi v marci som bol upovedomený, že mám absolvovať štvorsemestrálne školenie s názvom „Komplexné štúdium pre prípravu vedúcich pracovníkov čs. banských afilácií“, ktoré sa bude konať v Telčiciach blízko Chvaletíc. Zo všetkých podnikov republiky sme sa tam zišli asi tridsiati. Polovica z nás sme nevedeli, čo sa v tom nám nezrozumiteľnom názve skrýva, tak sme „múdro čušali“, aby sme neboli na posmech.
Viac...
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Borsučia masť
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
V čase, keď som pracoval v Smolníku, na PR ŽB v Spišskej Novej Vsi na útvare „Výroba“ sa zišla partia dobrých odborníkov. Boli to ľudia, ktorí rozumeli baníctvu, ale zhodou okolností boli to aj vyložení „pekelníci“, ktorí si medzi sebou vystrájali také kúsky, že každý kto ich poznal, sa musel na tom zasmiať. Vedel som všetko, čo sa na tom útvare odohralo, lebo môj kamarát Ing. Fero Šmelko bol zo Smolníka preložený na podnik. Zadelený bol na útvar výroby a pri stretnutiach mi tie príbehy porozprával. Ako vedúci výroby na závode som bol v neustálom styku s výrobou na PR, takže sme sa veľmi často stretávali.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Bandy báči a jeho pekná Eržika
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Bandy báči pochádzal z dolného Gemera, asi z južnej prihraničnej oblasti, ktorú v roku 1939 zabrali Maďari od Slovenska. V roku 1944 mal práve po maturite a začal študovať banské inžinierstvo v Budapešti. Ako študent sa zaľúbil do veľmi peknej Maďarky Eržiky. Bola vyučená módna dámska krajčírka, ktorá šila šaty a kostýmy v exkluzívnom módnom salóne v Budapešti. V tom čase bola Budapešť považovaná za centrum stredoeurópskej módy, ktorá bola rovnocenná s presláveným módnym mestom Parížom. Veľkú lásku Eržiky a Bandyho prerušil koniec svetovej vojny v roku 1945.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Nakladač JOY
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
S celosvetovým vývojom banskej mechanizácie v sedemdesiatych rokoch Rudný projekt v Košiciach vypracoval projekt na nový spôsob otvárky a dobývania smolníckeho ložiska. Ložisko malo byť otvorené úpadnicou-rampou razenou z povrchu, špirálovite okolo ložiska až do hĺbky úrovne piateho obzoru jamy Péch. Výstuž úpadnice bola navrhnutá oceľovou TH výstužou, profilu Z 3. K otvárke a k dobývaniu ložiska bola navrhnutá bezkoľajová mechanizácia nakladačmi francúzskej výroby, značky JOY. Nakladač sa pohyboval na obrovských drapákových pneumatikách a obsah jeho lyžice bol asi 1,4 m3.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Cilko, pridaj!
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Cilko, pridaj! Rudo býval v jednom z domkov, ktoré boli vystavené oproti smolníckemu závodu. Tieto domky vystaval podnik ŽB pre stálych zamestnancov. Viedla k nim okružná cesta, po oboch stranách pripojená na hlavnú cestu zo Smolníka do Mníška nad Hnilcom. Druhý Rudov sused bol starý baník, ktorý nedávno ukončil prácu v bani a stal sa dôchodcom. Bol naučený veľa pracovať, lebo po šichte v bani nasledovala práca okolo domu v záhrade a tiež príprava dreva na zimu. Odrazu mal veľa času, tak si urobil plán, že pred vchodom si zhotoví z dreva malú verandu, na ktorej môže odpočívať. Z hranolov urobil kostru verandy,
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).