Baníctvo (155)
Ohrozí Rožňavu voda zo zatopeného ložiska Mária baňa v rožňavskom rudnom revíri?
Napísal(a) Ondrej Rozložník Mikuláš Rozložník
Nerastné suroviny sú prírodné hmoty obsahujúce prvky alebo zlúčeniny, ktoré sú nevyhnutné pre výrobno-priemyselné odbory. Pri posudzovaní nerastnej suroviny je nevyhnutné venovať pozornosť nielen geologickým, ale aj technicko-ekonomickým kritériám. Táto skutočnosť, že je nevyhnutné vyhodnocovať všetky tieto aspekty, ukazuje na zložitosť rozhodovania o tom, či ide o nerastnú surovinu a či sa jej dobývanie vôbec oplatí. O jednom, pomerne komplikovanom probléme pri využívaní ložiska nerastnej suroviny v našom okolí, pojednávajú nasledujúce riadky.
Geologické pomery a otvárka ložiska
Ložisko, tvorené viacerými rudnými žilami, opíšeme len veľmi stručne najmä prostredníctvom grafického znázornenia geologických pomerov, žilnej mineralizácie a otvárky ložiska po roku 1945. Vzhľadom k úložným pomerom ložiska, otvárka musela byť realizovaná výhradne hlbinným spôsobom. Lokalita bola predmetom viacerých geologicko-prieskumných projektov a ich výsledky sú spracované v záverečných správach.
Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (2)
Napísal(a) M. Rozložník
Vyšná Slaná (Felsősajó)
BARIT (Barit – Sulypát) – veľmi hrubozrnný čisto biely barit sa vyskytuje v siderite bane Július (neďaleko vrchu Radzim), v ňom možno nájsť drobné lesklé hexaedre pyritu a hrubo kryštalický kremeň a drobné lupienky steatitu.
LIMONIT oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – je častý vo vrchných častiach sideritového ložiska.
TETRAEDRIT (Tetraedrit – Fakóércz) – masívny, veľkozrnný, obsahuje striebro; vyskytuje sa v baniach údolia Romoková spolu so sideritom, kremeňom, chalkopyritom a pyritom.
TURMALÍNY – názov skupiny trigonálnych borosilikátov (Turmalin) – je častý najmä v bani Hermani ležiacej v ukončení vyšnoslanskej doliny, vytvára dlhé, husto pri sebe stojacie načernalé ihlice v kremeni, zriedkavejšie v siderite; v steatite tvorí krátke, ohnuté a na konci často rozstrapatené ihličky; ostro vyvinuté stĺpčeky možno nájsť iba v kremeni.
SIDERIT (Vaspát – Siderit alebo chalibit) – je hruborznný alebo vykryštalizovaný (tvorí tvary R alebo R a 0R); často sa vyskytujú kusy s hladkými zrkadlovými plochami; v bani Július sa často spolu s ním vystupuje kremeň a spekularit (vascsillám).
WITHERIT (Witherit) – vyskytuje sa v siderite (Zipser 1817, Fellenberg 1862), je sivastej alebo žltkavobielej farby, masívny lúčovitej alebo platničkovitej stavby, občas možno nájsť aj kryštály.
Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Dr. Gustáv Melczer (* 31. 8. 1869 – † 2. 10. 1907) je jedným z mnohých dobšinských rodákov, ktorí svoju celú životnú dráhu venovali baníctvu a vedným odborom, jemu slúžiacim. Svojou usilovnosťou a výsledkami svojej práce sa stal známym nielen vo svojej vlasti, ale aj v zahraničí. Tento, dnes už skoro neznámy, ale významný Dobšinčan dosiahol významné úspechy predovšetkým v oblasti prírodných vied.
Jedna z jeho posledných prác bola uverejnená v prvom diele rozsiahlej monografie o gemerskom baníctve a hutníctve, vydanej v Banskej Štiavnici v roku 1907 pod názvom Gömőr és Kishont törvényesen egyesült vármegyének Bányászati Monografiája, Első rész, ktorú zostavil Gustáv Eisele. Ide o kapitolu s názvom „Minerály Gemerskej župy“ (Gömörmegye ásványai). Túto prácu, v maďarskom jazyku, autor zostavil nielen podľa literárnych údajov, ale najmä na základe výsledkov vlastného výskumu.
Úvodom autor vyslovuje názor, že Gemerská župa tak, ako je z hľadiska baníctva výnimočná, je výnimočná aj z hľadiska výskytu minerálov, ba viac, zaujíma v krajine prvé miesto, pretože nie je známa oblasť, kde by sa vyskytovalo toľko minerálnych druhov ako v Gemeri. Cieľom tejto jeho práce je poskytnutie pre čitateľov prehľad o výskyte rôznych druhov minerálov v oblasti bývalej Gemerskej župy.
RNDr. Ondrej Rozložník: Úpravňa železnej rudy pri obci Lúčka
Napísal(a) O. Rozložník
V okolí Rožňavy bolo množstvo úpravní na rôzne druhy nerastných surovín, medzi ktorými svojím rozsahom a medzinárodným významom vynikali najmä tie, ktoré spracovali železné rudy. Takými boli úpravne: Rožňava Baňa, Drnava, Nižná Slaná, Vlachovo-Maša, Dobšiná a ďalšie.
V okolí obcí Lúčka a Bôrka sú známe ložiská a výskyty železných rúd a ich ťažba a úprava sa podieľali i na dejinách týchto obcí. Najväčší podiel na ťažbe a úprave má ložisko Gabriel, ktoré bolo otvorené 80 m hlbokou šachtou a dvomi štôlňami Gabriel a Vojtech. Stopy po banskej činnosti sú v teréne ešte čiastočne viditeľné. Rudné teleso má tvar šošovky V-Z smeru s úklonom 40-45° na sever. Ložisková poloha má dĺžku 115 m a hrúbku 7 až 12 m.
V rudných žilách na okolí Dobšinej objavili nový minerál - dobšináit
Napísal(a) RNDr. O. Rozložník
Máloktorý banský región má také množstvo rôznych nerastných surovín ako Dobšiná na hornom Gemeri, kde sa vyskytuje veľmi pestrá škála minerálov so zastúpením úžitkových rudných minerálov.
Ťažili sa tu nasledovné rudy:
- Nikel-kobaltové – obsahujú minerál: gersdorffit, kobaltín, erytrit, annabergit. Rudné žily sa nachádzajú hlavne v masíve hory Gugl (Kruhová) a na ložisku Georgi.
- Železné – obsahujú minerál: siderit, goethit. Ložiská: Biengarten, Massörter, Georgi.
- Hematitové – obsahujú hydrotermálny minerál. Ložisko Danková.
- Medené, strieborné a zlaté – obsahujú minerál: chalkopyrit, tetraedrit, azurit, malachit. Ložiská: Gápeľ, Hirschkohlung (tu sa ťažil i bizmut), Himmelskorn, Leander, Strieborná – Plezová.
- Ortuťová ruda – obsahuje minerál: cinabarit (rumelka). Ložiská: pri obci Rakovec – Zinopel a Čuntave – Samuel.
- Antimónové – obsahujú minerál: antimonit, jamesonit. Žily v okolí Tiefengründel (Hlboká dolka).
Aladár Wahlner – významná, ale málo známa osobnosť Betliara
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
V roku 2021 uplynie okrúhlych 160 rokov od narodenia významného, ale pomerne málo známeho Betliarčana, ktorý sa celý svoj život venoval problematike baníctva. Toto odvetvie ľudskej činnosti je, z viacerých aspektov, okoliu Betliara veľmi blízke.
Aladár Wahlner sa narodil 1. februára 1861 v Betliari. Jeho rodičmi bol Karol Wahlner a Julianna Ščavinská (Wahlner Károly a Csavinszky Julianna). Podľa záznamu o narodení a krste farnosti Veľká Poloma (dnes Gemerská Poloma) bol pokrstený ako Aladar Robert Victor Wahlner. Strednú školu skončil v Rožňave, právnickú akadémiu v rokoch 1879 – 1883 absolvoval v Košiciach a odborné vzdelanie v banských vedách absolvoval a ukončil v rokoch 1883 – 1886 v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdií nastúpil do zamestnania k štátnej správe banského práva ako praktický koncipient na úrade banského kapitanátu v Oravici (dnes Oraviţa, Rumunsko), kde 12. októbra 1886 zložil sľub. V roku 1887 bol menovaný za banského porotcu a v roku 1889 za banského komisára.
Prezentácia novej knihy Ondreja Rozložníka o Dobšinej
Napísal(a) M. R.
Známy náš gemerský propagátor histórie baníctva, najmä v Dobšinej i na okolí, RNDr. Ondrej Rozložník sa v uplynulom mesiaci prezentoval ďalšou svojou knihou, zameranou na banskú a hutnícku činosť v okolí Dobšinej. Dal jej skôr lyrický názov Banská víla. V titule knihy použil aj nemecko-dobšinský dialekt „bulineerčinu“, v ktorom má kniha názov Die Grubenfee. Básne, publikované v tejto knihe, nie sú iba poéziou o banskej činnosti. Dokumentujú aj spoločenský stav určitého krízového obdobia v rokoch 1890 až 1920, kedy sa banská činnosť v meste Dobšiná dostala do problémov. Mesto Dobšiná má v histórii banskej, hutníckej a lesnej činnosti nepopierateľne významné postavenie aj v európskom meradle. Podstatná časť obyvateľov mesta bola v minulosti zamestnaná práve v týchto odvetviach. Počas viacerých storočí sa tu ťažili rôzne nerastné suroviny, ktoré po ich úprave na kovy a následnom predaji, mali významný vplyv na spoločenský stav a rozvoj tohto baníckeho mesta.
Vydali Kalendár 2021 s unikátnymi fotografiami z podzemia Gemera
Napísal(a) Ladislav Bene
Unikátne fotografie z podzemia Gemera prináša nový kalendár, ktorý v týchto dňoch vydáva združenie Skryté Poklady Slovenska. Vďaka spolupráci s nadšencami zo spolku Banské diela sa na 45 fotografiách objavia útroby dvanástich starých banských štôlní od Ochtinej až po Tisovec. Väčšina z nich bola tesaná ručne, pamätá si svetlo sviečky, či karbidovej lampy. História niektorých z nich sa začala aj pred viac ako 150-timi rokmi. V každom z mesiacov od januára do decembra je predstavené jedno banské dielo s krátkym popisom.
Kalendár obsahuje zvýraznené víkendy či sviatky, označené sú týždne a samozrejme nechýba menný kalendár či fázy mesiaca.
Objednať kalendár vo formáte A4 alebo A3 je možné na stránke združenia pokladyslovenska.sk/kalendar2021
Kúpou kalendára každý zároveň podporí činnosť združenia, ktorými sú predovšetkým obnova pamiatok a rozvoj turizmu v oblasti Sirk – Železník.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (6. časť - Záver)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
Z dejín lesného a pozemkového hospodárstva v Dobšinej
Významnou osobnosťou, ktorá sa nemalým podielom zaslúžila o zachovanie dokladov o histórii Dobšinej bol prof. Dr. Július Lux, ktorý ako karpatský nemecký historik a národovec, už viac ako pred polstoročím, začal zbierať historický materiál a dokumenty pre svoje dielo. Množstvo dokladov o zvykoch, používanom nárečí, obliekaní, výslovnosti a pod. tohto nemeckým nárečím hovoriaceho ostrova, ako aj súhrnná dokumentácia, do toho času chýbalo a takto bolo zachránené. Dielo plánoval zverejniť knižne už dávnejšie, a to už v roku 1914, ale nastávajúce vojnové udalosti, ako aj iné prekážky, neumožnili vydanie komplexnej publikácie. Táto nakoniec bola vydaná až roku 1959 v Mníchove nakladateľstvom juhonemeckých odborných prác, vydal prof. Dr. Fritz Valjavec, tlač Karel Schmidge Ebersberg, čoho sa, žiaľ, autor už nedožil. Podrobnosti a jeho životopis sú uvedené v našom predchádzajúcom príspevku.
Publikácia sa, okrem baníctva a hutníctva zaoberá aj hospodárstvom, spoločenským životom a predkladá aj rôzne štatistické údaje. V zmysle VI. kapitoly o lesnom a pozemkovom hospodárstve (Wald- und Landwirtschaft) je spracovaný aj tento príspevok.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (5. časť)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
História baníctva a hutníctva v Dobšinej
Ako znalec regionálnej histórie Dobšinej a okolia sa Július Lux počas svojej vedeckej činnosti zaoberal širokou škálou problémov. Je len samozrejmé, že nemohol vynechať činnosť, ktorá vtedy bola v predmetnom území najrozšírenejšou – teda baníctvo a hutníctvo. Tieto odvetvia boli po dlhé roky hlavným zamestnaním tamojšieho obyvateľstva. Po doteraz uverejnených príspevkoch z jeho súhrnnej práce o obyvateľstve a lesnom či pozemkovom hospodárstve, predkladáme prehľad o histórii baníctva a hutníctva na okolí Dobšinej, ktorý sme doplnili dobovými, ale aj súčasnými fotografiami.
Jeho súborné dielo, ktorého vydania sa žiaľ nedožil, ako sme už uviedli, je napísané písmom fraktúra, čo má do istej miery aj vplyv na čitateľnosť a preklad. Úvodom uverejňujeme titulnú stranu a prvú stranu príslušnej kapitoly v origináli.
Viac...
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (5. časť)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Štatistický prehľad obyvateľov Dobšinej
Dnešným dátumom uverejňujeme na stránke Maj Gemer už piate pokračovanie práce Júliusa Luxa pod názvom Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej, ktorej spoluautormi prekladu sú naši známi autori RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník. V predchádzajúcej časti sme pripomenuli našim čitateľom násilné a otrasné náboženské i politické udalosti, ktoré sa udiali v 16. storočí na našom území i v Dobšinej. Najväčšiu pozornosť sme venovali vpádu Turkov, keď sa proti nim postavilo vojsko kráľa Ferdinanda. Turci toto vojsko porazili a prenasledovali ho až po Dobšinú. Z publikácie touto časťou ďalej predkladáme zaujímavé štatistické prehľady v rokoch 1771 až 1930 o obyvateľstve Dobšinej, a to zostavené v nasledovnom upravenom tabuľkovom prehľade, podľa pôvodných údajov, uverejnených v kapitole IX. tejto publikácie.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (4. časť)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Vpád Turkov do Dobšinej
O 15. storočí všetky lokálne pramene mlčia, s výnimkou prípadu husitov, ako i okrem nepatrných správ o banskej a hutníckej činnosti. Naproti tomu v 16. storočí, násilné a otrasné náboženské a politické prúdenie a udalosti na celom území, sa odzrkadlili i v histórii mesta. Obzvlášť dve udalosti si zaslúžia pozornosť: vpád Turkov a reformácia. Keď maďarská panská moc bola porazená na bojisku pri Moháči a zničená, nezastaviteľne postupovali Turci vo výpadoch a v roku 1553 obsadili hrad vo Fiľakove. V tom čase patril Fiľakovský hrad rodine Bebek. Sídlom tejto rodiny, ale bola Krásna Hôrka pri Rožňave. Potom, ako Turci hrad vo Fiľakove vyplienili, požiadal Bebek o pomoc kráľa Ferdinanda I. Kráľ odmietol pomôcť a preto následne Franz Bebek začal proti nemu, keďže ho nechal v problémoch, intrigy (Ränke). Spojil sa s vdovou po Štefanovi Zápoľskom, ktorá sa zdržiavala v Poľsku, proti kráľovi a zavolal ju do krajiny. On v okolí obsadil a vyplienil radu banských miest a to obzvlášť na Spiši. Proti vpádu poslal kráľ Ferdinand vojsko. Lupič sa tak spojil s Turkami. Medzi brannou mocou kráľa a medzi Turkami, posilnenými Bebekovými skupinami, došlo k boju pri Krásnej Hôrke v roku 1556, v ktorej kráľovo vojsko bolo porazené a z časti zničené. Turci prenasledovali utekajúce vojsko až po Dobšinú. V dôsledku tejto porážky, sa celé údolie rieky Slaná až po Dobšinú, dostalo pod nadvládu Turkov. Dobšiná musela potom tureckému šachovi vo Fiľakove platiť ročnú daň (Tribút).
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (3. časť)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
Titulná strana reprintu publikácie J. Luxa, ktorý v roku 2004 vydalo múzeum baníctva v Rudabányi (na obrázku je pohľad na mesto Dobšiná okolo roku 1910, kde je možno vidieť tri kostoly – porovnaj nasledujúci obrázok č. 12).
Táto chyba Bartholomaidesa (Topsucha, Toplucha, Toplucza) spôsobila hlavy bolenie i jazykovým bádateľom.
Tu je potrebné uviesť ešte aj ďalšiu chybu. Domáci pisatelia jednoznačne a jednomyseľne uvádzajú, že zakladateľom mesta je Nikolaus B e b e k. Následným preverovaním prameňov sa zistilo, že tomu tak nie je. História tejto šľachtickej rodiny v regióne Gemer pozná meno Nikolaus Bebek prvýkrát až od 15. storočia (1416 – 1434) a len raz ako syna palatína Detre III. a druhého syna menom Obertavernikus Johann I. (ϯ 1409). Nikolaus, syn Ladislausa, o ktorom je reč v zakladacej listine mesta a ktorý je v histórii označovaný ako Nikolaus Bebek, ale také priezvisko nemal, a nakoniec je to len pri jednom z bratov, ktorí ako pozemkoví vlastníci sú menovaní v zakladacej listine, napr. pri Dominikovi (Magister Dominicus dictus Bebek). Meno Bebek mali neskôr len následníci spomenutého Dominika.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (2. časť)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
V súčasnej dobe sa už málokto stretáva s pomerne nezvyčajným priezviskom Lux. Rovnako, málo ľudí si uvedomuje, že toto meno sa v Dobšinej prvý raz vyskytuje už v roku 1695 (pozri Ila, B.: Gömör megye II., Budapešt 1944, s. 221). Napriek všetkému, ale osobnosti tohto mena sú známe nielen doma, ale aj v zahraničí. Na ilustráciu, bez nároku na úplnosť alebo hodnotenie, uvedieme aspoň niektorých: Koloman Lux bol vedúcim stavebných prác na hrade Vajdahunyad v Budapešti, spracoval návrh na realizáciu Rákócziho pomníka, ktorý sa umiestnil na prvom mieste a v roku 1913 ho uhorský kráľ František Jozef I. vyznamenal; ďalej Július Lux bol riadnym vysokoškolským učiteľom; Ján bol lesným inžinierom v Jelšave; Ľudovít riaditeľom košickej plynárne, Ján inžinierom a generálporučíkom atď.
Teraz si iste kladiete otázku ako súvisí meno Lux s nadpisom článku. Odpoveď ukážu nasledujúce state z publikácie, ktoré sme doplnili fotografiami:
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.