Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Aron Plaček (24)

Neviem, ako mám začať písať o tomto neobyčajnom človeku. V hlave mi víri toľko myšlienok, že neviem, ktorý môj poznatok o ňom dať na prvé miesto. Jeho perfektná organizácia práce v rúbaní, bleskurýchle riešenie rôznych porúch počas smeny, ale aj organizácia kultúrneho života osádky mimo šachty. Jeho životná múdrosť bola, že osádka má byť súdržná nielen v stene, ale aby sa stmelila

Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Nový haviar vo Františke (23)

V polovici októbra odišla staršia dvojica z rúbania. Lekári mali podozrenie, že majú záprach pľúc, preto ích musel vedúci preložiť na bezprašné pracovisko. Ráno pri zadeľovaní predák podotkol, že dobre by bolo zohnať dobrého haviara. Olda povedal, že ja som vyučenec, viem robiť aj budovať, aby mne zabezpečil šlepra. Skôr zoženie šlepra, ako haviara. Na druhý deň ráno priviedol do rúbania vysokého chlapca s dlhými rukami,

Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Rúbanie Františka (22)

Rúbanie Františka. Olda Sukop bol dobrý a šikovný haviar. Mal asi tridsať rokov. Pracoval ako vojak na niektorej karvínskej šachte a stal sa z neho „havíř“. Oženil sa v Ostrave a našiel si robotu na šachte Eduard Urx. Bol kľudný, vyrovnaný a rozvážny. Prácu vedel dobre zadeliť, tak som to ocenil a vedel som, že si budeme rozumieť. Sedeli sme v zube a čakali na drevo, kedy nám ho začnú spúšťať do rúbania.

Prospešná prezentácia o baníckej a hutníckej činnosti v oblasti Gemera od RNDr. Ondreja Rozložníka

V dokumentácii Banícka a hutnícka činnosť v oblasti Gemera, ktorú stránka Maj Gemer má  k dispozícii od jej autora RNDr. Ondreja Rozložníka, je uvedená táto činnosť v širšom okolí hlavných banských centier, a to: Drnavy, Rožňavy, Čučmy a Štítnika. Ako autor ďalej vysvetľuje: "Prezentovaná je v nej informácia o ložiskách nerastných surovín, ich ťažbe a spôsoboch dopravy do úpravní,

Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Ostravěnko má, Ostravo černá... (21)

Ostravěnko má, Ostravo černá... Vracal som sa po štyroch rokoch do dôverného prostredia čiernej Ostravy. Celá partia sa dohodla, že sa zídeme v Ostrave 14. septembra na šachte Eduard Urx v Petřkovicích, aby sme začali pracovať 15-teho. Keď som nastúpil v roku 1953 na Bezruč, môj brat Miro nastúpil na Urx. Raz som ho bol navštíviť. Býval na Landeku, kde bola slobodáreň.

Pôvodný vstup do štôlne Artur v Rožňavskom Bystrom. V strede medzi koľajnicami je zástupca bane Nižná Slaná p. Vereš, vpravo Ján Buday, vtedajší večdúci bane.

Pre pochopenie obsahu knihy, pohnútok k jej napísaniu je pre čitateľa výstižné vlastné autorove motto: „Osvojil som si pravdivosť a význam slov, ktoré hovoria o tom, že históriu vietor neodveje a voda neodplaví. Aby však jej prvotina ostala pravdivá i nemenná, ktorú poskytneme ďalším generáciám, musí byť niekým napísaná. Preto o jednej z nich som sa rozhodol napísať s vedomím,

Marian Slavkay tesne pred odchodom do civilu.

Vojenčina V októbri 1955 som narukoval k „17. letištnému praporu“ do Hradčan u Mimoňe. Náš prápor zaisťoval prevádzku 24. bombardovacieho pluku. Po mesiaci sme sa presťahovali na letisko Přerov, kde bol pluk vyzbrojený novými prúdovými bombardérmi IL-28. Slúžil som ako šofér. Prvý rok som s cisternou Tatra 111 plnil bombardéry palivom LRX.

Situačná mapka stredu Rožňavy.

Traduje sa, že priamo v centre mesta Rožňava sa v minulosti ťažili rudy pomocou banských prác – štôlní, ktoré boli nájdené v tejto časti mesta. Na túto banskú činnosť upozorňujú i zverejnené články a sú o tom skalopevne presvedčení i starší obyvatelia mesta. Uvedieme niektoré. Napríklad na zasadnutí boršodsko-gemerskej skupiny Krajinského maďarského banícko-

Zástava rožňavského baníckeho cechu, 1753

Stredoveká sláva Rožňavy vďaka ťažbe drahých kovov spadá do obdobia nemeckej kolonizácie. V Nemecku boli už v tomto období známe organizácie remeselníkov, ktorí sa združovali podľa jednotlivých remesiel, resp. približne rovnakého charakteru pracovnej činnosti. Kolonisti, v podmienkach Rožňavy hlavne baníci z Bavorska, Durínska a Saska,

Mgr. Ján Dávid slávnostným krstom zverejnil svoju knihu Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom

Niektoré diela je možné urobiť za pomerne krátku dobu. Iné si vyžadujú oveľa, oveľa dlhší čas. Vyplýva to z náročnosti, badania, cieľavedomého hľadania, overovania faktov, často prekladov z iného jazyka... Je toho dosť k tomu, aby sa človek dopracoval k ucelenému dielu. Keď je to už v žiaducej forme nasledujú ďalšie úkony, bez ktorých sa dielo nedá dokončiť.

Strana 5 z 10