Trvalo mi to možno aj dve hodiny, kým som vyšiel až na vrch rúbania. Tam sa rúbanie zužovalo a v špici bola veľká diera, za ktorou bola tma. Predpokladal som, že to môže byť vydobytý veľký priestor. Opatrne som sa priblížil až k diere a zasvietil do nej. Veľmi som sa potešil. V svetle karbidky som uvidel na stene chodby moju šípku nasmerovanú do ľavej strany chodby. Bola to diera, okolo ktorej som prechádzal chodbou ku kamennému schodisku. Vyšiel som z diery a kráčal som smerom na hlavnú chodbu. Už som nepotreboval orientačné šípky a bezpečne som vyšiel von z bane.

Zberatelia minerálov obľubujú mať vo svojich zbierkach minerály, ktoré vykryštalizovali v niektorej kryštalografickej sústave. Čím sú väčšie a majú pravidelné tvary sú krajšie a hodnotnejšie. Aj na ložiskách nerastných surovín na Slovensku sa takéto minerály vyskytujú a sú uložené v múzeách alebo v súkromných zbierkach. Najčastejšie je to ametyst, kremeň, pyrit alebo antimonit – na obrázkoch.

Ráno som sa zobudil o pol deviatej. Jankova posteľ už bola ustlaná. Našiel som ho v kuchyni sedieť s otcom po raňajkách. Chystali sa peši ísť do Zamutova, kde má Janko nastúpiť za praktikanta na tamojšie polesie. Ráno dostali taký telefonát z Prešova. Ja som bol trochu sklamaný, lebo ujo mi sľúbil, že pôjde so mnou do bane. „Do bane pôjdeme zajtra,“ povedal. Opýtal som sa ho, či pozná dobre moju mamu, lebo som jej sľúbil, že najneskôr o štyri dni sa vrátim. Keď neprídem na čas domov, tak moja mama sa zblázni. „Viem, viem, že je taká bojazlivá,“ povedal,

Zbytok prázdnin som trávil v Rožňavskom Bystrom. Bývali sme tam od doby, keď sa mamka presťahovala z Tuhrinej ku svojej staršej sestre Margite Belákovej. Okolo 15. augusta som dostal poštou výplatu zo závodu. Začal som sa chystať na moju banícku výpravu do Opálových baní v Dubníku. Išiel som na Bystranskú baňu za vedúcim s prosbou, aby mi požičal karbidku na moju plánovanú výpravu. Vedúci mi lampu ochotne dal a do jednej uzatvorenej plechovky aj náhradnú dávku karbidu.