Baníctvo (154)
Slavošovský tunel z pohľadu banského geológa
Napísal(a) RNDr. O. Rozložník
Slavošovský tunel, v ktorom nikdy neprešla železnica, pre ktorú bol budovaný v polovici minulého storočia, sa postupne dostáva do povedomia našej širokej verejnosti nielen na Gemeri, ale aj po celom Slovensku. Pričinila sa o to aj naša webstránka, ktorá o tomto technickom diele priniesla niekoľko zaujímavých príspevkov na rôzne témy. V súvislosti s jeho výstavbou sa doteraz nehovorilo o bansko-technických a geologicko-ložiskových pomeroch. Na túto tému sa podujali napísať odbornú prácu nám dobre známi odborníci RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Dušan Oravec, PhD., ktorých výsledok skúmania práve dnešným príspevkom uvádzame na oboznámenie sa aj širšej verejnosti.
Artikuly šteliarov muránskeho údolia z roku 1585
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Výskyt rôznych nerastných surovín na území historického Gemera podmienil ich dobývanie a následné hutnícke spracovávanie. Tieto činnosti, vykonávané obyvateľstvom už od najstaršieho obdobia, boli pre uvedené územie charakteristickými. Regulácia vzájomných vzťahov si v priebehu storočí vynútila prijatie rôznych pracovných poriadkov, štatútov či artikúl, ktorých úlohou bolo zaviesť poriadok do bansko – hutníckeho podnikania (artikuly – podľa slovníka cudzích slov sú vo feudalizme stanovy samosprávnych územných celkov alebo záujmových skupín).
Uvedené bolo, už od najstarších čias, realitou aj v lokalitách údolia rieky Muráň. V priebehu času boli tu prijaté viaceré takéto pracovné poriadky, z ktorých pre ilustráciu uvádzame nasledovné: Jedným
Nová publikácia mapuje problematiku bádania a prezentácie baníctva v múzeách
Napísal(a) Pavol Lackanič
Zväz múzeí na Slovensku v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave vydal v decembri 2017 zborník príspevkov z odbornej konferencie „Baníctvo v našich múzeách a jeho prezentácia. XXI. Etnológ a múzeum“. Vydaním tlačenej publikácie zároveň zavŕšil projekt, finančne podporený z verejných zdrojov Fondom pre podporu umenia, ktorý zahŕňal zorganizovanie predmetnej odbornej konferencie (19.-21.9.2017, Rožňava) a vydanie zborníka.
Predmetná publikácia je venovaná nielen odborným pracovníkom múzeí či vedeckým zamestnancom vysokých škôl a univerzít, ale aj záujemcom z radov laickej verejnosti, aktívnych pri prezentovaní rôznych dokladov banskej činnosti.
Marian Slavkay: Exkurzia do Opálových baní po desiatich rokoch (2)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Bola nedeľa večer. Nevedeli sme presne, kedy zajtra včas ráno odchádza autobus z Červenice. Vybrali sme sa za ujom do jeho domku. Deti a mládež z okolitých obydlí si nás zvedavo obzerali. Ujo nám ochotne vysvetlil, že ráno autobus odchádza tesne pred piatou. Musíme vstávať pred štvrtou ráno, aby sme ho pešky stihli. Niekto zahlásil, že či sa na štvrtú zobudíme. Ujo sa nám ponúkol, že on nás príde zobudiť. Pri senníku sme večerali zbytky zásob, čo nám ostali. Ak mal niekto niečo naviac, tak sme si to navzájom delili.
Marian Slavkay: Exkurzia do Opálových baní po desiatich rokoch (1)
Napísal(a) Ing. M. Slavkay
V roku 1961 mi podnikové riaditeľstvo ŽB Spišská Nová Ves poskytlo štipendium na štúdium na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. Keď som už bol v druhom ročníku v jesennom semestri, večer pri debate so spolužiakmi došiel rozhovor na drahý opál z Dubníka. Rozpovedal som im svoju príhodu s obhliadkou opálových baní z roku 1952. Niekoľko spolužiakov začalo dobiedzať, aby sme sa tam išli pozrieť. Nakoniec so siedmimi skalnými sme sa dohodli, že na tú exkurziu do opálových baní pôjdeme. Bola asi polovica októbra.
Marian Slavkay: Opálové bane v Dubníku pri Prešove (4)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Trvalo mi to možno aj dve hodiny, kým som vyšiel až na vrch rúbania. Tam sa rúbanie zužovalo a v špici bola veľká diera, za ktorou bola tma. Predpokladal som, že to môže byť vydobytý veľký priestor. Opatrne som sa priblížil až k diere a zasvietil do nej. Veľmi som sa potešil. V svetle karbidky som uvidel na stene chodby moju šípku nasmerovanú do ľavej strany chodby. Bola to diera, okolo ktorej som prechádzal chodbou ku kamennému schodisku. Vyšiel som z diery a kráčal som smerom na hlavnú chodbu. Už som nepotreboval orientačné šípky a bezpečne som vyšiel von z bane.
Pre zberateľov: Obrovské kryštály minerálov vytvorené prírodou
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Zberatelia minerálov obľubujú mať vo svojich zbierkach minerály, ktoré vykryštalizovali v niektorej kryštalografickej sústave. Čím sú väčšie a majú pravidelné tvary sú krajšie a hodnotnejšie. Aj na ložiskách nerastných surovín na Slovensku sa takéto minerály vyskytujú a sú uložené v múzeách alebo v súkromných zbierkach. Najčastejšie je to ametyst, kremeň, pyrit alebo antimonit – na obrázkoch.
Ing. Marian Slavkay: Opálové bane v Dubníku - Môj cieľ – baňa Jozef
Napísal(a) Ing. M. Slavkay
Ráno som sa zobudil o pol deviatej. Jankova posteľ už bola ustlaná. Našiel som ho v kuchyni sedieť s otcom po raňajkách. Chystali sa peši ísť do Zamutova, kde má Janko nastúpiť za praktikanta na tamojšie polesie. Ráno dostali taký telefonát z Prešova. Ja som bol trochu sklamaný, lebo ujo mi sľúbil, že pôjde so mnou do bane. „Do bane pôjdeme zajtra,“ povedal. Opýtal som sa ho, či pozná dobre moju mamu, lebo som jej sľúbil, že najneskôr o štyri dni sa vrátim. Keď neprídem na čas domov, tak moja mama sa zblázni. „Viem, viem, že je taká bojazlivá,“ povedal,
Marian Slavkay: Opálové bane v Dubníku pri Prešove (2)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Zbytok prázdnin som trávil v Rožňavskom Bystrom. Bývali sme tam od doby, keď sa mamka presťahovala z Tuhrinej ku svojej staršej sestre Margite Belákovej. Okolo 15. augusta som dostal poštou výplatu zo závodu. Začal som sa chystať na moju banícku výpravu do Opálových baní v Dubníku. Išiel som na Bystranskú baňu za vedúcim s prosbou, aby mi požičal karbidku na moju plánovanú výpravu. Vedúci mi lampu ochotne dal a do jednej uzatvorenej plechovky aj náhradnú dávku karbidu.
Ing. Marian Slavkay: Opálové bane v Dubníku pri Prešove
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Pod týmto názvom budeme spolu sledovať rozprávanie nám už známeho Ing. Mariana Slavkaya, ktorý nás pred niekoľkými mesiacmi na stránke Maj Gemer prekvapil svojimi spomienkami na to, ako ho zaviedla osudová cesta medzi baníckych učňov, aby sa neskoršie z neho stal banský inžinier. Tentoraz sa jeho zážitky z minulosti zastavili pri opálových baniach, aby sa s nami znovu podelil s neskutočne zaujímavým príbehom.
Viac...
Pamiatková zóna Železník - skrytý poklad v srdci Gemera. Bude o chvíľu čo chrániť?
Napísal(a) Ing. Ladislav Bene
Bohatá história, chudobná súčasnosť
Gemer je dnes stále jeden z najzaostalejších regiónov Slovenska. Rozbité cesty, vyššia nezamestnanosť, viac spustnutých domov ako je tomu v iných regiónoch. V kontraste toho všetkého je ale zároveň krajom s veľkým počtom prírodných krás, historických a kultúrnych pamiatok. Sú tu skvosty ako Ochtinská aragonitová jaskyňa či Gombasecká jaskyňa alebo hrad Krásna Hôrka, Muráň či kaštieľ Betliar.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Záver (27)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Ťažko som sa prebíjal životom na Rožňava Bani. Všetky technické miesta obsadzovali domáci, z ktorých väčšia polovica nemala na to požadované vzdelanie. Cudzí zamestnanec bol považovaný za votrelca. Veľakrát som oľutoval, že som neostal v Ostrave. Miskove slová som si zapamätal na celý život. Neostávalo mi nič iné, iba bojovať. Ostrava do mňa vštepila húževnatosť pri plnení vytýčených úloh a do šedej kôry mozgu mi zapísala, že splnenie plánu bane
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Návrat domov a sklamanie (26)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Návrat domov a sklamanie. Jarek Miska bol dobre informovaný o reformách a reorganizácii aj v rudnom baníctve. Zrušil sa podnik GŽB aj SŽB, čo boli Gemerské a Spišské železorudné bane. Následne vznikol nový podnik - Železorudné bane n. p. so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Tým pádom sa zrušili aj malé závody Drnava, Rudná, Rožňavské Bystré. Všetky pripadli pod správu závodu ŽB Rožňava ako banské úseky.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Môj neočakávaný služobný postup (25)
Napísal(a) Ing.Marian Slavkay
V prvej dekáde decembra sme Františku dokopali. Pre mňa to bolo dosť veľké prekvapenie. Starší haviari to vedeli, že ostávajú iba zbytkové piliere, ktoré partia určená na rozobratie Westfálie dokopala. Aronovu výkonnú partiu preložili do novo pripravenej steny v sloji Paula. Tá stena bola „božie dopustenie“. Jediným kladom bola pravidelná 70 centimetrová mocnosť po celej stene.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).