Osobnosti Gemera (89)
Gemerčan Július Molitoris - ako sedemnásťročný mladý odbojár, dnes deväťdesiatročný jubilant
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Študentské roky. Roky ilúzií, prvých lások, túžob zmeniť svet v spravodlivý...! Aké predstavy má mladý človek vo veku dospievania? Zlomové časy ukážu na charakter každého jedinca. Musí sa rozhodnúť v minútach, hodinách, najviac dňoch! Takým bol aj náš oslávenec Július Molitoris, ktorý sa narodil 13.5.1927 v Klenovci. Otecko Július Molitoris pracoval ako horár, mamička Zuzana, rod. Hrušková bola domáca. Ako 8-ročný stratil otecka. Mamička s dvomi synmi sa presťahovala k rodičom v Klenovci.
Slavošovce na svojho rodáka Pavla Emanuela Dobšinského nezabúdajú
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
V Slavošovciach sme si 16. marca 2017 pripomenuli 189. výročie narodenia kráľa slovenskej rozprávky Pavla Emanuela Dobšinského. Obecný úrad zorganizoval v obci malú spomienkovú slávnosť pred jeho rodným domom s položením spomienkových venčekov od obce Slavošovce, Drienčany a Teplý Vrch, ktoré pod pamätnú tabuľu položil starosta obce Drienčany Peter Švoňava, starostka obce Teplý Vrch Viera Janšová, za obec Slavošovce starosta obce Ing. Štefan Bašták,
Slavošovský nestor PaedDr. Milan Sajenko oslávil 84. narodeniny
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Po krásnej zime február predal žezlo marcu. A práve v zime, aká má byť, sa 1. marca 1933 v Slanom narodil Milan Sajenko. Osud jeho otecka zavial do lona Slovenského rudohoria, do Slavošoviec, kde bol vyslaný ako odborník do Slavošovských papierní. Mladý Milan ostal až dosiaľ verný svojmu novému domovu. Vo formovaní jeho osobnosti zohrávali rozhodujúcu úlohu rodičia, v osobnom živote boli dôležité roky 1938-1945. Jeho rodičia sa otvorene postavili proti maďarskej okupácii,
Vo štvrtok, 17. novembra 2016 o 18.00 hodine predstaví Gemerské osvetové stredisko v Rožňave druhý z trojice rozhovorov nesúcich názov "Medailón osobnosti Gemera“. Nový typ podujatia ponúka divákom v živej, bezprostrednej diskusii stretnutie s mimoriadnymi osobnosťami nášho regiónu, ktoré svojím životom a svojou prácou ovplyvnili nielen životy iných ľudí, ale i celých spoločenstiev.
Pri príležitosti 220. výročia narodenia Ľudovíta Greinera odhalili v Revúcej pamätnú tabuľu tomuto významnemu lesnému odborníkovi
Napísal(a) eje
Pri príležitosti 220. výročia narodenia Ľudovíta Greinera pripravil štátny podnik LESY Slovenskej republiky prostredníctvom svojho Odštepného závodu Revúca a Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene podujatie venované spomienke na jedného z najvýznamnejších lesných hospodárov, ktorí pôsobili na území Slovenska.
Medailón osobností Gemera - nové podujatie v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Dana Lacková
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave vo štvrtok 22.9.2016 predstaví svoje nové podujatie pod názvom Medailón osobnosti Gemera. O 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) uvedie svojho prvého hosťa, historičku pani Editu Kušnierovú.
„Pre život človeka je nevyhnutné
Od narodenia národného umelca Ivana Krasku v Lukovištiach na Gemeri uplynulo 140 rokov
Napísal(a) Štefan Cifra
Ivan Krasko, vl. m. Ján Botto (* 12. 7. 1876 Lukovištia, okr. Rimavská Sobota – † 3. 3. 1958 v Bratislave, pochovaný je v Lukovištiach), Ing., Dr., národný umelec, slovenský básnik, prozaik, regionálny historik, prekladateľ, politik, poslanec, vedec, vynálezca, povolaním chemický inžinier, zakladajúci člen
Spomienková slávnosť pri príležitosti 155. výročia úmrtia Pavla Jozefa Šafárika, kobeliarovského rodáka
Napísal(a) Janka Vranová, Zlatka Halková
Spomienková slávnosť pri príležitosti 155. výročia úmrtia Pavla Jozefa Šafárika, kobeliarovského rodáka, sa začala slávnostnými službami Božími v evanjelickom kostole a. v. v Kobeliarove dňa 26.6.2016. Dôstojnosť a úctu prišli prejaviť nielen domáci obyvatelia, ale aj ľudia zo širokého okolia, stretli sa matičiari, starostovia, ale prišiel aj poslanec NR SR Peter Pamula.
Známy je výrok Inter arma silent Musae – Keď rinčia zbrane, Múzy mlčia!
Pred viac ako sedemdesiatimi rokmi po vypuknutí Slovenského národného povstania (29. august 1944) síce začali rinčať zbrane, ale Múzy mlčať neprestali. Zvlášť poetické Slovo burcovalo Slovákov brániť hodnoty slobody, spravodlivosti a demokracie proti totalite, fašizmu a ľudáckemu režimu.
Rotný Štefan Droždiak vždy vedel kde je jeho miesto
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Počas II. svetovej vojny sa nebojovalo len na východnom fronte. Mnohí naši občania boli účastníkmi aj zahraničných armád. Svojou účasťou a bojovou cestou patril medzi nich aj Štefan Droždiak, občan Rožňavy, ktorý sa narodil 22. novembra 1916. Jeho aktivity sa začínajú v lokalite Rožňava - Baňa, kde žilo obyvateľstvo rôznych národností a tiež aj jeho rovesníci, pochádzajúci zo Španej Doliny a Starých Hôr. V rodine mali už rádio, a tým aj možnosť získavať informácie a sledovať udalosti po roku 1939. Z rovesníkov zmýšľajúcich podobne ako on si spomína na rodinu Makovníka, Gašparca, Harenčáka, Čecha, Jelenského, Šimčíka, Seleckého, Novotného, Vágnera, Jeftušenka, Šebestu, Vierga a ďalších, z ktorých si mnohí našli miesto v odboji.
O svojej účasti v bojoch počas 2. svetovej vojny nám Štefan Droždiak, ktorý by sa tohto roku dožil sto rokov, zachoval tieto spomienky:
Viac...
Životná púť vojnového veterána Ladislava Sládeka
Napísal(a) JUDr. Jozef Púpala
Počas kladenia vencov pri pamätníku osloboditeľov mesta Rimavská Sobota sa v sprievode objavuje muž, už vo svojom veku, „hodnej postavy“ v uniforme v hodnosti plukovníka. Je to plk. vo výslužbe Ladislav Sládek, muž so
Drienčany si dôstojne pripomenuli 130. výročie úmrtia národovca Pavla Emanuela Dobšinského
Napísal(a) PaedDr. MIlan Sajenko
Obec Drienčany, CZ ECAV Drienčany a OZ Valgata Drienčany si v dňoch 20. – 21. a 23.10.2015 dôstojným spôsobom pripomenuli 130. výročie úmrtia svojho občana Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý tu pôsobil vyše 24 rokov, tu zomrel a je aj pochovaný. Drienčany a Slavošovce ešte počas svojho života nevedome označil svojim pseudonymom Slavoj Drienčanský, kde spomenul dve gemerské dediny: Slavošovce, miesto svojho rodiska a Drienčany, miesto svojho skonu a mohyly svojej. Už každoročne Gemersko – malohontské stredisko v Rimavskej Sobote, obec Drienčany, OZ Valgata, ECAV Drienčany, Dom Matice slovenskej v R. Sobote, aj v tomto roku uskutočnili XII. ročník regionálnej a X. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky ZLATÁ PODKOVA, ZLATÉ PERO, ZLATÝ VLAS, na počesť Pavla E. Dobšinského. Nebolo tomu ináč ani pri príležitosti 120. výročia úmrtia Pavla Dobšinského s bohatou účasťou súťažiacich nielen z tohto regiónu, ale možno s potešením konštatovať že aj z celého Slovenska. Bol to skutočný umelecký zážitok, potvrdzujúci slová národného umelca, spisovateľa Vladimíra Mináča, ktorý ešte na celoslovenských oslavách narodenia Dobšinského povedal, že k Dobšinskému budeme nielen prichádzať ale neustále s k nemu budeme vracať.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-