Osobnosti Gemera (110)
Juraja KAZAMEKA poznali kedysi nielen v Betliari a Gemeri, ale aj v šírom svete
Napísal(a) Mikitová Marta
Presne pred 93 rokmi, dňa 10.12.1926, koncertoval vo Vládnej budove v Bratislave huslista Juraj Kazamek. Klavírny sprievod mu robil Gustáv Koričánsky. Pre našinca, ktorý sa zaoberá kultúrou či históriou Gemera, to musí byť dôležitý údaj, ktorý nás zbližuje s betliarskym rodákom Jurajom Kazamekom (1882-1956), meno ktorého v hudobnom svete malo v tom čase vysoký cveng. V súčasnosti si ho znovu pripomeňme a spoločne sa zamyslime nad obsahom článku Mariána ŠIMKULIČA, ktorý v týchto dňoch uverejnil týždenník Slovenské národné noviny vo svojom 48. čísle. Myslíme si, že jeho prevzatím aspoň trošku pozdvihneme uvedomelosť a zvýšime znalosti mladších a potešíme starších čitateľov webstránky Maj Gemer.
Zomrel spisovateľ pre deti aj dospelých Peter Glocko, rodák z Muráňa
Napísal(a) MG od
Vo vysielaní Slovenského rozhlasu odznela vo štvrtok 27. júna 2019 stručná, ale smutná správa. Vo veku 73 rokov zomrel známy slovenský spisovateľ a scenárista Peter Glocko. Peter Glocko sa narodil 2. júna 1946 v obci Muráň. Bol teda Gemerčanom a po celý život sa hrdo k svojmu rodisku i regiónu hlásil a rád sa do neho vracal. Vo svojej práci sa zameral na modernú autorskú rozprávku a historické a psychologické romány pre mládež. Pripomeňme si aj preto niektoré podstatné úseky jeho plodného života.
V Slavošovciach si pripomenuli 191. výročie narodenia Pavla Emanuela Dobšinského
Napísal(a) Erika Potomczyková
Pedagóg, spisovateľ, zberateľ prostonárodných slovenských povestí, vydavateľ slovenských (hlavne gemerských) ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik a evanjelický kňaz sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.
Narodil v obci Slavošovce 16.3.1828 v rodine evanjelického farára, zomrel v Drienčanoch 22.10.1885.
Dňa 19.3.2019 sme si v Slavošovciach pripomenuli 191. výročie narodenia nášho rodáka P. E. Dobšinského. Obec Slavošovce pozvala hostí, návštevníkov, poslancov a predstaviteľov miestnych podnikov.
Armádny generál in memoriam Rudolf Viest a jeho nedožité 128. výročie narodenia
Napísal(a) Juraj Genčanský
S najvyššími vojenskými poctami a za účasti hostí sme si v Revúcej pripomenuli 128. výročie narodenia nášho významného rodáka a otvorili sme stálu expozíciu o jeho živote v Múzeu Prvého slovenského gymnázia.
„V roku 1939 som opúšťal Slovensko, vtedy, keď na ňom bola pečať hanby. Vraciam sa po viac ako piatich rokoch a na Slovensku je pečať odvahy a hrdinstva,“ zapísal do svojho denníka brigádny generál Rudolf Viest po tom, ako ho po vypuknutí Slovenského národného povstania prezident Beneš vymenoval za veliteľa 1. čs. armády na Slovensku. Viest priletel do Banskej Bystrice 7. októbra 1944,
Mgr. Vincent Blanár významná osobnosť nášho mesta Revúca a gemerského regiónu,
Napísal(a) Viera Kasperová
je aktívny výtvarník a dlhoročný pedagóg žijúci a tvoriaci umelec medzi nami Revúčanmi.
Narodil sa 14. februára 1934 v Čakanovciach, okres Košice. Maturoval na Pedagogickej škole v Košiciach a bol poslucháčom Vyššej pedagogickej školy v Prešove, kde študoval aprobáciu výtvarná výchova – ruský jazyk. Výtvarné umenie absolvoval u prof. Štefana Hapáka, doc. Jaromíra Hlavsu a doc. Júliusa Mušku. Pôsobil a učil v Zlatej Idke, v Nižnej Slanej, na základných školách v Revúcej a od roku 1991 až do nástupu do dôchodku pôsobil v Základnej umeleckej škole v našom meste. Je zakladateľom Pamätnej izby povstaleckého básnika Jána Brocku, ktorá bola nainštalovaná v priestoroch Základnej školy na Hviezdoslavovej ulici, kde bol riaditeľom.
Slavošovský nestor PaedDr. Milan Sajenko oslávil 85 rokov od narodenia
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
PaedDr. Milan Sajenko, člen ZO SZPB v Slavošovciach sa dožil 1. marca 2018 krásneho veku - 85 rokov. Prívlastok „Slavošovský nestor“ mu patrí oprávnene. Veď posúďte jeho životnú púť. Narodil sa rodičom Alexejovi Sajenkovi, ktorý sa počas 1. svetovej vojny usadil v Prahe. Tu úspešne absolvoval Vysokú školu chemicko – technologickú. Počas štúdií sa zoznámil s Annou Pozemskou, s ktorou sa neskôr oženil a usadili sa v Radotíne pri Prahe. Manželom sa dňa 1.3.1933 narodil syn, ktorého pomenovali Milanko. Život manželom nedoprial viac potomkov. Otec Alexej dostal zamestnanie v papierňach v Slavošovciach a tak sa rodina sťahovala na jeseň 1938 do srdca Slovenského rudohoria. V Slavošovciach prežili rodičia so synom celý život. Po vypuknutí 2. svetovej vojny rodičia vedeli, na ktorú stranu sa postaviť.
V Rožňavskom Bystrom si tiež pripomenuli 190. výročie narodenia Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana Tomková
Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s obcou Rožňavské Bystré a ECAV Rožňavské Bystré sa rozhodli 15. marca 2018 osláviť 190. výročie narodenia nášho národného dejateľa, evanjelického farára a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý v rokoch 1855 - 1858 pôsobil v Rožňavskom Bystrom ako evanjelický farár. Predsedníčka MO MS Marta Molnárová všetkých srdečne privítala a zavesila malý spomienkový venček k pamätnej tabuli, ktorá je umiestnená na evanjelickom kostole. Starostka obce pani Želmíra Gonosová prítomným vyrozprávala životný príbeh Pavla Emanuela Dobšinského a pani farárka ThDr. Zuzana Poláková
Na oslavách 190. výročia narodenia Pavla Dobšinského v Slavošovciach aj najvyšší predstavitelia Matice slovenskej
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Dňa 16.3.2018 sme sa v Slavošovciach stretli pri krásnej spomienke 190. výročia narodenia nášho národného dejateľa a zberateľa rozprávok, rodáka zo Slavošoviec Pavla Emanuela Dobšinského. Bol, je a stále to bude veľká osobnosť tejto obce, na ktorú si dôstojne zaspomínali - vedenie obce, starosta obce Ing. Štefan Bašták, poslanci Obecného zastupiteľstva obce Slavošovce, predstavitelia Matice slovenskej, predseda MS JUDr. Marián Gešper, podpredseda MS Mgr. Marek Hanuska, tajomník MS ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD., riaditeľka DMS Rožňava Ing. Zlatica Halková, členovia Výboru MS Ing. Martin Gallík, Mgr. Michal Terrai, starosta družobnej obce Drienčany Peter Švoňava, s občanmi, pán riaditeľ SHP Slavošovce, a. s. Ing. Vladimír Lenárt,
Pripomíname si 90 rokov od narodenia muzikanta a úžasného človeka Jána Jasenku zo Sirka
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Ján Jasenka 30.3.1928 Sirk - 6.4.1991 Revúca. V Sirku v rodine baníka uzrel svetlo sveta na jar v roku 1928 muzikant Ján Jasenka. Spievať začal s prvými slovami, na husle brnkal už vtedy, keď ich dočiahol zvesiť zo steny nad prípeckom. So sestrou Milkou tvorili spevácke duo. Otec bol baník, no i on v nedeľu bral do mozoľnatých rúk krehké husličky a vyhrával celej rodine smutné i veselé pesničky. Ján vyhrával všade, chodil za dom na stránišku pod starý košatý buk a tam konkuroval spevavým vtákom. Už v tých časoch mal detskú ľudovú muzičku, hrávali s ním chlapci zo Sirka Janko Pelech, Ondro Kontra, Slavo Kontra a ďalší. Rôčky ubiehali, kapela sa rozbehala a aj ten košatý buk sa po otcovej smrti vyvrátil.
Rok 2018 zasvätí Rožňava svojej významnej osobnosti – Kálmánovi Tichymu
Napísal(a) P. Horváth
Rok 2018 bude Rožňava žiť Rokom Kálmána Tichyho, ktorý je významnou osobnosťou mesta 1. polovice 20. storočia.
Dňa 3. februára 2018 udelilo Mestské zastupiteľstvo v Rožňave v rámci svojho slávnostného zasadnutia Kálmánovi Tichymu titul Čestný občan Rožňavy In memoriam.
Počas celého roka sa v Rožňave v rámci Roka Kálmána Tichyho 2018 uskutoční viacero cyklov kultúrno-umeleckých a spoločenských podujatí, ktorých cieľom je priblížiť život a dielo Kálmána Tichyho obyvateľom a návštevníkom mesta. Na príprave a realizácii celoročnej akcie spolupracujú viacerí aktéri: OZ Pre partnerské mestá Rožňavy, Banícke múzeum v Rožňave – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Mesto Rožňava a Klub priateľov starej Rožňavy.
Viac...
V piatok 2. februára 2018 v skorých ranných hodinách zomrel v rožňavskej nemocnici prof. Dr. h. c. Ing. Ján Fabián, CSc. vo veku nedožitých 83 rokov. Gemer a najmä banícka obec stráca v jeho osobe vzácneho človeka i odborníka, ktorý sa zaslúžil o rozvoj železorudného baníctva nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. V jeho rodisku obdržal na Deň obce Rakovnica Čestné občianstvo, ktoré mu bolo udelené starostom obce Ľubošom Leštákom za jeho mimoriadnu prácu a šírenie dobrého mena obce. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v Rakovnici 6. februára 2018 o 14.00 hodine v Dome smútku.
Prof. Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 19. septembra 1935. Pochádzal z baníckej rodiny. Jeho otec Peter Fabián ako baník odpracoval 27 rokov v Železorudných baniach v Rožňave, úsek Rudná.
Decembrovým medailónom predstavia osobnosť Gemera - fotografa, filmára, dokumentaristu Petra Pobočeka
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v poslednom tohtoročnom medailóne 15. decembra 2017 o 17-tej hodine predstaví osobnosť Gemera - fotografa, filmára, dokumentaristu Petra Pobočeka. Amatérsky filmár, ktorý pochádza a žije v Revúcej, kde s filmovou tvorbou začínal v 70-tych rokoch vo filmovom klube Revúčan a patrí k zakladajúcim členom filmového klubu Gemerfilm v Rožňave.
Ako inak osláviť 156. výročie narodenia zaujímavej ženy, ako práve spomienkou na jej život.
Je len málo žien v našej histórii, ktoré si väčšmi zaslúžia náš obdiv a úctu ako Marína Ormisová – Maliaková, dcéra Samuela Ormisa, profesora Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej. Narodila sa 4. novembra 1861 v Nižnej Slanej v gemerskej dedinke.
Uctili si národovcov pochovaných na mestskom cintoríne v Revúcej položením dušičkových vencov
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej tento rok organizovalo po prvýkrát súťaž o najkrajší dušičkový veniec. Súťaž bola určená pre všetky školy a škôlky v meste Revúca. Do súťaže sa zapojila Základná škola Ivana Branislava Zocha, Základná škola Jána Ámosa Komenského a Gymnázium Martina Kukučína. Súťažiaci mali možnosť doniesť do múzea svoje diela od 11. októbra do 27. októbra 2017. Vyhodnotenie súťaže bolo 30. októbra 2017.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.