Osobnosti Gemera (110)
Nezvyčajné podanie životného príbehu človeka, spisovateľa a politika Vladimíra Clementisa
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Nezvyčajné podanie životného príbehu človeka, spisovateľa a politika Vladimíra Clementisa, rodáka z neďalekého Tisovca. Pred čiernym pozadím na vysvietenej stoličke sedí charizmatický herec Marko Igonda, v rukách drží popísané hárky papiera a vlastne vo forme dialógu o vine a treste z cely smrti s fiktívnou osobou advokáta približuje divákovi život tohto priekopníka socialistickej literatúry. Na zem padajú papierové listy ako preživšie roky života. Spomína na detstvo v Tisovci, študentské roky v Skalici a Prahe. Tu sa stal spoluzakladateľom časopisu DAV. Venoval sa nielen umeniu,
Chyžňania si pripomenuli 130. výročie úmrtia Samuela Tomášika - kňaza, spisovateľa, národovca
Napísal(a) Mgr. Emília Völgyiová
Malinká malebná obec pod Kohútom, ukrývajúca v sebe nesmierne bohatstvá - Chyžné. Nádherná príroda a kopce, ktoré sú okolo, dotvárajú nádherné prírodné scenérie. Ale bohatá aj na vzácnych a významných ľudí, akým bol aj Samuel či Samo Tomášik, na ktorého sme si v týchto dňoch spomínali pri 130. výročí jeho úmrtia. Kňaz, ktorý nesedel len na fare so zloženými rukami, ale kňaz, ktorý nebol ľahostajný k veciam a ľuďom okolo seba. Neľahká rodinná situácia, ktorá je v kronikách zapísaná ako „viac smutná ako veselá“, ťažký život na Gemeri, neboli dôvodom na rezignáciu,
Andrej Perdík - misionár, jezuita z Gemera - II. časť
Napísal(a) Gita Borošová
G W E R E - Ďalšia veľká pre všetkých nerealizovateľná úloha bola postaviť cestu. Táto myšlienka nedala Andrejovi spávať. Ale to už nebol pre domorodcov Andrej - volali ho Gwere. Prezývka, ktorú si vyslúžil, bola poctou, znamenala chlapina, kovboj, zálesák, taký Old Shatterhand. Andrej sa podučil ich reči. Obľúbili si ho. Vždy, keď sa vracal z mesta a niesol zásoby a nákupy, vykrikovali a výskali od radosti Gweréééé, Gwereéééé...
Korene našej rodiny: Andrej Perdík - misionár, jezuita z Gemera
Napísal(a) Gita Borošová
Andrej Perdík sa narodil 9. 6. 1918 v obci Rákoš, okres Revúca, zomrel 13. 7. 2001 v Lusake, Zambia. Misionár – jezuita z nášho kraja, nášho Gemera, ktorému pri 1. výročí nezávislosti od Anglicka prezident Zambie Dr. Kenneth Kaunda udelil zlatú medailu za rozvoj krajiny.
Mária Bratrychová-Pavlíková - prvá pilotka lietadiel z Gemera
Napísal(a) Gita Borošová
Medzi nezvyklé povolania po oslobodení v roku 1945 patrí aj povolanie pilotky lietadiel, ktoré si vtedy 18-ročná Mária Pavlíková vybrala. Keďže patrí medzi Gemerčanky, zaradili sme ju aj na našu internetovú stránku. Mária Bratrychová-Pavlíková sa narodila v Rákošskej Bani 1. apríla 1932 ako deviate dieťa v rodine baníka Pavla Pavlíka a Márie Prišebicovej (Pzsebycowska, pôvodné poľské meno, ktoré si jej rodičia poslovenčili). Absolvovala meštiansku školu v Ratkovej. Po ukončení štúdia mladučká Mária odišla pracovať do Baťových závodov v Baťovanoch,
TISOVEC SI DôSTOJNE PRIPOMENUL 110. NEDOŽITÉ NARODENINY SVOJHO RODÁKA, VÝZNAMNÉHO BOJOVNÍKA PROTI FAŠIZMU GENMJR. JÚLIUSA NOSKA
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Ȏsmy jún 2017 bol významným dňom pre Tisovčanov a antifašistov vôbec. Ministerstvo obrany SR, mesto Tisovec, Múzeum SNP v Banskej Bystrici a SZPB zorganizovali od 10.00 hodiny uvedeného dňa v kine MSK v Tisovci odborný seminár o osobnosti gen. Júliusa NOSKA, tisoveckého rodáka. Július Nosko vyrastal v roľníckej rodine s piatimi súrodencami. Dňa 5.9.1936 uzavrel s Annou Purkarovou z Dobřan manželstvo. Medzi vzácnymi hosťami bola dcérka gen. Noska pani Nina Čeňková, rodená Nosková
Odišiel vzácny človek Štefan Macko, jeho odkaz žije v nás...
Napísal(a) PhDr. Juraj Králik
Dňa 25. mája 2017, vo veku nedožitých 82 rokov, našu veľkú športovú rodinu navždy opustil jeden z jej najváženejších členov. Súboj s dlhotrvajúcou a zákernou chorobou bol pre nášho priateľa Štefana Macka vyčerpávajúci a pre unavený organizmus konečný. Uvedomujeme si, že sme zrazu stratili priateľa, kolegu a obetavého tímového hráča, ktorý stál pri kolíske viacerých športových odvetví, ktoré sa udomácňovali v našom meste. 40 rokov pôsobil ako profesor telesnej výchovy na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave.
Dôstojný symbolický odpočinok arm. gen. in memoriam Rudolfa Viesta v rodnom meste
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V dňoch 8. mája západná Európa a vazalská stredná Európa slávila 72. výročie konca 2. svetovej vojny v Európe. No platnosť kapitulácie nadobudla účinnosť podľa podpísaného protokolu 9. mája 1945! Nechcem sa pasovať na historika, ale považujem sa za človeka, ktorý nemá zatiaľ „vymytý mozog" z Virginie. Osobne som sa s rodinnými príslušníkmi zúčastnil osláv konca 2. svetovej vojny v Európe na Slavíne dňa 9. mája 2017.
Gemerčan Július Molitoris - ako sedemnásťročný mladý odbojár, dnes deväťdesiatročný jubilant
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Študentské roky. Roky ilúzií, prvých lások, túžob zmeniť svet v spravodlivý...! Aké predstavy má mladý človek vo veku dospievania? Zlomové časy ukážu na charakter každého jedinca. Musí sa rozhodnúť v minútach, hodinách, najviac dňoch! Takým bol aj náš oslávenec Július Molitoris, ktorý sa narodil 13.5.1927 v Klenovci. Otecko Július Molitoris pracoval ako horár, mamička Zuzana, rod. Hrušková bola domáca. Ako 8-ročný stratil otecka. Mamička s dvomi synmi sa presťahovala k rodičom v Klenovci.
Slavošovce na svojho rodáka Pavla Emanuela Dobšinského nezabúdajú
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
V Slavošovciach sme si 16. marca 2017 pripomenuli 189. výročie narodenia kráľa slovenskej rozprávky Pavla Emanuela Dobšinského. Obecný úrad zorganizoval v obci malú spomienkovú slávnosť pred jeho rodným domom s položením spomienkových venčekov od obce Slavošovce, Drienčany a Teplý Vrch, ktoré pod pamätnú tabuľu položil starosta obce Drienčany Peter Švoňava, starostka obce Teplý Vrch Viera Janšová, za obec Slavošovce starosta obce Ing. Štefan Bašták,
Viac...
Slavošovský nestor PaedDr. Milan Sajenko oslávil 84. narodeniny
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Po krásnej zime február predal žezlo marcu. A práve v zime, aká má byť, sa 1. marca 1933 v Slanom narodil Milan Sajenko. Osud jeho otecka zavial do lona Slovenského rudohoria, do Slavošoviec, kde bol vyslaný ako odborník do Slavošovských papierní. Mladý Milan ostal až dosiaľ verný svojmu novému domovu. Vo formovaní jeho osobnosti zohrávali rozhodujúcu úlohu rodičia, v osobnom živote boli dôležité roky 1938-1945. Jeho rodičia sa otvorene postavili proti maďarskej okupácii,
Vo štvrtok, 17. novembra 2016 o 18.00 hodine predstaví Gemerské osvetové stredisko v Rožňave druhý z trojice rozhovorov nesúcich názov "Medailón osobnosti Gemera“. Nový typ podujatia ponúka divákom v živej, bezprostrednej diskusii stretnutie s mimoriadnymi osobnosťami nášho regiónu, ktoré svojím životom a svojou prácou ovplyvnili nielen životy iných ľudí, ale i celých spoločenstiev.
Medailón osobností Gemera - nové podujatie v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Dana Lacková
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave vo štvrtok 22.9.2016 predstaví svoje nové podujatie pod názvom Medailón osobnosti Gemera. O 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) uvedie svojho prvého hosťa, historičku pani Editu Kušnierovú.
„Pre život človeka je nevyhnutné
Od narodenia národného umelca Ivana Krasku v Lukovištiach na Gemeri uplynulo 140 rokov
Napísal(a) Štefan Cifra
Ivan Krasko, vl. m. Ján Botto (* 12. 7. 1876 Lukovištia, okr. Rimavská Sobota – † 3. 3. 1958 v Bratislave, pochovaný je v Lukovištiach), Ing., Dr., národný umelec, slovenský básnik, prozaik, regionálny historik, prekladateľ, politik, poslanec, vedec, vynálezca, povolaním chemický inžinier, zakladajúci člen
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.