Tradície (188)
Aj v Muránskej Zdychave pod Kohútom pochovali basu
Napísal(a) E. Hicárová
V sobotu 2.3.2019 sa v sále kultúrneho domu v Muránskej Zdychave uskutočnil 6. ročník podujatia Fašiangy pod Kohútom. Hlavným organizátorom bola Folklórna skupina Spod Kohúta, ktorá spevom podujatie otvorila a vyžiadala súhlas od starostu obce pána Jaroslava Oravca na otvorenie. V programe vystúpila FS Revúška z Revúčky, ktorá divákom ponúkla okrem spevu aj pohľad na zaujímavé fašiangové zvyky a pochovávanie basy. Ďalším hosťom programu bol pán Mikuláš Gigac zo Šumiaca s dcérou a vnučkou, ktorý sa divákom predstavil v hre na píšťalu, harmoniku, ale aj humorným hovoreným slovom. Spolu s dcérou a vnučkou aj v hre na zvoncoch. Program ukončili všetci účinkujúci spoločne zaspievanou piesňou " Kopala studničku ..."
Pravá fašiangová nálada vládla v stredu 27. februára 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Folklórny súbor Borostyán z Drnavy divákom ponúkol program zaujímavých fašiangových zvykov, masiek, hudby, spevu a tanca. „Tento zvykoslovný program sme zostavili so zámerom obohatiť náš repertoár, lebo doteraz sme mali len tanečné choreografie, ale tiež aby sa oživili a zachovali zvyky a tradície našich starých rodičov,“ uviedla v rozhovore Mgr. Valéria Icsó - vedúca súboru.
Veselý fašiangový sprievod a zábavu ukončila spoločná tancovačka s divákmi.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave s podporou Fondu na podporu umenia pokračuje v projekte
MAREC: Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia
Napísal(a) Kristína Furmanová
Fašiangové obdobie sa pomaly blíži k svojmu záveru. V úvode mesiaca marca sa však ešte môžete tešiť na veselé sprievody v maskách, pochovávanie bás i tradičné fašiangové hodovanie. Tomu ale v stredu 6. marca 2019 odzvoní a na rad prídu divadelné predstavenia a koncerty. Na výber bude aj niekoľko turistických akcií, tak smelo vyberajte.
Fašiangy vrcholia
K fašiangovým sprievodom v Utekáči (1.3.), Kokave nad Rimavicou a Hrnčiarskych Zalužanoch (2.3.), doplneným pochovávaním basy v Rimavskom Brezove, Tisovci (2.3.) a Hnúšti (5.3.), pribudnú v sobotu 2. marca Fašiangové hody na Ráztočnom.
U nás taká obyčaj...: Fašiangy s Borostyánom z Drnavy
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na druhý fašiangový folklórny večer v stredu 27. februára 2019 o 18.00 hod. do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„Týždeň pred Popolcovou stredou ponúkneme našim priaznivcom fašiangovú zábavu s folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Maroša Rusňáka. Súbor má za sebou ďalší z úspešných rokov, v ktorom okrem choreografií a sólových tancov ocenených v najvyšších celoslovenských súťažiach, obohatil svoj repertoár aj o fašiangové zvyky z obcí južného Gemera, ktoré nás určite zaujmú i pobavia,“ pozýva Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Prvý tohtoročný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave 6. februára 2019 predstavil zaujímavé svadobné zvyky. Ľudové tradície a obyčaje počas svadobného obdobia mali nepísané pravidlá, ktoré sa v každej obci dodržiavali, a tak to bolo aj Honciach. Folklórna skupina Genšenky ich zbiera a scénicky upravené prezentuje v rámci svojich vystúpení. „Pred niekoľkými rokmi sme návštevníkom folklórnych večerov priblížili atmosféru pri výrobe gágoríkov do svadobnej polievky, postupne ako sa naše rady rozrastali, rozširoval sa aj náš repertoár o ďalšie programy, napríklad prenášanie postele z domu nevesty i genšenskú zavíjanku,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny.
U nás taká obyčaj: Svadobné zvyky v Genšu (Honce)
Napísal(a) M. Ferenczová
Projekt U nás taká obyčaj v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave pokračuje aj v novom roku. Priaznivci folklórnych večerov sa môžu tešiť na nové programy folklórnych kolektívov viažuce sa k rodinným, kalendárnym či pracovným zvykom v Gemeri. „Je obdobie fašiangov, ale okrem, bálov a zabíjačiek sa v minulosti počas tohto obdobia konalo najviac svadieb, preto sme túto tému zaradili ako prvú v tomto roku,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V stredu 6. februára 2019, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec pozývajú zoznámiť sa so svadobnými zvykmi v Genšu. Tie patria medzi najkrajšie a najrozmanitejšie.
Obdobie veselenia a hodovania, nazývané fašiangy, začalo v pondelok 7. januára po sviatku Troch kráľov a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 6. marca. Dovtedy budú v našom regióne na programe hlavne plesy, fašiangové sprievody a stretnutia, na ktoré Vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
V znamení tradícií
Sériu fašiangových podujatí odštartovali už v piatok 25. januára v Kokave nad Rimavicou Detské fašiangové podujatie v maskách, ktoré si tu šikovné rúčky najmenších sami vyrobili.
Vianoce - krásny sviatok roka - sú oslavou návratu svetla – v kresťanských cirkvách narodenia Ježiška, s ktorou začali okolo roku 354 prví kresťania v Ríme.
Oslavy začínajú svitom prvej hviezdy na podvečernej oblohe, pokračujú v chrámoch, ale aj v intimite rodín.
Magická je sila Vianoc - nie div, že ľudia si navzájom želajú Božie požehnanie, zdravie, lásku, šťastie i prosperitu. Naši predkovia odpradávna istili šťastie aj dávnymi zvykmi. Na štedrovečernom stole býva dodnes až dvanásť jedál, ktoré majú zabezpečiť kvalitu života v jednotlivých mesiacoch. Štedrá večera sa začína prípitkom otca rodiny, ktorý urobí medom členom večere na čelá krížik a okrúhlou oplátkou s medom,
Na Bosoráckom jarmoku v Mokrej Lúke sa podával i tradičný "mokrenský pudžing" a gemerské guľky
Napísal(a) Štefánia Dachová
Dedinka Mokrá Lúka si žije spokojným životom celý rok. Bežné dni sa tu striedajú so sviatočnými. No keď prichádza december, sviatok Lucie, dedina ožíva oveľa intenzívnejšie ako inokedy. Už po štvrtýkrát sme dňa 15.12.2018 zorganizovali bosorácky jarmok pre mokrolúčanov a širokú verejnosť. Už od rána prichádzali ľudia aj zo širokého okolia. Dedinou sa ozývali vianočné piesne a koledy. Po trhu nám lietali strigy s metlami – poniektorí sa ich aj báli, veď aj vedeli prečo. Trhovníci ponúkali len to najlepšie zo svojich dielní - nechýbali perníky, výrobky z medu, z dreva, ručne šité bábiky, šperky, sviečky, vianočné ozdoby.
Návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala vôňa škorice, vanilky a vianočné melódie
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov ľudových tradícií vianočný folklórny večer. V stredu 12. decembra 2018 návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala vôňa škorice, vanilky a vianočné melódie.
Počas celého roka, v rámci projektu U nás taká obyčaj..., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, boli v jednotlivých programoch uvedené rôzne kalendárne či pracovné zvyky a tradície z horného Gemera. „Takto uprostred adventu sme navodili vianočnú atmosféru, aby sme si pripomenuli ich pravú hodnotu a poslanie,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Viac...
Piaty ročník predvianočného "jermoku" opäť úspešný
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca - TIC
V dňoch 10. až 12. decembra 2018 sa v budove Prvého slovenského gymnázia konal jubilejný 5. ročník tradičného predvianočného jermoku, ktorý každoročne organizuje Turistické informačné centrum Revúca. V tomto ročníku sme mali možnosť prezentovať 21 predávajúcich z Revúcej a okolia. Návštevníci jermoku si mohli vybrať z bohatej ponuky ručne robených výrobkov – vianočné ozdoby, prírodná kozmetika, sviečky, med, keramika, drevené a textilné ozdoby, perníky, bižutéria, háčkované hračky a ďalšie drobnôstky, ktorými potešili seba alebo svojich najbližších. Tento ročník bol výnimočný i tým, že medzi predávajúcimi pribudli ďalší remeselníci, ktorých produkty nesú značku kvality – regionálny produkt GEMER – MALOHONT.
Na Vianočných trhoch v Revúcej sa symbolicky odovzdávalo aj primátorské žezlo
Napísal(a) Grétka Citrjaková
Víkend je za nami a spolu s ním aj každoročné Vianočné trhy v Revúcej. Sme veľmi radi, že 7. decembra 2018 na Námestí pred Kohútom sa zišiel hojný počet ľudí aj napriek nepriaznivému počasiu. Už od rána nám navodili vianočnú atmosféru vystúpenia materských a základných škôl z Revúcej a po obede aj krásny program Základnej umeleckej školy v Revúcej, tzv. Vianočný čas ZUŠ-ky. Počas dňa nesmela chýbať už tradičná súťaž o najlepšiu kapustnicu, ktorú tento rok vyhrali členovia CVČ. Na námestí, v jednom zo stánkov, sme mohli podporiť aj revúckych útulkáčov kúpou ich kalendára a pre mnohých hostí boli psíky príjemným spestrením dňa. Neoddeliteľnou súčasťou azda každého vianočného jarmoku je aj teplý punč. Tento lahodný nápoj podávala občanom pani primátorka
Gemerské Vianoce so sviatočnou atmosférou pred najkrajšími sviatkami roka
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry spríjemniť si predvianočné obdobie ľudovými zvykmi a obyčajmi našich prastarých rodičov. Zachovali sa vďaka nositeľom tradícií a folklórnym kolektívom, ktoré ich zbierajú, uchovávajú a šíria hlavne počas adventného obdobia.
V stredu 12. decembra 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave svoje programy uvedú detský folklórny súbor Haviarik, spevácke skupiny folklórnych súborov Haviar a Dubina z Rožňavy,
Blížia sa Vianoce rýchlosťou prispôsobenou denným radovánkam. Čím sú najkrajšie sviatky roka bližšie, tým stúpa množstvo rôznych podujatí aj na našom Gemeri. Koniec novembra je vyhradený Ondrejom i Andrejom nielen v kalendári. Patrí už do obdobia nielen strídžich dní, ale aj rôznych starých zvykov, ktoré mali aj v minulosti najväčší priestor najmä na našom vidieku. Tak si náš národ zvykol liať olovo cez kľúčovú dierku, variť halušky so zavarenými lístkami rôznych mien, aby si dievčatá pri ich vyvrení mali z čoho v hrnci rýchlo nájsť meno svojho ženícha, či rôzne iné aktivity, akými boli aj zábavy organizované mládencami tohto mena po dedinách i mestách. V týchto dňoch na Ondreja v starom gemerskom mestečku v Jelšave sa tiež pripravili,


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-