Tradície

Tradície (185)

piatok, 23 september 2022 18:54

Telgárťania pripravili rekonštrukciu bojov z roku 1944

Napísal(a)
Telgárťania pripravili rekonštrukciu bojov z roku 1944

Čo si predstavíte, keď vyslovím, alebo napíšem slovo TELGÁRT? Podľa mňa je to slovo, ktoré voľakedy patrilo do slovníka ľudí, žijúcich v hornom toku poriečia Hrona, čiže Horehronci. Keď si to ešte predstavíme z našej strany, je to na sever za Muránskou planinou. Ba dokonca takto aj tento kraj bol zahrnutý do jednej časti mapy Gemera.
V súčasnosti sa nám rád predstavuje ako jeden z nositeľov folklóru a ľudových tradícií stredného Slovenska. Dôstojnú úlohu zohral aj v národnooslobodzovacom boji počas druhej svetovej vojny. Jeho vypálenie fašistickými vojakmi v lete 1944 bolo i pomstou za aktivitu povstalcov a partizánov v Slovenskom národnom povstaní. Celá obec vtedy ľahla popolom, aby po oslobodení vyrástla znovu do súčasnej krásy. Udalosti uplynulých septembrových dní si pripomínajú Telgárťania každý rok.

Gemerské osvetové stredisko bude vítať jar s remeslom a pôstnym jedlom

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si príchod jari pripomenie podujatím, ktoré bude venované predovšetkým rodinám s deťmi. Dom tradičnej kultúry Gemera sa pre návštevníkov otvorí v sobotu 2. apríla. “Kvôli pandémii boli počas uplynulých dvoch rokov obmedzené aj aktivity Remeselníckeho inkubátora Gemer. RINK je unikátny projekt, ktorý združuje remeselníkov z celého kraja. Som preto rád, že cez tohtoročné veľkonočné sviatky budú môcť naši remeselníci predstaviť návštevníkom svoju činnosť, a to na pripravovanom podujatí Gemerského osvetového strediska. Už začiatkom apríla si budeme môcť pozrieť napríklad tradičnú výrobu úžitkových a dekoračných predmetov, ale aj pôstnych pokrmov súvisiacich s veľkonočnými sviatkami,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

sobota, 03 apríl 2021 17:07

Staré ľudové zvyky na jar a Veľkú noc v Gemeri (R)

Napísal(a)
Staré ľudové zvyky na jar a Veľkú noc v Gemeri (R)

Veľká noc. Jarné obdobie začína dňom jarnej rovnodennosti. Zvyky v tomto období sa koncentrovali do troch základných skupín. V prvej to boli zvyky a obrady spočívajúce v lúčení so zimou a vítaním jari. Obrady a zvyky počas veľkonočného týždňa súviseli so zabezpečením hospodárstva už pri jarných prácach a tretie smerovali už k letnému obdobiu. Mali chrániť rastliny a úrodu. Na Smrtnú nedeľu nosili Cigánky jedľové vetvičky, previazané červeným krepovým papierom – "hájiky". Pri tom vinšovali:

Doniesla som vám tento hájik,
ďaleko som obchádzala, palec som si porezala.
Dajte gazdinky slaninky, aby som si ho mohla pomastiť, ozdraviť!

Veľký piatok – deň odsúdenia, ukrižovania a pochovania Ježiša Krista

Veľký piatok – deň odsúdenia, ukrižovania a pochovania Ježiša Krista – je pre kresťanov i dňom pietneho stíšenia, rozjímania, modlitieb, pašií, sprievodov po krížových cestách i dňom prísneho pôstu. Tento vrchol pôstneho obdobia sa premietol aj do pranostík a zvykov. Z úcty k zemi, ktorá po smrti Spasiteľa na golgotskom kríži ukryla jeho telo dodnes platí tabu akéhokoľvek hýbania zemou – aby Ukrižovaný nebol rušený v hrobe. Magickú silu má v tento deň voda – na vidieku, kde je naporúdzi potok, ľudia dodnes vstávajú veľmi zavčasu –voda má vraj najväčšiu uzdravujúcu silu ešte predtým, ako ju pobozkajú slnečné lúče. Umývanie v takejto vode prináša zdravie a sviežosť. Úcta k vode zakotvila aj v pranostikách, ktoré hovoria: Ak na Veľký piatok prší, je nádej na dobrú úrodu. A česká tvrdí:

Veľkonočné zvykoslovie na Slovensku a v Gemeri-Malohonte

Príspevok, ktorý uverejňujeme na stránke Maj Gemer, mal odznieť na Medzinárodnej konferencii v dňoch 3. - 4. apríla 2020, v Gradskom múzeu v Bjelovare v Chorvátsku, ktoré bolo hlavným organizátorom konferencie. Bohužiaľ, kvôli pandémii, zatvoreným múzeám a mimoriadnym opatreniam v Chorvátsku a na Slovensku, sa konferencia nekonala. Na konferencii mali vystúpiť jednak kolegyne z Chorvátska, Čiech, Ukrajiny a zo Slovenska (O. Bodorová). Keďže organizátori pripravili z plánovaných príspevkov aj knižnú verziu, ktorá je už preložená do chorvátskeho jazyka etnografkou Silvijou Sitta, ktorá konferenciu organizovala, tento bude k dispozíii ako nezvyčajný výstup z neuskutočnenej konferencie (v histórii toto nemá obdobu).  

Starý pastiersky zvyk mitrovanie si pripomenuli vo Veľkých Teriakovciach už po ôsmykrát

Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra, kedy si tento starý zvyk pripomenuli v uvedený deň aj tohto roku v obci Veľké Teriakovce už po ôsmykrát. Návštevníkov podujatia potešili ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality, trh regionálnych produktov či aktivity pre deti a nechýbali ani najznámejší valasi Maťko a Kubko.
Dejiskom podujatia Slovenské mitrovanie je už tradične Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach. Program sa začal ukážkami prác na salaši ako sú strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny.

Ilustračná fotografia.

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva  na ďalšie stretnutie s tradičnou ľudovou kultúrou. V stredu 26. júna 2019 v rámci projektu U nás taká obyčaj... folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej priblíži zvyky súvisiace s poľnými prácami v programe pod názvom „Tremo len". Pani Mária Vidová, nositeľka tradícií z Vyšnej Slanej, si zaspomína, čo všetko obnášalo pestovanie a spracovanie ľanu v minulosti. „V súčasnosti sa s jeho pestovaním a domácim spracovaním nestretávame často. Táto, takmer zabudnutá plodina učarovala pani Ľubomíre Žilkovej z Kokavy nad Rimavicou.

U nás taká obyčaj... s folklórnou skupinou Bučina z Pače o jarných prácach na dedine

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami. V stredu 29. mája 2019 folklórna skupina Bučina z Pače predstaví zo svojho repertoáru scénicky spracované pracovné zvyky a obyčaje. „Zvykoslovný program našej skupiny doplnia nositeľky tradícií, porozprávajú aj o ďalších činnostiach a speváckych príležitostiach na dedine v časoch minulých. Tešíme sa aj na našich rodákov, že im pripomenieme pačanské zvyky, ale i všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry,“ pozýva Dana Sústriková vedúca folklórnej skupiny.

Opäť po roku znela celou dedinou pieseň "Hoj, Marienka, hoj, ďe ťa taňesiemo, taló na Držkóce..."

Smrtná nedeľa je v tradičnej ľudovej kultúre spojená s vynášaním Zimy. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením Striežovské zvony, obcou Hrušovo, občanmi Striežoviec, Detským folklórnym súborom Zrkadielko a Ženskou speváckou skupinou Skaliny z Hnúšte, 7. apríla 2019 vynášali Zimu – Marienku. Opäť po roku znela celou dedinou pieseň "Hoj, Marienka, hoj, ďe ťa taňesiemo, taló na Držkóce..." Tento zvyk je v obci nepretržite zachovávaný vďaka miestnym občanom a rodákom, ktorí si túto tradíciu každoročne pripomínajú a zapájajú aj tých najmladších. Podujatie sme realizovali v rámci projektu Čarovná studnička,

Jarné a veľkonočné zvyky z Gemera zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v rámci projektu U nás taká obyčaj... 27. marca 2019 predstavilo jarné ľudové zvyky zo slavošovskej doliny, zachovávané folklórnou skupinou Lehoťanka. Hosťom folklórneho večera bol ľudový rezbár a výrobca ľudových nástrojov Ladislav Zachar z Čiernej Lehoty. „V minulosti sa v Gemeri dodržiavalo viacero jarných a predveľkonočných obyčají. Na slanskej doline majú tradíciu Jozefovské spevy, na štítnickej, revúckej a slavošovskej zase na smrtnú nedeľu vynášali smrtku, Hejhanu či strigu. Keďže sa s nimi už v živej podobe nestretávame, pripomenuli sme divákom tento zvyk z videozáznamu Národného osvetového centra v Bratislave v podaní folklórnej skupiny Veršinok

Strana 1 z 14