„Môj Disneyho svet“ * Prvý člen veľkej rodiny postavičiek i tí ostatní
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa). Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, vyhlásila výzvu pre deti i dospelých o najzaujímavejšiu výtvarnú prácu pod názvom „Môj Disneyho svet“.
Walter Elias „Walt“ Disney sa narodil 5. decembra 1901 v Chicagu. Pochádzal z piatich detí a nemal ľahké detstvo. Od malička mal talent na kreslenie. Traduje sa, že jeho prvý zárobok bol za obrázok koníka, ktorý si u neho objednal sused. Popri klasickom vzdelávaní si výtvarný talent cibril v umeleckej škole.
Začiatkom 20. storočia vládla v amerických kinách nemá groteska, ktorej priekopníkmi boli Buster Keaton a Charlie Chaplin. Práve od nich čerpal Disney inšpiráciu pre svoje animované filmy.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského sa zapojila do Medzinárodného dňa darovania knihy
Napísal(a) T. Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sa dňa 14. februára 2022 zapája do Medzinárodného dňa darovania knihy.
Zakladateľkou sviatku Medzinárodného dňa darovania knihy bola Emmy Broadmoor, Američanka, matka troch detí, zakladateľka webu s detskými knihami v USA. Všetko sa to začalo tým, že sa jeden z jej synov pýtal, prečo si ľudia nedávajú knihy len tak, a prečo nie je v roku deň, kedy by to mohli urobiť. To bol impulz pre zrod nového sviatku.
SNOW FILM FEST 2021 Festival dokumentárnych filmov aj v Rožňave
Napísal(a) A. KleinováGemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického kraja, prináša opäť možnosť pozrieť si najlepšie svetové zimné filmy, finalistov zahraničných súťaží roku 2021. Festival prebieha od októbra 2021 do februára 2022 v stovke slovenských a českých miest. Vo výbere šiestich filmov je napríklad film K2: The Impossible Descent. „Dychberúci výkon poľského skialpinistu Andrzeja Bargiela divákom učaruje," hovorí manažér festivalu Pavel Pichler. „Film je o prvnom človeku, ktorý dokázal zísť z vrcholu K2 na lyžiach." Ide o druhú najvyššiu horu sveta, ktorá ma konte najviac neúspešných pokusov o výstup na jej vrchol. Všetky predchádzajúce pokusy lyžiarov skončili neúspechom alebo smrťou.
Slovenského diváka určite poteší dokument o známom chatárovi spod Rysov: Viktor Beránek – Zamyslenia nad životom. Premietať sa bude aj krátky animovaný film o dvojici superzáchranárov Hors Piste.
Nová kniha riaditeľky múzea a etnologičky Oľgy Bodorovej: Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont
Napísal(a) O. BodorováVenované 190. výročiu založenia hrnčiarskeho spolku v Šiveticiach.
Na začiatku roku 2022 vydalo Gemersko-malohontské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obsahovo hodnotnú publikáciu Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont. Autorkou knihy je etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea PhDr. Oľga Bodorová. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu. Hrnčiarstvo v Šiveticiach je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve vo východnej časti historickej stolice Gemer-Malohont, konkrétne v obci Šivetice. „Prvé etnografické výskumy v teréne som uskutočnila v roku 1973 počas terénnej praxe ako študentka Univerzity Komenského v Bratislave. V neskorších rokoch 1974 – 1975 som sa téme venovala počas výskumu ku rovnomennej diplomovej práci a ďalších 46 rokov som sa venovala predovšetkým rozsiahlej akvizícii šivetickej či gemersko-malohontskej hrnčiny. Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bol bolestivý pocit, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu. Aj z tohto dôvodu, pri absencii tradičného ľudového hrnčiarstva v tomto regióne, ako významného nositeľa kultúrneho dedičstva, je kniha vhodná povšimnutia.“ Oľga Bodorová.
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže: Výtvarné spektrum 2022
Napísal(a) M. KleinováGemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2022.
Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, ktorá je určená pre mládež od 15 rokov a dospelých. Cieľom súťaže je podporovať rozvoj neprofesionálnej výtvarnej tvorby, rozvíjať záujmy autorov, vyhľadávať nové výrazné talenty a týmito podnetmi prezentovať a konfrontovať súčasnú neprofesionálnu tvorbu.
Vyhlasovateľom a odborným garantom súťaže je Národné osvetové centrum v Bratislave. Hlavným benefitom 59. ročníka súťaže je žánrová rozmanitosť a priestor pre voľné sebavyjadrenie autora. Maľba, kresba, grafika, priestorová a digitálna tvorba, insita a kategória experiment sú kategórie, ku ktorým tento rok patria aj dve odporúčané témy „PAMÄŤ a KRAJINA“.
Pavel Košík: Zachytenie okamihu môže byť skutočný klenot
Napísal(a) Tatiana BachňákováPonuka nových aktivít Gemerského osvetového strediska
Napísal(a) A. K.Po veľmi náročnom pandemickom období postupne aj kultúrne zariadenia otvárajú svoje brány. Rešpektujúc aktuálne opatrenia aj Gemerské osvetové stredisko (GOS)
v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo na začiatok nového roka 2022 zaujímavé aktivity.
„Verím a dúfam, že konečne nastane nielen delete všetkého nepriaznivého, ale aj zaslúžený reštart v spoločnosti. Pozitívny reštart kultúra potrebuje ako soľ a nie je tomu inak ani v našej regionálnej kultúre. Takmer dva roky je veľmi dlhá doba na to, aby sa ľudia nestretávali, spoločne netvorili, nevzdelávali sa či sa nezabávali. Naša inštitúcia pripravila pre nasledujúce mesiace množstvo zaujímavých a zmysluplných aktivít, tentokrát viac so zameraním na dospelých, a to tak v oblasti tradičnej ľudovej kultúry a remesla, ako aj v umeleckých oblastiach,“ približuje plány GOS jeho riaditeľka Helena Novotná. Podujatia budú prebiehať v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, a tiež v online priestore.
Predmet mesiaca február: Fajansa v etnologickom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľ. PulišováSúčasťou etnologického fondu Gemersko-malohontského múzea je aj kolekcia keramiky obsahujúca viac ako 3000 zbierkových predmetov. Jej súčasťou je i zbierka fajansy v počte 46 kusov. Termínom fajansa označujeme dva razy vypaľovanú keramiku, obliatu zvyčajne bielou, prípadne modrou či žltou glazúrou. Na naše územie priniesli znalosť tejto keramickej technológie členovia skupiny novokrstencov - habáni, prichádzajúci na západ Slovenska v 16. storočí zo Švajčiarska, Nemecka a Talianska. Usadili sa najmä v Sobotišti, Brodskom, vo Veľkých Levároch, Košolnej, Častej, Dobrej Vode... Tu žili v spoločných dvoroch pozostávajúcich niekedy z 30 – 50 rodín. Riadili sa podľa náboženských zásad, hlásali sociálnu rovnosť, všetky zisky ukladali do spoločnej pokladnice spravovanej radou starších. V 17. storočí boli tieto dvory vplyvom stavovských povstaní či tureckých nájazdov vyplienené, čo spôsobilo ich prechod na systém súkromného hospodárenia.
Banícke múzeum v Rožňave uvádza prvú tohtoročnú výstavu
Napísal(a) R. ŠimkoBanícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov výtvarného umenia na vernisáž výstavy Romana Škantára s názvom Figúra a priestor. Prvú tohtoročnú výstavu otvorí múzeum vo svojej galérii vernisážou už 3. februára 2022 o 16:00. Výstava je zároveň zaradená medzi sprievodné podujatia osláv výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave.
Výstava predstaví výber z výtvarných prác košického architekta Romana Škantára, ktorý pôsobí na Gemeri od roku 2011, kedy založil v obci Brdárka občianske združenie s cieľom zachrániť miestnu národnú kultúrnu pamiatku – evanjelický kostol. Istý čas pracoval aj v Rožňave ako architekt v slobodnom povolaní. Občianske združenie pod jeho vedením pracuje na pamiatkovej obnove brdárského kostola už desať rokov.
Viac...
Previerkové cvičenie dobrovoľného hasičského zboru riešilo požiar v Zariadení opatrovateľskej služby v Jelšave
Napísal(a) G. JakubecováNa ohlasovňu požiarov Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava (DHZM) bol Krajským operačným strediskom v Banskej Bystrici oznámený požiar v kotolni Zariadenia opatrovateľskej služby (ZOS) na Ulici 9. mája v Jelšave. Jednotka DHZM vykonala výjazd na CAS 32 T 815 v počte 1 + 3, CAS 15 IVECO DAILY v počte 1+ 4 a na DA MITSUBISHI v počte 1 + 1.
Po príchode na určené miesto boli vytvorené 2 zásahové úseky. Prvý zásahový úsek – štyria členovia mali za úlohu urobiť prieskum v kotolni, vytvoriť útočné vedenie, odstaviť prívod plynu a elektriky a uhasiť požiar. Druhý zásahový úsek – piati členovia vykonali prieskum v ubytovacej časti, kde je umiestnených 14 klientov. V čase požiaru tam bolo aj 10 zamestnancov. Počas hasebných prác boli evakuovaní dvaja zamestnanci. Počas zásahu boli použité ADP.
Na prelome rokov prišlo na svet ďalšie dieťa tohto speváka. Nejde o prírastok do rodiny, ale o nový album skupiny Massriot, ktorej zakladajúcim členom je spevák a hudobník Robo Šimko. Novým dieťaťom tejto skupiny je teda ich najnovší, v poradí už 5. štúdiový album s názvom Bude To Fajn, ktorý vyšiel 26. decembra 2021.
„Som nesmierne hrdý na prácu, ktorú sme s Miškom a Jankom odviedli. Viem, trvalo to dlho, ale výsledok stojí za to,“ vyjadril sa známy hudobník.
Album ale prináša obrovskú zmenu, a to v zmysle ďalšieho štýlového zaradenia kapely Massriot. Síce sú počuteľné aj rockové vplyvy, rockeri z východu prešli k štýlu známemu ako Indie Folk. Tvrdé zvuky elektrických gitár a razantných bubnov vystriedali zvuky akustických gitár a hudobných nástrojov, ako napríklad banjo, mandolína, cimbal, husle, ústna harmonika a iné. Celé dielo je navyše doplnené aj jemnou dávkou elektroniky, ktorá je použitá vkusne, nenútene a s mierou. Tieto ingrediencie robia z albumu vysoko počúvateľný štúdiový počin, ktorý v sebe textovo skrýva veľké myšlienky a posolstvá.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave obnovila svoje priestory
Napísal(a) T. Bachňáková(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu „Hravo i vážne medzi knihami“ v roku 2021 obnovu priestorov, aby sa vytvorilo estetickejšie a útulnejšie prostredie pre prácu s knihou. Projekt, realizovaný v mesiacoch jún až december 2021, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
„V rámci poskytovania kvalitných služieb sa snažíme nielen vyhovieť požiadavkám čitateľov ohľadom informácií, ale aj o vytvorenie príjemného prostredia v knižnici,“ povedala na úvod riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. „Vďaka Fondu na podporu umenia sme pokračovali s obnovením priestoru a zariadenia pre čitateľov mladšej vekovej kategórie,“ dodala.
Priaznivá štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2021
Napísal(a) G. JakubecováV minulosti, kedy mali hasiči ako hlavnú úlohu hasenie požiarov a rozšírenie osvety obyvateľstvu, sa spektrum úloh hasičstva značne rozšírilo. V súčasnosti zasahujú príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), ale aj členovia Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) okrem požiarov aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách, úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok, množstve rôznych technických zásahoch a záchranárskych prácach. Nezanedbateľná je aj osvetová činnosť ohľadom poučenia obyvateľstva a kontroly požiarneho zabezpečenia budov. Hasiči spolupracujú aj pri riešení núdzových situácií.
Vstup Slovenska do Európskej únie – 20. výročie
1. máj - Vstup Slovenska do Európskej únie - 20. výročie
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do EÚ medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Na kodanskom summite v decembri 2002 Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím kapitol poľnohospodárstvo, financie a rozpočet. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo plénum NR SR. Slovensko po ukončení rokovaní vyhlásilo 16. a 17. mája 2003 referendum, v ktorom väčšina oprávnených voličov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stala od 1. mája 2004 členom Európskej únie.. -MM-
Karol Sárkány – 215. výročie narodenia
1. máj - Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a hnedele z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej.. -MM-
Štefan Bazovský – 95. výročie narodenia
16. máj - Štefan Bazovský (16.5.1929 Hnúšťa-Likier – 17.4.2003 Bratislava) – akademický maliar, pedagóg.
Synovec Miloša Alexandra Bazovského, absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a žiak Jána Mudrocha. V svojom živote sa sústredil na pedagogickú prácu a spoločenskú, kultúrnu, spolkovú a vlastivednú činnosť, čím jeho vlastná umelecká tvorba ostala trochu v úzadí. Pôsobil ako pedagóg na gymnáziu a základných školách v Rimavskej Sobote, bol spoluzakladateľom Ľudovej školy umenia v tomto meste, zastával v regióne funkciu konzultanta a historika umenia, za 35 rokov vychoval množstvo výtvarníkov a umeleckých pedagógov, bol spoluzakladateľom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti, organizátorom výstav a súťaží. -MM-
Peter Michal Bohúň - 145. výročie úmrtia
20. máj – Peter Michal Bohúň (29.9.1822 Veličná – 20.5.1879 Bielsko-Biala, Poľsko) – maliar, litograf, výtvarný pedagóg, predstaviteľ štúrovskej generácie.
Autor série portrétov slovenských národovcov, ručne kolorovaných litografií slovenských krojov, ženských portrétov, náboženských obrazov. Priekopník slovenského historického maliarstva. Študoval na ev. gymnáziu v Gemeri a v Gemerskej Hôrke. V r. 1851 navštívil Gemer a na požiadanie P. Dobšinského zhotovil pre Ratkovú divadelnú oponu. Z tohto pobytu vyťažil niekoľko motívov pre krajinomaľbu (Revúca, Muráň). Portrétoval gemerských dejateľov – Samuela Reussa, Jána Francisciho, Mateja Hrebendu, Gustáva Reussa, Sama Tomášika, Pavla Jozefa Šafárika a iných. -MM-
Edita Urvichiarová – 85. výročie narodenia
28. máj – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Vykonávala poradenskú službu a viedla študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
Ján Čajak – 80. výročie úmrtia
29. máj – Ján Čajak (19.12.1863 Liptovský Ján – 29. 5. 1944 Báčsky Petrovec, Srbsko) – spisovateľ, učiteľ, kultúrny pracovník.
Základné vzdelanie získal u otčima Pavla Dobšinského v Drienčanoch, študoval v Rimavskej Sobote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem, kde stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Petrovci, pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Srbsku. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady. Používal aj pseudonym Ján Drienčanský. -MM-