Múzeá (707)
Nálezy laténskej grafitovej keramiky z Gemera-Malohontu – Predmet mesiaca júl
Napísal(a) A. Botoš
Znalosť produkcie keramických nádob je v priestore Karpatskej kotliny známa od neolitu (mladšej doby kamennej). Keramické nádoby (hrnce, amfory, krčiažky a pod.) boli v období praveku formované a tvarované v rukách.
K zmene technológie produkcie keramiky dochádza až v dobe laténskej (v mladšej dobe železnej). V archeologickej terminológii predstavuje jednu z vrcholných etáp pravekého vývoja spoločnosti, odohrávajúcu sa v období zhruba od rokov 450/400 pred Kr. až po prelom letopočtov. Nazvaná je podľa náleziska La Tène na brehu Neuchâtelského jazera vo Švajčiarsku. Nositeľmi materiálnej kultúry v dobe laténskej boli Kelti.
Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kr. prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.
Spišský umelec Martin Kacvinský a jeho NeMiestne maľby v Rožňave
Napísal(a) E. Hermelyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s Galériou umelcov Spiša ‒ kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, uvádzajú od 3. júla do 24 októbra reprízu profilovej výstavy Martina Kacvinského pod názvom NeMiestne maľby. Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša. Martin Kacvinský je spišský umelec, ktorého dielo koncepčne a výrazovo presahuje regionálny rámec: vo svojej tvorbe sa zaoberá kritikou jednotlivca a spoločnosti. Zároveň sú jeho maľby istým spôsobom „nemiestne“: nebojí sa pracovať s témami, ktoré môžu byť v lokálnom kontexte provokatívne.
Riaditeľka Galérie umelcov Spiša, Lucia Benická uvádza: „Galéria umelcov Spiša pripravuje kvalitné profilové a tematické projekty, ktoré vďaka súčinnosti s inými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja nekončia iba na Spiši. S Baníckym múzeom v Rožňave máme niekoľkoročnú spoluprácu: v roku 2022 sme uvádzali profilovú výstavu sochára Štefana Kubíka, toto leto uvádzame na Gemeri spišského maliara Martina Kacvinského. Výstavná „recyklácia“ má pre nás mimoriadny význam prezentovať aj mimo región odbornú, výskumnú, prezentačnú a zbierkotvornú činnosť, keďže na výstave uvádzame aj diela z našej zbierky.“
Gemersko – malohontské múzeum sa dňoch 13. a 15. júna 2025 pripojí k podujatiu Európskych dní archeológie, ktoré sa konajú pod záštitou Ministerstva kultúry Francúzskej republiky. Európske dni archeológie sú prezentáciou archeológie a archeologického bádania. Každý rok archeologické inštitúcie a organizácie v mnohých krajinách sveta ponúkajú na archeológiu zamerané programy a aktivity pre návštevníkov rôzneho veku a záujmov.
K podujatiu Európskych dní archeológie 2025 sa tradične pripája aj Gemersko – malohontské múzeum. Múzeum dňa 13. júna 2025 o 10:00 hod. pre školské skupiny a dňa 15. júna 2025 o 14:00 hod. pre verejnosť organizuje podujatie s názvom Archeopotulky Rimavskou Sobotou.
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. Pred niekoľkými týždňami, v máji roku 2025, sa náš zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát srny lesnej (Capreolus capreolus), jedného z najznámejších druhov cicavcov žijúcich v našom regióne a na Slovensku vôbec. Akvizíciu dermoplastického preparátu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2024), ktorému aj touto cestou ďakujeme. V roku 2025 je predmetom mesiaca jún.
Srna lesná je rozšírená vo väčšine Európy, chýba v Írsku, na Islande a stredomorských ostrovoch. Nájdeme ju aj na väčšine územia Slovenska do nadmorskej výšky 1500 m n. m. Obľubuje teplé listnaté lesy, veľmi vysokú populačnú hustotu dosahuje aj v malých poľných lesíkoch a rozptýlenej zeleni v poľnohospodárskej krajine.
Gemersko-malohontské múzeum a Vydavateľstvo BRAK v Rimavskej Sobote organizujú dňa 3. júna 2025 prezentáciu knihy autorky PhDr. Oľgy Bodorovej s názvom Spomienky Kornélie Wirtschafterovej. Besedu vedie František Malík, vydavateľ knihy.
Kniha je autentickou výpoveďou maďarskej židovky Kornélie Wirtschafterovej, rodenej Ungárovej. Narodila sa v roku 1926 v Tornali, na juhu dnešného Slovenska. V tomto meste žila spolu s rodičmi a bratom Zoltánom do leta roku 1938, potom sa rodina kvôli jej štúdiu na gymnáziu presťahovala do Rimavskej Soboty. Brat plánoval študovať medicínu, no protižidovské zákony mu v tom zabránili.
Týždeň detí v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok plánuje oslavovať sviatok všetkých detí počas celého týždňa. Žiaci 1. stupňa základných škôl budú mať možnosť nielen získavať nové vedomosti, ale sa aj zahrajú a v tvorivej dielni popustia uzdu svojej fantázie.
Aktivita začne komentovanou prehliadkou atraktívnej fotografickej výstavy Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky. Žiaci nielenže spoznajú množstvo hradov a zámkov nachádzajúcich sa na Slovensku, ale múzejníci im aj vyrozprávajú viaceré povesti a legendy, ktoré sa o nich uchovali. Druhá polovica aktivity nebude o nič menej pre deti zaujímavá. V tvorivej dielni si vyrobia zástavky a nimi si na mape Slovenska budú vyznačovať hrady a zámky, ktoré ich najviac očarili.
Výstava historických pohľadníc zobrazujúcich Rimavskú Sobotu
Napísal(a) Sz. Tóth
Dňa 17. mája 2025 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból.“ Výstava sa zaoberá historickými pohľadnicami zobrazujúcimi Rimavskú Sobotu a bude dostupná verejnosti do 21. septembra 2025.
Zámerom výstavy je priblížiť návštevníkom múzea život a charakteristické črty Rimavskej Soboty v minulosti, zachytené na historických pohľadniciach pochádzajúcich z obdobia od 90. rokov 19. storočia až do roku 1945, ktoré boli získané v roku 2024 vďaka podpore FPU od rimavskosobotského advokáta a zberateľa JUDr. Igora Mikitu. Historické pohľadnice v počte cca 450 kusov, ktoré tvoria základ výstavy, nám ponúkajú fascinujúci pohľad na vývoj mesta, niekdajšieho župného sídla Gemera-Malohontu v období plnom politických, sociálnych a historických zmien.
Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výnimočnú výstavu o avarskom bojovníkovi zo 7. storočia – Kaganov jazdec
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 17. mája do 31. augusta 2025 sprístupní vo svojich výstavných priestoroch výnimočnú výstavu s názvom Kaganov jazdec. Kurátormi výstavy sú Hága Tamara Katalin a Dani János z Déri múzea v Debrecíne. Výstavu si mohli návštevníci prezrieť v Déri múzeu Debrecíne a v Múzeu kráľa svätého Štefana v Stoličnom Belehrade (Szent István Király Múzeum Székesfehérvár). Časť nálezov bola vystavená v Schallaburgu (Rakúsko) na výstave „Reiternomaden in Europa” a v Halle (Nemecko) na výstave „Rider Nomads in Europe”.
Na jar v roku 2017 počas archeologického výskumu pred výstavbou diaľnice M35 v Maďarsku, bolo pri juhozápadnom chotári obce Derecske (župa Hajdu – Bihar) objavené avarské pohrebisko. V rámci pohrebiska bol objavený mimoriadny hrob avarského bojovníka z polovice 7. storočia.
Deň matiek v galérii Baníckeho múzeua v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Pri príležitosti Dňa matiek Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva žiakov materských a základných škôl na tvorivú aktivitu do Galérie BM. Na žiakov čaká bohatý program.
Múzejníci ich prevedú výstavou pod názvom 3 x R, prostredníctvom ktorej budú môcť načerpať potrebnú inšpiráciu pre následné tvorenie. Cez interaktívne hry žiaci spoznajú tvorbu rodiny Rešovských a v druhej polovici aktivity sa pokúsia o zjednodušenú imitáciu maľby na plátno. Vlastnoručne si tak vyrobia darček, ktorý budú môcť venovať svojím mamám k ich nadchádzajúcemu sviatku. „Láska dieťaťa k matke má mnoho podôb – od úsmevu, cez objatie až po spoločnú hru na lúke plnej kvetov. Práve preto sme sa rozhodli osláviť Deň matiek komentovanou prehliadkou výstavy
Predmet mesiaca máj 2025 * Akordeón neznámeho vojaka z roku 1943
Napísal(a) Ľ. Pulišová
8. mája si každoročne pripomíname koniec druhej svetovej vojny ako Deň víťazstva nad fašizmom. V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je danej udalosti venovaný Predmet mesiaca máj, ktorým je akordeón značený Royal Standart, pôvodne patriaci neznámemu vojakovi.
Akordeón je zároveň pozoruhodným dokladom pohybu vojsk počas druhej svetovej vojny. Na zadnej strane akordeónu sú vyryté názvy 20 lokalít, v ktorých sa jeho majiteľ ako vojak pohyboval. Ako prvý je na harmonike zaznamenaný názov „Rostov“ s datovaním „1943“. Ide o mesto Rostov nad Donom (Rostov na Done), ktoré bolo až do oslobodenia vo februári 1943 okupované nemeckou armádou. Po jeho oslobodení Červenou armádou nemecký vojak so svojím hudobným nástrojom ustupoval juhom Ukrajiny, čo naznačujú ďalšie lokality zaznamenané na harmonike, napríklad:
Viac...
Vyhodnotia štrnásty ročník výstavy Romano dživipen – Rómsky život
Napísal(a) Sz. Tóth
Názov výstavy: „Romano dživipen – Rómsky život“, XIV. ročník.
Miesto: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Termín vernisáže: 30. apríl 2025 o 14.00 hod.
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote začalo špecializovať na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum stále rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy. Pri zrode danej špecializácie i výstavy stála vtedajšia knihovníčka múzea Mgr. Alena Horváthová a vtedajšia etnografka, neskôr riaditeľka múzea, PhDr. Oľga Bodorová.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa aj tento rok pripája k oslavám Dňa Zeme a pripravilo pre žiakov viacerých vekových kategórií bohaté podujatie.
Žiaci materských škôl a základných škôl 1. stupňa sa môžu tešiť na prehliadku Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí. Spolu s múzejníkmi sa naučia ako chrániť životné prostredie okolo nás a následne ich budú čakať obľúbené tvorivé dielne. Na konci aktivity sa dokonca prevezú banským vláčikom. Starší školáci prostredníctvom prednášky Andrey Balážovej zo Správy NP Slovenský kras so sídlom v Brzotíne spoznajú veľké šelmy žijúce v okolitých lesoch, nahliadnu do aktivít projektu LECA a uvidia aj pútavé fotografie a videá z fotopascí z prirodzeného prostredia zvierat.
Banícke múzeum prichádza s putovnou výstavou a prednáškou
Napísal(a) E. Hrmélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých do areálu Zážitkového centra Sentinel na exteriérovú putovnú výstavu pod názvom 100. výročie Košickej župy. Sprievodným podujatím k výstave bude prednáška kurátora múzea Martina Hajduka Roľnícky život na Gemeri v medzivojnovom Československu.
Výstava je primárne určená študentom stredných škôl. Predstavuje netradičnú hodinu dejepisu, keďže texty použité na výstave sa pridŕžajú učebných osnov. Záujemcovia sa prostredníctvom jedenástich grafických panelov dozvedia množstvo zaujímavostí z histórie Košického kraja. K výstave múzejníci pripravili sprievodný program, a to vo forme prednášky o roľníckom spôsobe života slovenského obyvateľstva na Gemeri v období vzniku Košickej župy. Prednáška je určená pre verejnosť, ale rovnako svoj záujem o ňu môžu vopred nahlásiť žiaci 2. stupňa základných škôl a študenti stredných škôl.
Fotograf Marek Hajkovský bude vystavovať v Rožňave
Napísal(a) E. Hermély Gecelovský
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára atraktívnu fotografickú výstavu Mareka Hajkovského pod názvom Slovenské hrady a zámky. Výstava pozostáva z panoramatických fotografií hradov a zámkov z perspektívy, ako ich verejnosť možno ešte nepozná.
Prostredníctvom prirodzeného prístupu autora a génia loci fotografovaných objektov a okolitej krajiny vznikol originálny umelecký rozmer fotografií, kedy sa autor približuje k anglickej a talianskej krajinomaľbe 19. storočia. Snaha o prepojenie fotografie a maľby nevzniká naraz, ale prelínajú sa až v post procese. Záujemca bude mať možnosť cez päťdesiatku fotografií vnímať pútavý príbeh vznešenej, ale rovnako aj násilnej minulosti v spojení časopriestoru minulosti a súčasnosti. V spôsobe, akým sú hrady a zámky na fotografiách zachytené, možno vnímať aj ich edukatívny rozmer. Fotografie nezobrazujú len samotné architektonické objekty, ale je tu aj ľahko čitateľná ich pôvodná funkcia v krajine, kedy plnili najmä ochrannú a kontrolnú funkciu panstva a prezentáciu jeho moci a postavenia. V neposlednom rade cieľom výstavy je demonštrovať množstvo a jedinečnosť hradov a zámkov na Slovensku a motivovať k ich návšteve.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-