Múzeá (717)
Komentovaná prehliadka výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení pre stredoškolákov
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V druhej polovici januára 2026 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení študentov stredných škôl. Tému baníctva a hutníctva v regióne Gemer im na výstave podrobnejšie predstaví kurátor múzea Norbert Mogyorósi.
Prostredníctvom vystavených výtvarných diel budú mať študenti možnosť spoznať jednotlivé banské lokality v regióne, ich špecifiká a rovnako aj jednotlivých výtvarníkov, ktorí priamo pôsobili v baníckom prostredí.
Meštianska kultúra fajčenia tabaku * Fajky v novovekej tradícii a obyčajoch obyvateľov Krakova
Napísal(a) J. Puziuk
Výstava s názvom Meštianska kultúra fajčenia tabaku. Fajky v novovekej tradícii a obyčajoch obyvateľov Krakova je prevzatá z Archeologického múzea v Krakove. Autorom výstavy je Jakub Puziuk, PhD.
Výstava poskytuje inovatívny pohľad na jeden z najdôležitejších prameňov hmotnej kultúry novoveku – fajky, ktoré sa v Európe začali bežne používať od 17. storočia. Fajky sú pre archeológa cenným nálezovým materiálom – napríklad v kontexte výskumov datovania novovekých vrstiev a zároveň sú nepochybným hmotným dokladom dávnych zvykov a módy, odrážajúcej sa vo fajčení tabaku.
Kamenný architektonický článok z Hajnáčky * Predmet mesiaca január
Napísal(a) Alexander Botoš
Medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote získané v posledných rokoch patrí kamenný architektonický článok – torzo šambrány, pochádzajúci pravdepodobne z hradu Hajnáčka. Tento fragment neskorostredovekej až včasnonovovekej architektúry predstavuje nový zdroj poznatkov o dnes už zaniknutom hrade.
Šambrána je kamenné orámovanie okien a portálov, používané najmä v stredovekej a novovekej architektúre. Okrem praktickej funkcie – spevnenia otvoru v murive – mala aj výraznú estetickú úlohu. Tvarovaním, profiláciou a zdobením dokázala zvýrazniť význam budovy, dodať jej reprezentatívnosť a prezradiť architektonický štýl doby svojho vzniku. Práve preto sú šambrány dôležitým indikatívnym prvkom, ktorý odborníkom umožňuje určiť chronologické zaradenie stavby, či dokonca jej spoločenský status. Šambránu z Hajnáčky môžeme chronologicky zaradiť do obdobia renesancie, približne do 16. storočia.
Po stopách posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach
Napísal(a) É. Kerényi
Predstavujeme vám novú publikáciu – katalóg Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote – ktorá nesie názov: POZOSTALOSŤ GÖMÖRYOVCOV. Najnovšia publikácia múzea zavedie čitateľov do zákulisia každodenného života posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach, šľachtica Olivéra Gömöryho, ministerského tajomníka a jeho manželky Margity Maróthy, herečky Národného divadla v Budapešti, od konca 19. storočia až do polovice 20. storočia.
Naším zámerom bolo dokumentovať pozostalosť poprednej šľachtickej rodiny Gömöryovcov, ktorá sa počas ich života, ale hlavne po smrti Margity v roku 1955 dostala do vtedajšieho Gemerského múzea v Rimavskej Sobote. Vzdelaný Oliver a teozofka Margita žili v kaštieli v Širkovciach, kde často prijímali počas návštev svojich blízkych priateľov a rodinných príslušníkov, medzi nimi aj teozofov a inteligenciu danej doby.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vydalo v poradí už 21. ročník Zborníka GEMER-MALOHONT, v ktorom prezentuje a propaguje bohaté prírodné, kultúrne a historické dedičstvo nášho regiónu. Cieľom publikácie, ktorá je jediným knižným produktom daného typu na území niekdajšej župy Gemer-Malohont, je virtuálne zjednotenie bývalej historickej stolice. Najnovší ročník Zborníka GEMER-MALOHONT vyšiel s finančnou podporu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Padol mýtus ohľadom budovy Gemersko-malohontského múzea a získali sme nové poznatky ohľadom našej múmie menom Tasheritnetiakh. Ak by ste sa vydali na cestu za novými informáciami o budove múzea, CT-vyšetrenia našej múmie alebo ciest Móra Jókaiho na území dnešného Slovenska, Zborník Gemersko-malohontského múzea je Vaším vhodným partnerom na tejto ceste.
Vianočný unplugged koncert - Robo Simko v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Vianočný unplugged koncert – Robo Simko. Známy miestny hudobník vystúpi tentoraz prostredníctvom intímnejšej vianočnej zvukovej kulisy zameranej najmä na melódiu a text.
Návštevníci koncertu sa môžu tešiť na sólový koncert – recitál, počas ktorého hudobník bude hrať na elektroakustickej gitare, tentokrát neštandardne, bez doprovodu svojej kapely.
Súčasťou koncertu budú tradičné vianočné koledy, známe slovenské vianočné skladby a rovnako aj tie zahraničné. Hudobníkov repertoár obohatia aj jeho vlastné vianočné skladby.
Pozvanie na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť do priestorov Galérie BM na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení. Výstavou ich prevedie kurátor múzea Norbert Mogyorósi a zameria sa na tému baníctva a hutníctva v regióne Gemer.
Počas prehliadky môžu návštevníci očakávať podrobnejšie predstavenie vybraných zbierkových predmetov vrátane ocenení, medailí, spomienkových predmetov či geologických vzoriek. Kurátor sa vo svojom výklade bude zaoberať jednotlivými banskými lokalitami v regióne a nevyhne sa ani opisu zobrazených banských zariadení. Rovnako predstaví aj autorov vystavených výtvarných diel, ktorí priamo pôsobili v baníckom prostredí.
Vianočné tvorivé dielne v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov materských škôl a 1. stupňa základných škôl zažiť tvorivé predvianočné obdobie počas Vianočných tvorivých dielní v múzeu. Tentoraz budú tematicky spojené s aktuálnou výstavou Baníctvo vo výtvarnom umení.
Na úvod aktivity si žiaci prehliadnu výstavu a prostredníctvom vystavených zbierkových predmetov z fondu múzea sa tak oboznámia nielen s prácou baníkov a ich pracovným prostredím, ale rovnako s ich každodenným životom. Dozvedia sa najmä to, ako vyzeralo predvianočné a vianočné obdobie v baníckych rodinách na Gemeri. „Počas programu budú deťom predstavené vystavené predmety a výtvarné diela zo zbierkového fondu múzea, prostredníctvom ktorých sa zoznámia s predvianočnými a vianočnými baníckymi zvykmi.
Drevený betlehem rómskeho rezbára Dezidera Fertőa z Gemerskej Vsi * Predmet mesiaca december
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Betlehem, ako symbol Vianoc, zobrazuje biblický príbeh o Narodení Ježiša Krista s vyobrazením Svätej rodiny s malým Ježiškom v jasličkách. Okrem biblických výjavov znázorňujú betlehemy v mnohých prípadoch tiež život a prácu obyčajných ľudí. Koncom 18. storočia prenikli betlehemy z kostolov aj do ľudových domácností, kde sa kládli do kultového kúta izby v čase od Vianoc do Troch kráľov. Vyrábali sa z rôznych materiálov, ako drevo, hlina, papier, kartón, či vosk. Každý betlehem bol stavaný podľa ustálenej schémy. Uprostred stála betlehemská maštaľ, vľavo sa nachádzali figúrky klaňajúcich sa pastierov, z pravej strany prichádzali traja králi.
Masové rozšírenie betlehemov do domácností nastalo najmä po 2. svetovej vojne. Popri betlehemoch umiestňovaných v domácnostiach existovali i betlehemy prenosné, ktoré boli súčasťou tradičných obchôdzok koledníkov – betlehemcov.
Svet ukrytý v portrétoch práve štartuje aktivitu pre žiakov materských a základných škôl Rožňavy
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Dňom 19. novembra 2025 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, štartuje aktivitu pre žiakov materských a základných škôl pod názvom Svet ukrytý v portrétoch. Toto podujatie nadväzuje na aktuálnu výstavu Šarloty Bottovej v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave Tváre, ktoré zanechali stopu.
V úvode aktivity budú mať žiaci možnosť sa podrobnejšie s výstavou zoznámiť. Prostredníctvom interaktívnych hier spoznajú nielen vyobrazené osobnosti, ale budú vedené aj k vnímaniu a rozpoznávaniu emócií vychádzajúcich z jednotlivých portrétov. „Portréty nám umožňujú nahliadnuť nielen do tváre, ale aj do príbehov a pocitov ľudí. Múzejno-pedagogická aktivita ponúka účastníkom možnosť objavovať, že každý výraz, farba či tvar na tvári nesie svoj význam a rozpráva vlastný príbeh.
Viac...
Prednáška – Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prostredníctvom prednášky Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou ponúka interdisciplinárny etnograficko-historický pohľad na tému tak blízku, no zároveň často tabuizovanú, akou je smrť človeka.
Kurátor múzea Matúš Molnár ozrejmí vývoj chápania smrti a prístup „živých k mŕtvym“ na území Gemera od obdobia raného novoveku až po súčasnosť. Predstaví zvyky, tradície a povery gemerského ľudu v konfrontácii s archívnymi dokumentmi. Nazrie na predstavy o (ne)smrteľnosti človeka. Poukáže na znamenia, ktoré mali indikovať blížiacu sa smrť, ako aj to, či dnes stále pretrvávajú. Značná pozornosť bude venovaná prípravám človeka na koniec svojho života a tomu, akú rolu pri tom zohrávali duchovní rôznych vyznaní pomocou vydávania príručiek.
Aktivita Baníckeho múzea v Rožňave pre žiakov základných škôl pod názvom Umenie z hlbín zeme
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Krátko po otvorení výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spúšťa bohatú sériu sprievodných podujatí. Prvým z nich je aktivita pre žiakov základných škôl pod názvom Umenie z hlbín zeme.
Prvá časť aktivity bude prebiehať priamo na výstave. Žiaci sa s ňou podrobnejšie zoznámia nielen prostredníctvom komentovanej prehliadky, ale najmä cez interaktívne hry a rozhovory. „Výstava a múzejno-pedagogická aktivita umožní žiakom základných škôl nahliadnuť do témy baníctva prostredníctvom umenia v rôznych podobách. V rámci riadeného rozhovoru sa oboznámia s tým, ako sa banícka tematika premieta do umeleckého vyjadrenia – od každodenného života baníkov až po symboliku spojenú s podzemím. Umenie sa tak stáva cestou, ako túto tému vnímať citlivejšie, osobnejšie a tvorivo,“ uvádza múzejná pedagogička Gabriella Badin. Druhá časť aktivity bude patriť tvoreniu a rozvoju fantázie u žiakov.
Predmet mesiaca november 2025 * Antal Martinelli: busta Istvána Széchenyiho
Napísal(a) A. Kolár
Rimavská Sobota - 3. novembra 2025 uplynie 200 rokov odvtedy, ako gróf István Széchenyi na krajinskom sneme v Prešporku venoval ročný výnos zo svojich majetkov na vznik vedeckej spoločnosti, ktorá funguje dodnes ako Maďarská akadémia vied. Túto udalosť zachytáva aj najrozmernejší zbierkový predmet Gemersko-malohontského múzea – reliéf od sochára Barnabása Hollóa. Széchenyiho podobizeň máme však v múzeu doloženú ešte jedným zbierkovým predmetom, a tým je sadrová busta od rimavskosobotského sochára Antala Martinelliho (1851 – 1917). Autor ju sám daroval Gemerskému župnému múzeu v roku 1884.
István Széchenyi bol uhorský šľachtic, politik a národný buditeľ. Bol najvýznamnejšou postavou reformného hnutia v Uhorsku a predstaviteľom revolúcie v rokoch 1848/49.
Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Ľ. Pulišová
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je od 11. septembra 2025 do 31. decembra 2025 sprístupnená výstava Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Súčasťou výstavy je viacero sprievodných podujatí, pričom jedným z nich je tvorivá dielňa – workshop, s názvom Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova. Účastníci si pod jeho vedením 12. novembra t.r. o 15.00 hod. vytvoria maľovanú nástennú tabuľku zdobenú ornamentmi inšpirovanými výzdobou dreveného zariadenia stredovekých kostolov Gemera-Malohontu.
Pál Benko sa venuje výrobe drevených maľovaných nástenných tabuliek a drevených stropných kaziet väčších rozmerov. Pri ich zhotovení využíva ornamentiku tvoriacu výzdobu dreveného zariadenia nachádzajúceho sa vo viacerých kostoloch Gemera-Malohontu, Novohradu, ale i na území Maďarska. Pri tom sa snaží dodržiavať pôvodné farebné odtiene i techniku maľovania vajíčkovou temperou.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-