Múzeá (707)
Prednáška – Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prostredníctvom prednášky Posledné veci človeka: Tradície a rituály spojené so smrťou ponúka interdisciplinárny etnograficko-historický pohľad na tému tak blízku, no zároveň často tabuizovanú, akou je smrť človeka.
Kurátor múzea Matúš Molnár ozrejmí vývoj chápania smrti a prístup „živých k mŕtvym“ na území Gemera od obdobia raného novoveku až po súčasnosť. Predstaví zvyky, tradície a povery gemerského ľudu v konfrontácii s archívnymi dokumentmi. Nazrie na predstavy o (ne)smrteľnosti človeka. Poukáže na znamenia, ktoré mali indikovať blížiacu sa smrť, ako aj to, či dnes stále pretrvávajú. Značná pozornosť bude venovaná prípravám človeka na koniec svojho života a tomu, akú rolu pri tom zohrávali duchovní rôznych vyznaní pomocou vydávania príručiek.
Aktivita Baníckeho múzea v Rožňave pre žiakov základných škôl pod názvom Umenie z hlbín zeme
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Krátko po otvorení výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spúšťa bohatú sériu sprievodných podujatí. Prvým z nich je aktivita pre žiakov základných škôl pod názvom Umenie z hlbín zeme.
Prvá časť aktivity bude prebiehať priamo na výstave. Žiaci sa s ňou podrobnejšie zoznámia nielen prostredníctvom komentovanej prehliadky, ale najmä cez interaktívne hry a rozhovory. „Výstava a múzejno-pedagogická aktivita umožní žiakom základných škôl nahliadnuť do témy baníctva prostredníctvom umenia v rôznych podobách. V rámci riadeného rozhovoru sa oboznámia s tým, ako sa banícka tematika premieta do umeleckého vyjadrenia – od každodenného života baníkov až po symboliku spojenú s podzemím. Umenie sa tak stáva cestou, ako túto tému vnímať citlivejšie, osobnejšie a tvorivo,“ uvádza múzejná pedagogička Gabriella Badin. Druhá časť aktivity bude patriť tvoreniu a rozvoju fantázie u žiakov.
Predmet mesiaca november 2025 * Antal Martinelli: busta Istvána Széchenyiho
Napísal(a) A. Kolár
Rimavská Sobota - 3. novembra 2025 uplynie 200 rokov odvtedy, ako gróf István Széchenyi na krajinskom sneme v Prešporku venoval ročný výnos zo svojich majetkov na vznik vedeckej spoločnosti, ktorá funguje dodnes ako Maďarská akadémia vied. Túto udalosť zachytáva aj najrozmernejší zbierkový predmet Gemersko-malohontského múzea – reliéf od sochára Barnabása Hollóa. Széchenyiho podobizeň máme však v múzeu doloženú ešte jedným zbierkovým predmetom, a tým je sadrová busta od rimavskosobotského sochára Antala Martinelliho (1851 – 1917). Autor ju sám daroval Gemerskému župnému múzeu v roku 1884.
István Széchenyi bol uhorský šľachtic, politik a národný buditeľ. Bol najvýznamnejšou postavou reformného hnutia v Uhorsku a predstaviteľom revolúcie v rokoch 1848/49.
Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Ľ. Pulišová
V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je od 11. septembra 2025 do 31. decembra 2025 sprístupnená výstava Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Súčasťou výstavy je viacero sprievodných podujatí, pričom jedným z nich je tvorivá dielňa – workshop, s názvom Majstrovské motívy pod vedením Pála Benka z Fiľakova. Účastníci si pod jeho vedením 12. novembra t.r. o 15.00 hod. vytvoria maľovanú nástennú tabuľku zdobenú ornamentmi inšpirovanými výzdobou dreveného zariadenia stredovekých kostolov Gemera-Malohontu.
Pál Benko sa venuje výrobe drevených maľovaných nástenných tabuliek a drevených stropných kaziet väčších rozmerov. Pri ich zhotovení využíva ornamentiku tvoriacu výzdobu dreveného zariadenia nachádzajúceho sa vo viacerých kostoloch Gemera-Malohontu, Novohradu, ale i na území Maďarska. Pri tom sa snaží dodržiavať pôvodné farebné odtiene i techniku maľovania vajíčkovou temperou.
Maľované tajomstvá - komentovaná prehliadka výstavy Kostolmi inšpirované... v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Ľ. Pulišová
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 16. októbra 2025 uskutoční komentovaná prehliadka výstavy Kostolmi inšpirované... Maľovaný nábytok zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, s názvom Maľované tajomstvá. Komentovaná prehliadka s etnografkou a kurátorkou výstavy Mgr. Ľudmilou Pulišovou predstaví časť tradičnej kultúry Gemera-Malohontu - zariadenie interiéru, v podobe maľovaného nábytku pochádzajúceho z 18. a 19. storočia.
Oblasť Gemera-Malohontu bola na výskyt maľovaného nábytku pomerne bohatá, keďže v minulosti sa jednalo o jednu z najvyspelejších oblastí Slovenska. K tomu prispeli jednak priemyselné podniky – bane, maše, hámre, železiarne, ale aj rozvinutá remeselná výroba. Najstaršie kusy maľovaného nábytku z ľudového prostredia regiónu pochádzajú z 18. storočia, pričom k rozmachu výroby došlo v 19. storočí.
NeMiestne maľby Martina Kacvinského v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Počas októbra v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, bude prebiehať aktivita k aktuálnej výstave Martina Kacvinského NeMiestne maľby. Aktivita pod názvom Vrstvy skutočnosti umožní študentom stredných škôl prísť do kontaktu so súčasným výtvarným umením, spoznávať ho a zaujať svoj vlastný postoj pri jeho percepcii.
Študenti sa nielen zoznámia s jednotlivými dielami výstavy prostredníctvom komentovanej prehliadky, ale rovnako budú mať možnosť sa aktívne zapájať. Budú podnietení pracovať s dielami a vyjadrovať spôsob vlastného vnímania jednotlivých prvkov výstavy. „Múzejno-pedagogická aktivita Vrstvy skutočnosti ponúka stredoškolskému publiku možnosť nahliadnuť do sveta súčasného umenia cez prizmu otázok a diskusie.
Tesár čierny (Dryocopus martius) je predmetom mesiaca október v GMM
Napísal(a) M. Gálffyová
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát tesára čierneho (Dryocopus martius), najväčšieho druhu ďatľa na Slovensku aj v Európe. V roku 2025 je predmetom mesiaca október.
Tesár čierny, známy aj ako ďateľ čierny, je, ako aj jeho meno hovorí, sfarbený takmer celý do čierna. Samec má výraznú červenú čiapočku, samica červenú škvrnu na zátylku. Je veľký približne ako havran. Má palearktický typ rozšírenia, obýva široký pás tiahnuci sa od východného Španielska po Kamčatku a Kórejský polostrov. Hniezdi prakticky na celom Slovensku. Obľubuje rozsiahle staré lesy, hlavne listnaté a zmiešané.
Prechádzku Rimavskou Sobotou pripravilo Gemersko-malohontské múzeum
Napísal(a) I. Kerepesi
Historické miesta v zrkadle príbehov! Príbehy Rimavskej Soboty aj s návštevou historickej knižnice vo veži evanjelického kostola, krypty sochára Istvána Ferenczyho, či zvonice reformovaného kostola s panoramatickým pohľadom na mesto. 21. septembra 2025 o 14:00 hodine sa v uliciach historického centra Rimavskej Soboty uskutoční podujatie Gemersko-malohontského múzea s názvom „Prechádzka Rimavskou Sobotou“, v rámci ktorého môžu účastníci spoznať zaujímavé príbehy, miesta, mýty a fakty viažuce sa k mestu a k jeho obyvateľom. Prechádzka je sprievodným podujatím k dočasnej výstave múzea: „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból“ a uskutoční sa ako súčasť programu Európskeho týždňa mobility, v rámci ktorého môžete získať 50% zľavu zo vstupného, ak na podujatie prídete bez auta.
Výstavu rómskej umelkyne Šarloty Bottovej Tváre, ktoré zanechali stopu otvoria v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu talentovanej rómskej umelkyne Šarloty Bottovej pod názvom Tváre, ktoré zanechali stopu, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. septembra 2025 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Cez tridsiatku portrétov bude mať návštevník výstavy možnosť vnímať nielen realistické zobrazenie ale dokonca i samotnú emóciu.
V tvorbe tejto neprofesionálnej výtvarníčky dominujú portréty, aj keď v minulosti stvárňovala i krajinárske motívy. Jej diela často zobrazujú bežných ľudí, ale tiež známe osobnosti zo spoločenského, kultúrneho a politického života z domáceho či zahraničného prostredia. Tvorí pomocou grafitových ceruziek, pastelom, v poslednej dobe začala využívať akryl a dokonca aj kombináciu týchto techník. V procese tvorby sa sústreďuje na detail.
Posledný denník vojnového zajatca, Gézu Haynika z roku 1918 * Predmet mesiaca – september 2025
Napísal(a) E. Kerényi
Bolo to len nedávno, keď v roku 2021 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie unikátneho vojenského denníka vojnového zajatca z Rimavskej Soboty v Rusku, publicistu Gézu Haynika. Dvojjazyčná slovensko-maďarská publikácia s názvom „Poznámky – Jegyzetek. Denník vojnového zajatca – Egy hadifogoly naplója 1916-1917” zo zajateckého tábora v Rusku je autentickým dokladom života vojaka-dôstojníka z Rimavskej Soboty na východnom fronte vo vojnových rokoch 1916-1917. Poskytuje pohľad na každodenný život vojaka rakúsko-uhorskej armády v zajateckom tábore v Nižnom Novgorode "zvnútra". Autorom záznamov je žurnalista miestnych novín Gömör-Kishont a niekdajší pracovník Gemerského múzea z medzivojnového obdobia, Géza Haynik, ktorý svoje myšlienky zaznamenal ceruzkou v troch zošitoch.
Viac...
Budujeme partnerstvá: Projekt #4museums mení Gemersko-malohontské múzeum na moderné kultúrne centrum
Napísal(a) É. Kerényi
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, najstaršia kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, realizuje významný projekt s názvom #4museums: Inovatívna ochrana a prezentácia kultúrneho dedičstva, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu Interreg V-A Maďarsko - Slovensko (HUSK). Múzeu sa podarilo získať 892 891,64 eur.
Dofinancovaním Banskobystrického samosprávneho kraja sa zrekonštruuje celé 2. poschodie múzea vrátene chodby a sociálne zariadenia. Vďaka tejto kombinácii medzinárodného projektu a podpory z verejných zdrojov dôjde k celkovej premene tejto najstaršej kultúrnej inštitúcie kraja na moderné a zážitkové centrum kultúrneho dedičstva, ktoré bude slúžiť nielen návštevníkom, ale aj odborníkom a komunitám.
Deň baníkov oslávi Banícke múzeum v Rožňave dvojdňovým podujatím
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Tohtoročný Deň baníkov oslávi Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, veľkým dvojdňovým podujatím. Tentoraz bohatý program osláv bude určený najmä stredoškolským a vysokoškolským študentom nielen zo Slovenska ale aj zo susedného Maďarska. Mladí účastníci podujatia budú mať možnosť spoznávať spoločnú banícku históriu a následne rozvíjať a obohatiť kultúrny dialóg oboch národov.
Program podujatia začne v areáli Zážitkového centra Sentinel a to vzájomným predstavením organizácií zapojených do partnerstva projektu Deň baníkov – Bányásznap (reg. č. HUSK/SPF/2401/3.2/071). Následne sa účastníci podujatia v slávnostnom sprievode s dychovou hudbou pri SMZ a. s. Jelšava presunú k
Tajomstvá hradov a zámkov v rožňavskej Galérii Baníckeho múzea pre prázdninujúce deti
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva prázdninujúce deti do galérie aj počas augusta. Pripravilo pre ne podujatie prepojené s fotografickou výstavou Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky. Prostredníctvom výstavy budú mať možnosť aj mladí východniari spoznávať hrady a zámky na Slovensku zábavnou formou a čaká ich aj tvorivá dielňa.
Na úvod aktivity sa deti spolu s múzejníkmi porozprávajú o hlavných úlohách, ktoré hrady a zámky v minulosti plnili aj o dôvodoch ich vzniku. Najlepšie si ich zapamätajú vďaka povestiam a legendám, ktoré ich sprevádzajú.
V Baníckom múzeu otvorili už ôsmy ročník letného múzejného tábora
Napísal(a) E. Hermeli Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 7. júla spustilo ôsmy ročník letného múzejného tábora pre prázdninujúce deti. Tohtoročnou ústrednou témou tábora bude prepojenie histórie a prírody.
Deti budú spoznávať slovenské hrady a zámky a zoznámia sa aj s množstvom legiend a povestí, ktoré sa o nich dochovali. K tomu im poslúži najmä fotografická výstava Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Deti však vyrazia aj do terénu, múzejní pedagógovia pre nich pripravili celodenný výlet na Fiľakovský hrad.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-