Múzeá (731)
Stilus zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci-Gombaseku – Predmet mesiaca september
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum nezvyčajný drobný železný predmet – stilus – najstaršia písacia potreba. Stilus bol objavený počas archeologického výskumu na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Stilus bude vystavený v priestoroch múzea od 2. do 30. septembra 2021.
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566. Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhuje nezvyčajný drobný železný predmet – stilus, ktorý bol objavený v blízkosti zaniknutého kláštorného kostola.
Vydali katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830 – 1907) v Gemersko-malohontskom múzeu dvojjazyčne
Napísal(a) É. Kerényi
Katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830-1907) vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2021 z verejných zdrojov KULTMINOR – Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Naším zámerom bolo vydanie dvojjazyčného slovensko-maďarského katalógu o živote a činnosti zakladateľa a prvého riaditeľa Gemersko-malohontského múzea, botanika a pedagóga Jánosa Fábryho (1830 Lučenec – 1907 Rimavská Sobota) pri príležitosti 190. výročia narodenia. Osoba tohto organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote je, žiaľ, menej známa. Cieľom prezentácie je prostredníctvom publikácie podať informácie o živote, o činnosti a pôsobnosti Jánosa Fábryho, ktoré v takejto ucelenej podobe doposiaľ neboli publikované. Fábry v Rimavskej Sobote žil od 50. rokov 19. storočia, bol pedagógom a riaditeľom známeho Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje podujatie Deň baníkov v Zážitkovom centre Sentinel dňa 10. 9. 2021 od 9:00 do 16:00 hod. Hlavným cieľom podujatia je oboznámiť návštevníkov s vývojom banskej dopravy (od stredoveku až po súčasnosť) so špeciálnym dôrazom na spôsoby a formy prepravy nerastov. Počas celého dňa budú pripravené rôzne zážitkové aktivity, odborné prednášky a prehliadky expozícií Zážitkového centra Sentinel. Cieľovou skupinou sú hlavne deti a študenti materských, základných a stredných škôl.
„Plánované zážitkové aktivity priblížia návštevníkom jednotlivé druhy banskej dopravy, pričom si niektoré z nich budú môcť aj vyskúšať prostredníctvom autentických funkčných replík (dobový banský vozík, korýtko, kladkostroj).
Banícke múzeum sa aj v tomto roku zapája do Dní európskeho kultúrneho dedičstva
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa počas septembra 2021 opäť zapojí do každoročnej medzinárodnej aktivity Dni európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD). Prvým podujatím bude vernisáž výstavy s názvom Banská doprava, ktorá sa uskutoční 9. septembra 2021 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Táto výstava pútavou formou predstaví širokej verejnosti zaujímavú tému banskej dopravy Gemera z fondov baníctva a hutníctva Baníckeho múzea v Rožňave. Na výstave, okrem trojrozmerných predmetov a odborných textov, návštevníci uvidia jedinečné dobové fotografie z prostredia gemerských baní, kde bude možnosť vidieť skoro všetky druhy využívaných strojov pri práci. Výstava bude obsahovať aj interaktívny prvok – 3D mapu, ktorá pomôže návštevníkovi lepšie si predstaviť členitý reliéf Gemera, ktorý bol odjakživa veľkou prekážkou pri doprave suroviny.
Zafíry z Hajnáčky. Predmet mesiaca august
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea zblízka vidieť jedinečné drahokamy – zafíry z Hajnáčky, medzi nimi aj najväčší zafír nájdený na Slovensku a v celých Karpatoch. Zafíry budú vystavené v priestoroch múzea od 3. augusta do 31. augusta 2021.
Zafír je odrodou korundu. Je to vlastne oxid hlinitý so stopovými množstvami iných prvkov, napríklad, železa, titánu, chrómu, vanádu alebo horčíka, ktoré mu dodávajú farbu. Väčšinou je modrý, priehľadný až priesvitný, no môže byť aj bezfarebný, ružový, oranžový, hnedastý alebo sivý. Patrí medzi najtvrdšie minerály.
Výskyt zafíru v Kostnej doline pri Hajnáčke prvýkrát popísal Július (Gyula) Szádeczky v roku 1899. Išlo o vzorku, ktorú objavil Alexei (Elek) Pápay v Kostnej doline. Nález postupne takmer upadol do zabudnutia. V roku 1999 sa počas výskumu paleontologickej lokality opäť objavili malé kúsky tohto modrého minerálu. Zafíry z Hajnáčky sú s opálmi z Dubníka jedinými slovenskými drahokamami.
Múzeum ako ho (ne)poznáš – Detská letná aktivita
Napísal(a) PhDr. E. Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote usporiadalo v čase letnej sezóny detskú letnú aktivitu pod názvom „Múzeum ako ho (ne)poznáš“. Zúčastnilo sa jej 14 detí vo veku 9 – 12 rokov. Realizovala sa v termíne 12. – 16. júla 2021, denne od 8:00 ráno až do 12:00. Bohatý a zaujímavý program bol každý deň zameraný na inú tému. Prostredníctvom podujatia sa múzeum snažilo získať priaznivcov múzea z radov mladej generácie, tiež prehĺbiť vzťah mládeže k múzeu ako inštitúcii, k regionálnej histórii a jej hodnotám, ako aj ku kultúrnemu dedičstvu.
Podujatím „Múzeum ako ho (ne)poznáš“ sa pomyselne otvorila letná sezóna v Gemersko-malohontskom múzeu. Rodičia v hojnom počte využili túto príležitosť a prihlásili na aktivitu svoje ratolesti, čím bol zmysluplne vyplnený ich prázdninový čas. Pôvodne plánovaný maximálny počet 12 sme pre veľký záujem museli málinko rozšíriť, samozrejme s prihliadaním na protiepidemiologické opatrenia a aj na personálne a priestorové možnosti múzea. Počet sa nakoniec ustálil na 14. Deti vo veku 9 – 12 rokov sa jeden celý týždeň (12. – 16. júla) v čase od 8:00 do 12:00 schádzali na pôde múzea, kde múzejníci kvalitným programom vyplnili voľné chvíle mladých záujemcov o témy spojené s múzeom. Každý deň bol zameraný na inú tému, ktorú vždy doplnili aj rôznorodé aktivity, pripravené s cieľom nielen účastníkov zabaviť, ale ich takto aj niečo naučiť.
Akvizícia knižničného fondu pre knižnicu Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. I. Krnáčová
Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala v rokoch 2020 – 2021 dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu formou grantom podporeného projektu poskytol Fond na podporu umenia na nákup aktuálnej odbornej, vedeckej a regionálnej literatúry. Nákup literatúry bol realizovaný v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea, prioritne z nasledovných vedných odborov: archeológia, história, etnológia, romológia, dejiny výtvarného umenia, muzeológia a regionálna literatúra Gemera a Malohontu. Pri absencii štátnej vedeckej knižnice v našom regióne knižnica múzea plní i funkciu vedeckej a akademickej knižnice. Nákup literatúry sme zrealizovali do príručnej knižnice múzea, hlavne prostredníctvom regionálnych kníhkupectiev v Rimavskej Sobote: Tatiana Kršková KnihArt Revúca – prevádzka Rimavská Sobota a Kníhkupectvo LIBRO, s. r. o. Rimavská Sobota.
Zrekonštruované historické jazdecké sedlo z konca 18. storočia má mimoriadnu hodnotu
Napísal(a) PhDr. É. Kerényi, PhD.
Gemersko-malohontskému múzeum sa vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia podarilo komplexne zreštaurovať historické sedlo maďarského typu z konca 18. storočia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Eva Gáliková, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie kože, kníh a pergamenu. Zreštaurované historické sedlo môžu návštevníci múzea obdivovať počas prehliadky Stálej vlastivednej expozície.
Jazdecké sedlo má mimoriadnu dokumentárnu hodnotu, je významným dokladom z hľadiska umeleckého remesla i dobovej cechovej produkcie. Sedlo bolo pred reštaurovaním na mnohých miestach poškodené, niektoré časti absentovali. Celkovo bol predmet povrchovo znečistený, drevené konštrukčné prvky boli uvoľnené, sekundárne nevhodne spojované, poškodené plesňami a už neaktívnym drevokazným hmyzom. Kostené dekory boli tiež mechanicky poškodené, časť dekorov chýbalo. Kožená časť bola na mnohých miestach deštruovaná, s veľkým rozsahom úbytkov, povrchovo silno znečistená a poškodená už neaktívnym hmyzom a plesňami. Technický stav celku jazdeckého sedla bolo možné hodnotiť ako podstatne narušený.
Zreštaurovali písací stôl a kreslo básnika Mihálya Tompu
Napísal(a) PhDr. É. Kerényi, PhD.
Rimavská Sobota, 21. 07. 2021 – Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka účelovým prostriedkom Banskobystrického samosprávneho kraja v rokoch 2020 – 2021 podarilo zreštaurovať pracovný stôl a kreslo popredného maďarského básnika 19. storočia a rodáka mesta Rimavská Sobota, Mihálya Tompu (1817 – 1868). Písací stôl s nadstavbou i kreslo predstavujú nábytok z obdobia biedermeieru druhej polovice 19. storočia. Oba nábytky tvoria súčasť stálej vlastivednej expozície múzea. Pôvodne sa nábytok používal v pracovnej izbe reformovaného kňaza Mihálya Tompu v Chanave. Cieľom reštaurovania bola snaha o prinavrátenie hmotnej podstaty a pôvodného vzhľadu historického nábytku. Za reštaurátorské práce vďačíme reštaurátorovi Tiborovi Kováčovi.
Celkový vzhľad stola sa vyznačuje jednoduchou, plynulou obrysovou líniou, tak na dyhovanom pláte, ako aj na podstoline s výsuvnou zásuvkou a nadstavbovou časťou s ohrádkou a výsuvnými zásuvkami. Stôl bol značne poznačený prirodzenou degradáciou materiálov, ale hlavne mechanickým poškodením dyhovania časti horného plátu, bočných častí.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave to v lete ožije insitným umením z Vojvodiny
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých záujemcov na výstavu insitného maliarstva s názvom Svet kovačického insitného umenia.
Vernisáž výstavy sa uskutoční v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, dňa 13. júla 2021 o 16:00 hod.
Tradícia insitného maliarstva Slovákov vo Vojvodine, sústredených najmä v okolí obce Kovačica, je dlhá a siaha až do konca tridsiatych rokov minulého storočia. Prví maliari začali maľovať zo záľuby a kopírovali najmä exotické námety z pohľadníc a fotografií. K maľbe pristupovali s čistým záujmom bez akéhokoľvek poznania zákonitosti. Neskôr si začali všímať život okolo seba. Roľnícky život a ľudové zvyky sa stali ústredným motívom kovačického insitného umenia.
Viac...
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestom Rožňava a Rímskokatolíckou cirkvou – Farnosťou Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, pripravilo pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave pre žiakov ZŠ a rodiny s deťmi letnú aktivitu s názvom „Leto s Rožňavou v Baníckom múzeu“.
Podujatie pre žiakov 1. stupňa ZŠ v rámci letných škôl sa bude konať vždy v pracovné dni, počas letných prázdnin od 6.7.2021 do 13.8.2021. V rámci tohto podujatia sa budú konať aj tzv. Rožňavské stredy, určené rodinám s deťmi, a to v termínoch 7.7.2021, 28.7.2021, 11.8.2021. Jednotlivé podujatia sa uskutočnia v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25 v Rožňave a na doleuvedených miestach v Rožňave.
Bronzová socha sedliaka od Lászlóa Beszédesa - Predmet mesiaca júl
Napísal(a) Mgr. A. Kolár
Rimavská Sobota, 28. 06. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum jeden z najnovších prírastkov – bronzovú sochu sedliaka od Lászlóa Beszédesa (1874 – 1922). Pre Gemersko-malohontské múzeum je Beszédes dôležitým autorom predovšetkým vzhľadom na jeho rodisko, ktorým bolo Jesenské. Doposiaľ však v zbierkovom fonde múzea zastúpený nebol. Bronzovú sochu sedliaka sa podarilo získať zo súkromnej zbierky kúpou v roku 2020. Dielo zobrazuje postavu pastiera koní v typickom odeve s dlhým plášťom a klobúkom, pri plnení fajky tabakom. Vzniklo po roku 1896, keď sa Beszédes vrátil späť do Uhorska. V oblasti Hortobágy ho uchvátil život tamojších sedliakov, ktorých stvárňoval v podobe žánrových plastík. Vďaka týmto dielam bol známym a vyhľadávaným sochárom v celej krajine. Bronzová socha bude v priestoroch múzea vystavená od 1. do 31. júla 2021.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo po roku pre žiakov, študentov a rodiny s deťmi opäť voľnočasovú aktivitu s názvom „Geo-piatky v múzeu“. Podujatie sa bude konať počas letných prázdnin v termínoch 2.7.2021, 9.7.2021, 30.7.2021 a 13.8.2021. Budú sa konať v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave a na programe budú lákadlá, ako je rozpojovanie hornín, pozorovanie hornín mikroskopom, ryžovanie zlata, či hry s dobovými banskými dopravnými prostriedkami.
„Všetky aktivity sa budú konať v našej novej exteriérovej Geologickej bádateľni, ktorú sme predvlani otvorili vďaka podpore Košického samosprávneho kraja. Čiže, okrem toho, že sa naši bádatelia niečomu priučia, strávia čas aj na čerstvom vzduchu. V prípade zlého počasia sa ale vieme presunúť do interiérových priestorov múzea, kde zabezpečíme iné, tak isto lákavé aktivity,“ prezradila Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.
Deti s vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) M.Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 25. 06. 2021 – Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí sa 30. júna 2021 (t. j. streda) preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení. Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť otvorené do 18:00.
Aktuálne si verejnosť môže pozrieť tri tematicky pestré výstavy – Biológia vzrušenia, Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme a János Fábry (1830 – 1907).
Výstava Biológia vzrušenia podáva obraz o životnej dráhe tvorcu teórie stresu Hansa Selyeho od študentských rokov v Komárne po vedecké výskumy v Montreali. Výstava Svetové dedičstvo v hĺbkach Zeme prezentuje jaskyne Slovenského krasu a nadväzujúceho Aggteleckého krasu v Maďarsku, ktoré boli v roku 1995 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Posledná výstava je venovaná zakladateľovi a prvému riaditeľovi Gemersko-malohontského múzea Jánosovi Fábrymu.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.