Múzeá (726)
Vydali už 16. ročník zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2020 vydalo už 16. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. V tomto roku bola publikácia vydaná vďaka finančnej pomoci občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu a početných partnerov i prispievateľov. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea, ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 16. ročník zborníka obsahuje 14 odborných príspevkov, rozdelených do celkov: prírodné vedy, archeológia, história a etnológia.
Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok Moniky Gálffyovej, prinášajúci nové poznatky týkajúce sa rozšírenia vtáčích druhov v priestore Borkovej doliny, Lapone a Uzovskej Panice.
V rámci časti venovanej archeológii dáva vo svojom príspevku Vladimír Mitáš odpoveď na otázku, či toponymum Háj a jeho varianty zároveň indikujú i archeologické nálezisko. Trojica autorov Alexander Botoš, Daniel Bešina a Ján Tirpák prinášajú výsledky nedeštruktívneho geofyzikálneho prieskumu,
Gemersko-malohontské múzeum opäť skvalitnilo podmienky uloženia zbierkových predmetov
Napísal(a) RNDr. Ján Aláč
Rimavská Sobota, 15. 12. 2020 - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, kultúrne zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja, spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy, z ktorých je vystavená len menšia časť zbierkových predmetov, tvoriaca vzorku reprezentujúcu bohaté historické, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Začiatkom roku 2020 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek, z toho počtu bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačív.
Rozhodujúca časť mimoriadne rozsiahlych zbierkových fondov, a v nich jednotlivých predmetov, je uložená a chránená v niekoľkých depozitárnych priestoroch múzea. Časť z nich, rozmernejšie etnografické a historické zbierky, sú uložené v depozitárnych priestoroch v Rimavských Janovciach. Gemersko-malohontské múzeum neustále postupnými krokmi skvalitňuje stav uloženia zbierkových predmetov. Z tohto dôvodu bol v roku 2020 vypracovaný a podaný projekt, ktorého podstatou bolo vybavenie depozitárnych priestorov múzea v Rimavských Janovciach deviatimi kusmi germicídnych žiaričov, zabezpečujúcich sterilizáciu ovzdušia depozitárov pomocou ultrafialového krátkovlnného žiarenia o vlnovej dĺžke 253,7 nm (UV–C).
Ottův slovník naučný Predmet mesiaca december 2020
Napísal(a) Mgr. I. Krnáčová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavená encyklopédia z prelomu 19. a 20. storočia, Ottův slovník naučný. 28-zväzkové dielo bude vystavené od 1. do 31. decembra 2020.
Knižne vydané encyklopédie už v dnešnej internetovej dobe pomaly upadajú do zabudnutia. Sú však výnimočným zdrojom informácií, výsledkom mimoriadneho úsilia veľkého tímu vedeckých spolupracovníkov. Na ich čítanie nepotrebujete žiadne elektronické zariadenia.
V rokoch 1888 - 1909 vydal pražský vydavateľ a nakladateľ Jan Otto 28-zväzkovú všeobecnú encyklopédiu: „Ottův slovník naučný. Illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí“. Dielo je najväčšou českou encyklopédiou. Tvorí ho 27 zväzkov kníh abecedne zoradených hesiel a jeden, v poradí 28. zväzok doplnkov. Encyklopédia obsahuje na 29 000 stranách temer 140 000 hesiel, z nich mnohé sú zložené z viacerých obsahovo bohatých podhesiel. Heslá sú doplnené približne 5 000 obrázkami a takmer 500 nestránkovanými prílohami.
29. októbra 2020 bola verejnosti v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sprístupnená výstava „Najkrajšie kŕmidlo“ – X. jubilejný ročník. Výstava prezentuje kŕmidlá, ktoré vyrobili žiaci druhého stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. V rámci jubilejného ročníka sa mohli súťažiaci zapojiť aj výtvarnými prácami na tému „Život na kŕmidle“.
„Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktorú Gemersko-malohontské múzeum pravidelne usporadúva od roku 2006. Výstava má za cieľ nielen prehĺbiť vzťah medzi múzeom a školami, ale aj upriamiť pozornosť detí na prírodu, zvlášť vtáky, ktoré sú v zimnom období odkázané na pomoc ľudí. Súťažná úloha spočíva vo výrobe funkčného kŕmidla, vlastnoručne alebo za pomoci rodičov, pedagógov i kamarátov. Na tento účel je možné využiť najrôznejšie materiály, tak prírodné (napr. drevo, kokosové orechy, či šúpolie), ako aj umelé (napr. plastové fľaše). Jubilejný X. ročník je obohatený možnosťou zapojiť sa aj výtvarnou prácou na tému „Život na kŕmidle“.
Aj napriek aktuálnym opatreniam, sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, rozhodlo zapojiť do medzinárodného projektu s názvom Noc múzeí a galérií 2020. Známe podujatie sa tento rok uskutoční v sobotu 14. november 2020 a vzhľadom na platné opatrenia sa bude realizovať vo virtuálnej forme.
„Teší ma, že kultúrnici v našom kraji sa rýchlo prispôsobili a kultúru prezentujú v súlade s opatreniami, no vždy zostávajú v kontakte s návštevníkmi. Do Noci múzeí a galérií 2020 sa zapojí spolu sedem župných kultúrnych zariadení, ktoré pripravili celkom desať aktivít. Svojim návštevníkom ponúknu výstavy, prezentácie aj edukačné aktivity pre celú rodinu v online priestore,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V sobotu, 14. novembra 2020 od 17:00 si budú môcť záujemcovia a návštevníci múzea virtuálne z pohodlia domova vychutnať okrem prehliadok expozícií aj aktuálne prebiehajúce výstavy múzea - Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras, a Divadelná Rožňava – Rozsnyói Színházi Élet. Noc múzeí a galérií 2020 bude k dispozícii na webovej stránke múzea, www.banmuz.sk, rovnako aj na YouTube kanále Baníckeho múzea v Rožňave, kde okrem spomínaného podujatia nájdu aj ďalší zaujímavý obsah.
Nočný motýľ okáň hruškový (Saturnia pyri). Predmet mesiaca november
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
Rimavská Sobota, 3. 11. 2020 - V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea vystavený dermoplastický preparát okáňa hruškového (Saturnia pyri), najväčšieho nočného motýľa na Slovensku, aj v Európe. Preparát pochádza z okresu Rimavská Sobota a v roku 2014 ho múzeu daroval Ján Péli. Ako súčasť zbierkového fondu dokumentuje živočíchy žijúce na území regiónu. Predmet mesiaca bude vystavený od 3. do 29. novembra 2020.
Okáň hruškový je rozšírený v južnej a strednej Európe, v Malej Ázii, Iráne, Kaukaze a severnej Afrike. Je to nápadný nočný motýľ prevažne sivohnedej farby s výraznými okami na krídlach. Rozpätie krídel dosahuje 10 – 20 cm a tým je najväčším motýľom nie len na Slovensku, ale v celej Európe.
Motýle sa liahnu v apríli, máji. Ich ústne ústroje sú zakrpatené, nemôžu preto prijímať potravu. Po párení, nakladení vajíčok a vyčerpaní tukových zásob hynú. Samičky kladú vajíčka na konáriky živných rastlín, často ovocných stromov, ale aj vŕb, topoľov, brestov.
V Galérii Baníckeho múzea sprístupnia výstavu DIVADELNÁ ROŽŇAVA – ROZSNYÓI SZÍNHÁZI ÉLET
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na novú výstavu pod názvom DIVADELNÁ ROŽŇAVA – ROZSNYÓI SZÍNHÁZI ÉLET. Výstava, ktorá bude fyzicky inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea, bude virtuálne sprístupnená vo štvrtok 5. novembra 2020 o 15:30 na webe múzea – www.banmuz.sk, v sekcii videogaléria. Pre zobrazenie videogalérie kliknite SEM.
Divadelné umenie sa oddávna tešilo v baníckom meste Rožňava vždy veľkej úcte. Vedenie mesta už v 18. storočí rozhodlo o vybudovaní stáleho profesionálneho divadla. Dodnes zachované plány tejto stavby sa nakoniec nerealizovali, ale mali obrovský vplyv na ďalší vývoj miestneho divadelníctva.
„Rok 2020 bol vyhlásený Rokom slovenského divadla. V rámci neho sa Banícke múzeum v spolupráci s divadelníkmi na výstave rozhodlo prezentovať verejnosti súčasné rožňavské profesionálne divadelné prostredie a osobnosti pôsobiace v divadelnom svete, ktoré pochádzajú z Rožňavy,“ uviedla Gabriella Badin, kurátorka výstavy.
Umelá pijavica - lekársky prístroj je predmetom mesiaca október
Napísal(a) E. Kerényi
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavili zvláštny, skôr bizarný lekársky prístroj používaný v 19. storočí - „umelá pijavica“. Tento prístroj sa používal ako náhrada pijavice, predovšetkým pri operácii očí a uší. Predmet bude vystavený do 1. novembra 2020.
V minulosti boli pijavice často používané v medicíne, ale keď ich lekári nemali k dispozícii, museli používať niečo iné. Ako náhrada pijavice sa používal lekársky prístroj nazývaný „umelá pijavica“. Podstatou lekárskeho prístroja je, že na konci sú umiestnené malé ihličky, ktoré boli vpichnuté do kože. Následne bol prístroj zohriaty ohňom, čo pôsobilo vákuum a tak sa odsávala krv pacienta.
Tento nezvyčajný drevený zbierkový predmet valcovitého tvaru sa dostal do múzea darom, pravdepodobne ešte na začiatku 20. storočia. Skladá sa z troch častí. Vo vnútri je kovová konštrukcia s perovaním na konci s ihlami. Jednotlivé časti sa spájajú závitmi. Prístroj meria necelých 16 centimetrov a má priemer okolo 3 cm. Je bez značenia výrobcu.
JÁNOS FÁBRY (1830 - 1907) - Jubilejná výstava pri príležitosti 190. výročia narodenia prvého riaditeľa Gemerského župného múzea
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi
V roku 2020 si Gemersko-malohontské múzeum pripomína 190. výročie narodenia zakladateľa múzea Jánosa Fábryho – prvého riaditeľa Gemerského župného múzea, pedagóga, botanika, organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote, ktorý sa narodil 21. júla 1830 v Lučenci. Od 50. rokov 19. storočia žil v Rimavskej Sobote, kde pôsobil ako učiteľ a neskôr ako riaditeľ Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote. Zomrel 28. decembra 1907 v Rimavskej Sobote, kde bol aj pochovaný na staršom cintoríne.
Výstavou si chceme pripomenúť významnú osobnosť, ktorá bola 25 rokov na čele Gemerského župného múzea a ktorej vďačíme za záchranu mnohých zbierok reprezentujúcich kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, ako aj za starostlivosť o bohaté zbierky počas jeho pôsobenia v rokoch 1882 až 1907.
Výstava bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea sprístupnená od 14. októbra 2020 do 31. januára 2021 v čase otváracích hodín múzea. Vernisáž výstavy sa z dôvodu pandemickej situácie neuskutoční.
Pripravili prezentáciu Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2020 (nedeľa), ponúka Gemersko-malohontské múzeum bezplatný vstup do výstavných a expozičných priestorov v čase od 13.00 do 18.00 hod. Počas nedeľného popoludnia je okrem prehliadky múzea pripravený aj tematický program. O 14.00 hod. sa uskutoční prezentácia Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER. Organizácia predstaví svoju činnosť, najúspešnejšie projekty v oblasti rozvoja cestovného ruchu v regióne a zároveň ponúkne tipy na výlety v Gemeri a Malohonte. O 15.00 hod. sa s etnologičkou a riaditeľkou múzea PhDr. Oľgou Bodorovou vyberieme po stopách hrnčiarov v Suchánskej doline, do obcí Hrnčiarske Zalužany, Hrnčiarska Ves a Sušany. Vo svojej prednáške Hrnčiarstvo v Suchánskej doline sa bude venovať histórii hrnčiarstva, výrobným postupom, výtvarnému prejavu, ako aj spôsobu predaja. O 16.00 hod. premietneme dokumentárny film Čaro gemerskej hliny, ktorého scenár napísala Oľga Bodorová. Dokument bol natočený v roku 1977 a zachytáva posledných žijúcich hrnčiarov v Gemeri-Malohonte (Šivetice a Držkovce).
Viac...
Vyšívaná história reformácie na Slovensku
Napísal(a) PhDr. Oľga Bodorová
Vernisáž výstavy „Vyšívaná história reformácie na Slovensku“ sa uskutoční 16. septembra 2020 o 14.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Výstavu pripravil Spolok evanjelických žien a Rimavský seniorát ECAV na Slovensku. Výstava je výsledkom projektu, ktorý vznikol v roku 2017 pri príležitosti 500. výročia reformácie. Kurátorkami výstavy sú Mgr. Viktória Lisáková, seniorka Rimavského seniorátu ECAV na Slovensku a prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD. Výstava v priestoroch múzea potrvá do 16. októbra 2020.
Na výstave sa prezentuje sedemnásť vyšívaných gobelínov. Každý má rozmer 100x120 cm. Autorkou výtvarných podkladov je prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD., prvá profesorka architektúry na Slovensku. Na plátno na vyšívanie zachytila najvýznamnejšie udalosti a osobnosti 500-ročnej histórie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Pod metodickým vedením profesionálnej vyšívačky Emílie Fojtíkovej, uplatnili ženy v každom senioráte ECAV techniku gobelínovej výšivky.
V Baníckom múzeu si pripomenú Svetový deň srdca
Napísal(a) R. Šimko
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, detašované pracovisko Rožňava v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a Mestom Rožňava organizuje pri príležitosti Svetového dňa srdca Detský deň zdravia v Baníckom múzeu v Rožňave.
Podujatie zamerané na žiakov prvého stupňa základnej školy sa uskutoční v utorok 29. septembra 2020 od 9:00 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ul. 43.
Na mladých účastníkov čakajú rôzne edukačné hry a aktivity pripravované v záujme výchovy k zdraviu a ochrane životného prostredia. V rámci prebiehajúcich Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2020 zároveň absolvujú bezplatnú prehliadku Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Svetový deň srdca si už od roku 2000 každoročne pripomíname 29. septembra. Je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Svetovou federáciou pre zdravé srdce (WHF) a organizáciou UNESCO.
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo výstavu „Július Szabó. Pod medeným nebom“
Napísal(a) PhDr. Kinga Szabó
Pamätný dom Júliusa Szabóa v Lučenci pripravil pre návštevníkov Gemersko-malohontského múzea výstavu pod názvom „Július Szabó. Pod medeným nebom“. Výstava prezentuje výber z maliarskej tvorby umelca. Vernisáž výstavy sa uskutoční 9. septembra 2020 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 31. decembra 2020 a je realizovaná v rámci podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva.
Július Szabó (1907 - 1972) sa maľbe venoval od svojich mladých rokov. Jeho prvé, študijné pokusy o olejomaľbu sú prevažne realistické. Tematicky sa zameriaval na portrétovanie blízkych, členov rodiny a na krajinu v okolí Lučenca. V mladosti naňho vplýval jeho prvý učiteľ maliarstva František Gyurkovits a cieľavedome sa vzdelával z literatúry. Postupne, ako sa dostal do sveta a poznával umelecké trendy doby, pretavoval ich do svojho umenia. No jeho cesta do Paríža v roku 1937 mu dopomohla k uvedomeniu si vlastnej sily a nastúpiť na samostatnú cestu v umení. Jeho maliarsky prejav z rokov 1942 - 1943 je jasným dokladom tejto jedinečnej cesty.
V Baníckom múzeum v Rožňave si pripomenú 25. výročie zápisu gemerských jaskýň do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
Napísal(a) R. Šimko
Na výstavu s názvom Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 24. septembra 2020 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
V roku 2020 si pripomíname 25. výročie zapísania prírodných pamiatok Aggtelekského a Slovenského krasu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Okrem samotného výročia je téma ochrany svetového dedičstva veľmi aktuálna, pretože jedinečné krasové územie v Košickom kraji je špecifické a veľmi citlivo reaguje na všetky zmeny, ktoré spôsobuje znečisťovanie životného prostredia. Návštevníci výstavy lepšie spoznajú Národný park Slovenský kras, najmä jaskyne zapísané do svetového dedičstva, ktoré sa nachádzajú na území Košického kraja.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.