Múzeá (729)
Rožňavské kultúrne leto 2018 – Cesta históriou Rožňavy
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave sa aj v tomto roku zapojilo do úspešnej nedeľnej série aktivít Rožňavského kultúrneho leta 2018, ktorú organizuje Mesto Rožňava. Pod vedením pracovníkov múzea sa záujemcovia oboznámili na Námestí baníkov s fotokópiami keramických emblémov - alegorickými znázorneniami poľnohospodárstva, baníctva, strojárenstva, priemyslu, vedy, hudby, tanca, literatúry, písomníctva, obchodu a dopravy, a troch cností – viery, nádeje a lásky - ktoré boli vyhotovené podľa návrhu Kálmána Tichyho. Najmenší si vyskúšali svoju šikovnosť a tvorivosť v obľúbených tvorivých dielňach. Pre verejnosť boli sprístupnené aj aktuálne výstavy v Galérii Baníckeho múzea, ako LUX et TENEBRIS, Gombasecké momentky, Od ihly po šijací stroj a Absolventská výstava
Nová akvizícia Gemersko-malohontského múzea - Olejomaľby s námetom Muráňa od Júliusa Sándyho (1827 – 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z Fondu na podporu umenia finančnú dotáciu na projekt „Akvizícia diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894) – II. etapa“, v rámci ktorého sa podarilo zo súkromného vlastníctva zakúpiť dve krajinomaľby s motívom hradu Muráň.
Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom uhorskej revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie. Tu sa zaoberal predovšetkým maliarstvom. Neskôr sa usadil vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 30. júna 2018 uskutočnila vernisáž výstavy Gombasecké momentky. Výstavu otvoril svojím slávnostným príhovorom pri príležitosti 60. výročia Gombaseckých kultúrnych slávností Csemadoku Jenő Görföl, celoštátny tajomník Csemadoku. Obsah výstavy záujemcom priblížila Katalin Bedi, zamestnankyňa Múzejného centra Ferenczy zo Szentendre.
Výstava je fotografickým dokumentom uplynulých šesťdesiat rokov: prináša súčasne objektívny a subjektívny prierez; zachytáva zaujímavé, jedinečné okamihy; umožní návštevníkovi znovu prežiť neopakovateľné festivalové momenty. Vystavené fotografie pochádzajú z archívu Inštitútu pre výskum menšín Fórum,
Z vernisáže výstavy LUX et TENEBRIS v Rožňave
Napísal(a) Mgr. art. Viktória Zatrochová
Vernisáž výstavy Lux et tenebris sa uskutočnila vo štvrtok, 28. júna 2018 o 16.00 hodine. Návštevníkov výstavy ako prvý privítalriaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič. Následne Mgr. Eva Lázárová - odborná pracovníčka Baníckeho múzea v Rožňave prečítala úvodný text, ktorý predstavil autorky a ich prístup k tvorbe. Po príhovore zahrali Marieta Roxerová DiS. art. a Peter Henriczy. Výstava sa vyhlásila za otvorenú. Autorky divákom predstavujú diela tvorené rôznymi technikami, od lineárnej kresby cez grafické techniky po fotku až animáciu. Mgr. Astrida Kissová vo svojich dielach podáva reflexiu na spoločenské konvencie, podnetom diel sa stáva introspekcia, skúmanie vlastnej identity. Interpretuje osobné spomienky, podáva autorskú výpoveď, predstavuje svoje osobné JA.
Zreštaurované olejomaľby z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 - 1894)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V roku 2017 získalo Gemersko-malohontské múzeum finančnú dotáciu z Fondu na podporu umenia na projekt „Reštaurovanie troch olejomalieb Júliusa Sándyho (1827 – 1894)“, ktoré sa do múzea dostali darom v roku 2016. Všetky tri zreštaurované obrazy spolu s reštaurátorskými dokumentáciami si budú môcť návštevníci múzea pozrieť ako predmet mesiaca júl od 2. júla do 31. júla 2018. Maliar Július Sándy sa narodil v roku 1827 v obci Tállya (Maďarsko). Už ako mladý začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 - 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Bol účastníkom maďarskej revolúcie 1848/49. Po jej porážke ho degradovali z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie.
Galerijno-pedagogická hodina k výstave Od ihly po šijací stroj
Napísal(a) G. Badin
„Ej, krajčíri, krajčíri
zo šíreho sveta,
ušite mi sukničku
z makového kveta.
Ja ti sukňu ušijem
z kveta makového,
ty mi budeš cverny priasť
z dažďa májového...“
Takáto riekanka sa ozývala v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave počas galerijno-pedagogických hodín, ktoré sa konali ako sprievodné podujatie k výstave Od ihly po šijací stroj pre deti z materských škôl. Takto naladení škôlkari sa najprv oboznámili s obsahom výstavy. Prezreli si staré šijacie stroje, krajčírske pomôcky, ukážky pánskeho a dámskeho odevu. Vystavené kusy priblížili deťom život a prácu niekdajších krajčírov a zaviedli ich do čarovného sveta plného nití a stehov.
Múzeum bude počas jedného týždňa patriť prázdninovým bádateľom
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka deťom aj počas letných prázdnin možnosť hravou a zážitkovou formou naučiť sa niečo nové, zabaviť sa a popritom spoznať nových kamarátov. Pripravilo pre ne denný múzejný tábor Prázdninoví bádatelia. Na deti čaká bohatý program. Spoznajú život baníkov a ich prácu, dokonca sa vyberú aj na poznávací výlet do banského skanzenu v Čučme. Spolu so Štátnou ochranou prírody SR objavia krásy NP Slovenský kras a prejdú sa náučným chodníkom ku Krásnohorskej jaskyni, na ktorom sa dozvedia množstvo zaujímavostí o okolitej prírode. Neobídu ani Andrássyho obrazáreň, kde budú môcť nabrať inšpiráciu pre následné tvorivé aktivity. Múzejníci deti prevedú aj Historickou expozíciou Baníckeho múzea
Ročníkový projekt druhákov ZŠ Pionierov s Baníckym múzeom v Rožňave
Napísal(a) G. Badin
Blíži sa koniec školského roka, no žiaci druhého ročníka Základnej školy Pionierov 1 v Rožňave ešte stále neúnavne získavajú nové a nové poznatky. V rámci ročníkového projektu strávili jeden deň s pracovníčkami Baníckeho múzea v Rožňave, aby spoznali slávnu rožňavskú banícku históriu. Spoločne navštívili Katedrálu Nanebovzatia Panny Márie, kde si prezreli okrem iných zaujímavostí aj viac ako 500-ročný výtvarný unikát mesta, Rožňavskú Meterciu. Potom sa rozdelili do troch skupín a postupne sa striedali na aktivitách. Takto po skupinkách absolvovali prehliadku mesta, kde sa oboznámili s významnými budovami, ako sú Strážna veža, budova Banskej komory, starý Špitál a ďalšie významné architektonické objekty, ktoré skrývajú v sebe tajomstvá Rožňavy.
Výjazdové tvorivé dielne pre základné školy umožňujú žiakom rozvíjať estetické cítenie a zručnosti
Napísal(a) Gabriella Badin
Banícke múzeum v Rožňave organizuje od júna až do decembra 2018 výjazdové tvorivé dielne pre základné školy v okrese Rožňava, ktoré nemajú možnosť pravidelne navštevovať naše kultúrne zariadenie. Snahou múzea je takouto formou umožniť žiakom škôl mimo mesta zúčastniť sa na pripravovaných tvorivých aktivitách a rozvíjať svoje estetické cítenie a zručnosti. Prihlásené školy, pod vedením múzejnej pedagogičky Gabrielly Badin a lektorky Ingrid Liptákovej, si môžu vyskúšať rôzne výtvarné a tradičné techniky, ako maľovanie temperou, plstenie, výroba modrotlače, výroba košíkov a iné. Prvé tvorivé dielne už absolvovali žiaci I. stupňa Základnej školy v Štítniku. Najprv si vypočuli prednášku, spojenú s prezentáciou o histórii a súčasnosti plstenia, a zároveň si vyskúšali
XXXV. ročník Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE má víťaza v ZŠ Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Dňa 7. júna 2018 sa v priestoroch CVČ Relax Rimavská Sobota konal XXXV. ročník okresnej vlastivednej súťaže „PRAMENE“, ktorú organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer, nakoľko regionálna výchova v obsahu vyučovacieho procesu absentuje. Je určená žiakom 7. ročníkov ZŠ (prihlasujú sa 5-členné družstvá) a druhotným cieľom je vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. Súťaž každoročne prebieha v jednom kole. V roku 2018 súťažilo spolu 8 družstiev zo šiestich základných škôl z okresov Rimavská Sobota, Poltár a Revúca. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná hlavne na stálu expozíciu múzea. Príprava na súťaž je aj motiváciou k návšteve múzea a k systému samostatnej prípravy. Predchádza jej rozsiahly lektorský výklad zameraný na obsah súťaže.
Viac...
Zreštaurovali neobarokovú sedaciu súpravu rodiny Széplakyovcov z druhej polovice 19. storočia
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa obnovil o ďalší pozoruhodný kus – o zreštaurovanú sedaciu súpravu, ktorej pôvodným majiteľom bola významná rimavskosobotská meštianska rodina Széplakyovcov. Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Sedacia súprava z druhej polovice 19. storočia je súčasťou stálej vlastivednej expozície múzea od 1. júna 2018. Cieľom projektu, podaného na Fond na podporu umenia, bolo reštaurovanie historického nábytku - sedacej súpravy, ktorej pôvodným majiteľom bola významná rimavskosobotská meštianska rodina Széplakyovcov. Súprava pochádza z druhej polovice 19. storočia a pozostáva z pohovky, dvoch väčších kresiel a jedného menšieho kresla. Rodina Széplaky žila vo svojom dome na dnešnom Hlavnom námestí
Banícke múzeum v Rožňave získalo peniaze z dotačného systému FPU na záchranu starých hodín
Napísal(a) M. Kováč
Banícke múzeum v Rožňave opäť získalo peniaze z dotačného systému FPU na záchranu zbierkových predmetov. Tentokrát sa jedná o staré hodiny v zbierkach múzea. Väčšina z nich pochádza z druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia. Sú medzi nimi však aj také vzácnosti, ako francúzske hodiny z druhej polovice 18. storočia, alebo stojaté hodiny zo začiatku 19. storočia. Do projektu bolo zapísaných 27 ks zbierkových predmetov, t. j. 27 rôznych hodín. Od vzácnejších hodín typu Biedermeier až po jednoduchšie, ale veľmi vkusné vidiecke hodiny. Zhodou okolností sa nám pre tieto zbierkové predmety podarilo získať asi toho najlepšieho človeka na Slovensku, Tomáša Herczega z hodinárstva
Kožené kapsy v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Od 1. do 30. júna 2018 budú v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavené kožené kapsy ako predmet mesiaca jún. V etnologickom zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa nachádza štrnásť kusov kožených káps, ktoré boli vyrobené približne okolo roku 1900. Sú oblého obdĺžnikového tvaru s preložením. Podľa známeho etnografa a muzeológa Andreja Polonca tento typ káps používali pastieri svíň a kráv, roľníci, furmani, poľovníci prevažne na južnom Slovensku. Kapsy boli do múzea získané postupne v šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia, posledné v roku 1991. Zdobené sú razeným rastlinno - geometrickým dekórom, koženými strapcami a otláčaním drevených foriem prevažne
Aj Banícke múzeum v Rožňave sa 1. júna 2018 zapojilo do osláv Medzinárodného dňa detí. Pripravené podujatie pre deti sa uskutočnilo v Zážitkovom centre Sentinel počas celého dňa v čase od 9,00 hod. až do 17,00 hod. Okrem rodín s deťmi sa tohto dňa zúčastnili najmä deti zo základných škôl rožňavského okresu. Deti sa previezli na obľúbenom banskom vláčiku a priučili sa technike ryžovania zlata. Taktiež si overili svoje zručnosti v tvorivej dielni, kde si vyrobili šiltovky a semafory. Následne mali možnosť prezrieť si všetky expozície múzea v areáli Zážitkového centra Sentinel, najmä novootvorenú Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera. Zamestnanci múzea dúfajú, že deti odchádzali s peknými zážitkami a aj z tohto dôvodu pre nich pripravujú počas letných prázdnin
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).