Nové knihy (60)
Vydali už 13. ročník Zborníka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT
Napísal(a) Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) už od roku 2005 kontinuálne vydáva publikáciu pod názvom Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa v roku 2017 podarilo vydať už jeho 13. ročník. Prinášame v ňom najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov.
Tematické zameranie príspevkov sa sústreďuje na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemera-Malohontu a blízkeho Novohradu. Obsahovo sa zborník člení na kapitoly podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia.
Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov je názov novej knihy Alexandra Botoša
Napísal(a) AB
V stredu 31. januára 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“, ktorej autorom je archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš. Kniha s názvom Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov z pera Alexandra Botoša, na 132 stranách, približuje čitateľovi praveké, protohistorické, včasnostredoveké, stredoveké a novoveké osídlenie mesta Rimavská Sobota. Čitateľ sa v prezentovanej knihe môže okrem iného dočítať o významnom osídlení mesta v neskorej a mladšej dobe bronzovej, počas ktorého môžeme územie súčasného mesta označiť za významné hospodárske a obchodné centrum pilinskej a kyjatickej kultúry. Z tohto obdobia je z územia mesta Rimavská Sobota známych niekoľko sídlisk (osád), štyri bronzové poklady a žiarové pohrebisko pilinskej a kyjatickej kultúry.
Na sklonku roku 2017 vyšla nová monografia pod názvom Ratková v dejinách a jej dávni obyvatelia. Jej obsah, ako už napovedá názov, je venovaný dejinám obce Ratková (okres Revúca). Autori, Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová, sa tentokrát, v nadväznosti na ich predchádzajúcu publikáciu Ratková v historických a archívnych retrospektívach (2015), venujú najmä najstarším a starším obyvateľom Ratkovej. Cez pohľad do zachovaných historických zápisov a listín (takmer všetky sú v publikácii zdokumentované na obrázkoch) sa sústredili na mená konkrétnych osôb, ktoré sú v nich zaznačené.
Spomienky posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda spojené s premietaním filmu Obchod na korze
Napísal(a) A. Kleinová
Nedávno vydalo Gemerské osvetové stredisko (GOS) publikáciu „Az utolsó túlélő” (Posledný pozostalý), ktorá obsahuje spomienky posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda. Poukazuje na ľudský osud, ktorý nesie v sebe všetky krutosti 40-tych rokov 20. storočia. Zároveň dokumentuje, ako sa život rodiny pána Ehrenfelda pod vplyvom mocenskej politiky daného obdobia zmenil, a ako medzitým stále sa stupňujúce napätie narušilo atmosféru pokojného mestečka. „Naozaj sa cítim byť šťasná, že som mohla poznať takého výnimočného človeka, ako je Tibor Ehrenfeld,
Vychádzajúci román Zuzany Širokej z Rochoviec Jabloňové lásky má votkaný genetický kód slovenských žien
Napísal(a) MG od
Nový rok 2017 pre mladú pani Zuzanu Širokú z Rochoviec začína nozaj veľmi príjemne. Už je isté, že vo vydavateľstve Ikar 10. januára vyjde jej román Jabloňové lásky. O svojej novej knižke sa nám krátko pred vyjdením zdôverila, že v jej historickej línii sa spomína dávna tradícia pestovania ovocných stromov v našom regióne Gemera, ktoré sa nachádzali nielen v Brdárke, ale aj v Rochovciach, Ochtinej, Jelšave a mnohých iných obciach.
Beseda s historikom Pavlom Mičianikom o knihe vojaka rakúsko-uhorskej armády – Samuela Činčuráka Vojna
Napísal(a) M.P.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na besedu s historikom Pavlom Mičianikom - 20. októbra 2016 (štvrtok) o 16.00 hod. Predstaví knihu Samuela Činčuráka „Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914-1918“, ktorá obsahuje spomienky vojaka rakúsko-uhorskej armády Samuela Činčuráka.
Vyšiel Slovník betliarskeho nárečia od autora Ľudovíta Jána Šomšáka
Napísal(a) MG od
Furmani patrili v minulosťi medzi ďeďinskú šlechtu. Buli skúsení a múdri luďe. Choďili do sveta, velo slišeli a ešte väc viďeli, domóu nosili zvesťi o kotrié se ďelili s chlapmi v keršme pri pive a pálenke. Nerás priniésli kaďejakie veci s kotrími potem handlovali v ďeďine. Buli to tverďí, šikóvni, do sveta súci chlapi
O skvelej monografii Betliar s jej zostavovateľom a s krajanmi
Napísal(a) (ĽU, JŠ, OD)
Milé a veľmi srdečné stretnutie krajanov sa uskutočnilo dňa 17. mája 2016 v Roland Café v Bratislave, kde sa stretli dvaja Betliarčania - JUDr. Ľudovít Ján Šomšák a Mgr. Ľudmila Ulrichová s Dr. Ondrejom Dobošom. JUDr. Šomšák je zostavovateľom skvelej monografie o Betliari, priniesol ju ako darček Dr. Dobošovi a je len prirodzené, že sa priatelia rozprávali najmä o tejto publikácii a o Gemeri.
Nad najnovšou zbierkou poézie Františka Bábelu: Kde si mi
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Najnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.
Vyšla nová zaujímavá kniha - Ratková v historických a archívnych retrospektívach
Napísal(a) Zora Váradyová
V týchto dňoch vo Vydavateľstve Matice slovenskej v Martine vyšla nová zaujímavá kniha Ratková v historických a archívnych retrospektívach. Jej autori Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová sa zamerali na „zlatý vek“ tohoto kedysi prekvitajúceho mestečka - z obdobia 17. a s presahom až do 20. storočia. Nie je históriou Ratkovej, ona je pohľadom dozadu a reflektuje pozoruhodné skutočnosti z minula. Jej obsah vychádza z autentických historických dokumentov a zachovaných listín, z ktorých citované texty sú v prevažnej väčšine ponechané pôvodnej štylistickej podobe a neprepísané do súčasnej slovenčiny, pretože podľa vyjadrenia autorov „staré pôvodné texty zachovávajú charakter a ducha svojej doby a spôsob dávneho dorozumievania sa, čím je možné priblížiť si historický kolorit a naturel dávnych čias tak, akoby sa súčasník sám v ňom nachádzal. Písané v takomto autentickom dobovom podaní môžu zaujať mimoriadne pôsobivým sugestívnym dojmom a v obrazových ukážkach tiež autenticitou vlastného rukopisu pôvodcu a tvorcu zápisu.“
Viac...
Jedna zo súčasných hviezd škandinávskeho krimi - Arne Dahl - prinesie do Bratislavy pravé Európske blues
Napísal(a) Drahoslava Mudrochová
Už 20. – 22. októbra 2015 príde do Bratislavy jeden z najlepších autorov škandinávskych kriminálnych románov, literárny kritik a redaktor, ktorý má na konte tucet vynikajúcich kníh – Arne Dahl, jedna zo súčasných hviezd škandinávskeho krimi. Do Bratislavy príde osobne predstaviť v poradí svoju štvrtú knihu, ktorá u nás vychádza pod názvom Európske blues. Škandinávske kriminálne príbehy sa tešia v posledných rokoch takej výraznej čitateľskej obľube, až sa z nich stal priam literárny fenomén.
Jedným z autorov, ktorý už vyše desaťročie žiari na nebi severského krimi, je aj Arne Dahl, nielen uznávaný spisovateľ, ale aj vážený švédsky kritik a redaktor novín Dagens Nyheter. Na konte má tucet románov, z ktorých dokonca päť s veľkým úspechom sfilmovala televízia BBC. Pozrieť si ich mohli diváci až v 40-tich krajinách po celom svete.
Na Slovensku zatiaľ vyšli tri jeho romány: Misterioso, Až na vrchol hory a Zlá krv. Všetky sú zo série, ktorá je venovaná Jednotke A – fiktívnej skupine švédskych kriminalistov, ktorí riešia závažné a spletité prípady. Do dnešného dňa sa z tejto série predali vo svete 3 milióny výtlačkov a Arnemu Dahlovi vyniesli niekoľko významných literárnych ocenení
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).