Prezentácia filmov: Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Deviateho februára 2023 (štvrtok) o 16.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia filmov Kornélia Wirtschafterová, Nora Guttmannová, v ktorých sú udalosti 2. svetovej vojny zachytené prostredníctvom spomienok priamych účastníčok. Podujatie je realizované v spolupráci so Slovenským národným múzeom – Múzeom židovskej kultúry – Múzeom holokaustu v Seredi. Réžia: Radoslav Dubravský, producent: Martin Korčok. Vstupné je 2 eurá.
Kornélia Wirtschafterová je členkou Židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote. Od júna 1944 do mája 1945 bola v troch koncentračných táboroch – Auschwitz, Bergen-Belsen a Terezín. V Terezíne boli nazhromaždené vo veľkom množstve knihy, ktoré boli v Nemecku zakázané. Kornélia Wirtschafterová z týchto kníh zobrala tri, pričom dve z nich v roku 2009 venovala Gemersko-malohontskému múzeu. Z 2 000 Židov z Rimavskej Soboty, odvlečených počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov, sa vrátilo iba 100.
Päť ďalších monitorov kontrolujúcich dýchanie dieťaťa dostala rožňavská nemocnica
Napísal(a) B. Krejčiová
Nemocnica Svet zdravia Rožňava dostala od Nadácie Križovatka ďalších päť monitorov dychu.
Monitory kontrolujú dýchanie dieťaťa a varujú v prípade jeho ohrozenia. Prístroje sa dávajú po narodení do postieľok a zaznamenávajú pohyb hrudníka bábätkám. Nadácia chce takto pomôcť predchádzať Syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS).
Monitormi BabySense sa snažia vybaviť všetky pôrodnícke oddelenia a jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach na Slovensku.
Rožňavskej nemocnici doposiaľ darovali spolu 23 monitorov dychu. Aj tie prispievajú k pokojnému pobytu matiek a ich detičiek v nemocnici.
Súvislosti so vznikom, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Dávid
V mojej napísanej a v roku 2016 vydanej knihe pod názvom „Baníckym chodníkom v Rožňavskom Bystrom" (Alfa Print, s. r. o., Martin) som v motte použil vetu: "Osvojil som si význam a pravdivosť slov, ktoré hovoria o tom, že grécke slovo história možno v kontexte pochopiť v štyroch prípadoch ako súhrn dejín v minulosti, minulosť, dejiny. Tiež ako vedu o spoločnosti a prírody, či vedu o minulosti ako dejepis. V neposlednej možnosti ako udalosť, príbeh, dej. Napokon, aj ako priebeh dajakej udalosti (Slovník cudzích slov – jeho tretie vydanie v roku 1990, strana 359).
Význam slova „história“ chcem použiť aj v súvislosti so vzniknutím, udržaním a rozširovaním rodu jednotlivých rodín. Pýtam sa sám seba, ako to s tým súvisí? Jednoznačná odpoveď spočíva v tom, že všetci sme spojení s minulosťou (históriou), prítomnosťou a smerovaním do budúcnosti. Preto je dobré, pripomenúť si a spoznať svoje rodové korene a nezabúdať na ne. Má to súvislosť aj s tým, že vývoj nezastavíš. Vzťahuje sa na všetko živé i neživé na našej planéte nazvanej Zem.
Výstava o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku
Napísal(a) M. Venenyová
R o ž ň a v a, 27. 01. 2023 - Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove Vás srdečne pozývajú na otvorenie výstavy o dejinách židovskej komunity na východnom Slovensku s názvom Tí, ktorí (ne)prežili. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 16. 02. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Výstava bola pôvodne prezentovaná Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove pod názvom -999- Morituri te salutant, a to pri príležitosti 80. výročia prvého transportu židovských žien a dievčat z východného Slovenska do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Banícke múzeum v Rožňave prevzalo časť uvedenej výstavy, ktorú doplnilo o regionálne informácie a autentické dobové predmety nachádzajúce sa v zbierkovom fonde múzea.
Prvá písomná zmienka o Rožňave - listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, má 732 rokov
Napísal(a) S. Holečková
Poloha mesta Rožňava, ležiaceho v Rožňavskej kotline, umožňovala v minulosti nielen vhodne využívať nerastné bohatstvo rudohoria, ale tvorila aj križovatku ciest prechádzajúcich z východu na západ a ciest smerom na juh a sever.
Najstaršou písomnou zmienkou o Rožňave je listina kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291, ktorou poveril Jágerskú kapitulu, aby v spolupráci s kráľovským zástupcom vytýčila hranice obce Rosnoubana. Ďalšími listinami kráľ potvrdil donáciu Rožňavy v jej starých hraniciach i nového majiteľa mesta, ktorým sa stal arcibiskup Lodomír a ostrihomské arcibiskupstvo. Ponechal mu aj pozemkovú daň, urburu, t.j. osminu vyťaženého striebra z baní, všetky kráľovské kolekty (dane) a dovolil mu všetky výsady, ktoré užívalo ostrihomské arcibiskupstvo, preniesť aj na občanov Rožňavy.
Nové ročníky súťaží AMFO a Výtvarné spektrum 2023 v GOS
Napísal(a) A. Kleinová
Život na druhej strane zemegule so sinologičkou Sakmárovou
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila pre stredoškolskú mládež a verejnosť besedu so sinologičkou a blogerkou Dominikou Sakmárovou, autorkou dvoch kníh Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre a Kórejské halušky – Pripovidki z ešči daľekejšeho Vichodu. Beseda sa uskutoční v utorok 7. februára 2023 v dopoludňajších hodinách.
Dominika Sakmárová je mladá autorka, pochádzajúca zo Spiša. Vyštudovala sinológiu na Karlovej Univerzite v Prahe. Už počas štúdia intenzívne cestovala po Ďalekom východe s cieľom zlepšiť sa v jazyku a spoznať krajiny. A pokračovala v tom aj po skončení školy a založení rodiny. Jej postoj ku kultúram Ďalekého východu, ktorý dnes opisuje slovami „zvedavosť“ a „rešpekt“, sa začal formovať, až keď sa postupne prepracovala komplikovanými čínskymi znakmi a tónmi. Lákal ju tamojší každodenný život, ktorý sa dá spoznať len pri dlhodobom pozorovaní.
Rimavskosobotská nemocnica má nového riaditeľa
Napísal(a) B. Krejčíová
R i m a v s k á S o b o t a 1. februára 2023 - Novým riaditeľom rimavskosobotskej nemocnice je od dnešného dňa Dušan Suchý. Doteraz v sieti Svet zdravia pôsobil najprv ako dlhoročný riaditeľ rožňavskej nemocnice, následne ako manažér medicínskeho úseku siete. Vo funkcii na pozícii riaditeľa nemocnice nahrádza Richarda Hrubého.
„Richardovi Hrubému patrí za pôsobenie vo vedení rimavskosobotskej nemocnice jedno veľké poďakovanie. Nielen, že nemocnica pod jeho vedením značne napredovala, ale taktiež vytváral pre svojich kolegov príjemné pracovné prostredie. Napriek jeho obrovským odborným skúsenostiam a nezaplatiteľným vedomostiam zostal ľudským a empatickým človekom a aj vďaka tomu bol vysoko rešpektovaný tak svojimi zamestnancami, ako aj širokým okolím. Rovnako ma teší, že jeho pozíciu bude zastávať Dušan Suchý, ktorý má tiež bohaté skúsenosti z vedenia rožňavskej nemocnice, ako aj z našej siete. Som presvedčený, že svojou skúsenosťou a profesionalitou bude pokračovať v úspešnom napredovaní nemocnice,“ uviedol Radoslav Čuha, generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia.
Dvadsaťštyri nových držiteľov značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT
Napísal(a) L. Vargová
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT pozná nových držiteľov tohto významného ocenenia.
Sobotný podvečer bol venovaný najmä všetkým tým, ktorí svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu pôvodnej remeselnej výroby a prezentujú tradície nášho regiónu. Slávnostné udeľovanie certifikátov sa konalo ako súčasť folklórneho programu Fašiangy v Dome osvety, ktorý 28.1.2023 organizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote.
Regionálne značenie v regióne Gemer-Malohont zasahuje na územie štyroch okresov, a to Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a sčasti do okresu Poltár. Od jeho založenia sa vyhlásilo a vyhodnotilo 7 výziev na predkladanie žiadostí o udelenie značky. Dokopy je v súčasnosti certifikovaných už 64 výrobkov, skupín výrobkov, resp. služieb.
Z poslednej výzvy vzišli ako kladne hodnotení 20 výrobcovia a 4 poskytovatelia služieb. Do zoznamu so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT tak pribudli nasledovné produkty a služby:
Víťazi najvyššej futbalovej súťaže ObFZ Rimavská Sobota od roku 1998 po rok 2022
Napísal(a) Š. Tomášik
V roku 1997 sa okres Revúca odčlenil od okresu Rožňava, futbalové kluby z okresu Revúca boli preradené do súťaží ObFZ Rimavská Sobota. V príspevku sa dočítame o víťazoch najvyššej futbalovej súťaže ObFZ R. Sobota v jednotlivých ročníkoch od roku 1998 po rok 2022, pričom okrem víťaza sú uvedení aj ďalší účastníci v ročníku. Pri niektorých víťazoch je uvedený aj kompletný káder, inde len niektorí hráči a niekde bez kádra.
1998 – Jesenské, ďalší účastníci: Muráň, Revúčka, Gemer, Hnúšťa, Jelšava, Tachty, Abovce, Ožďany, G. Jablonec, Bakta, R. Seč, Tachty, Petrovce
Jesenské: Oto Jakab, Csaba Singlár, Peter Czízi, Zoltán Czízi, Tomáš Kóšik, Tibor Mattyašovský, Ladislav Miko, Alfréd Kovács, Stanislav Štork, Tibor Bialoncsek, Martin Drdol, Patrik Pšida, Milan Slovák, Csaba Szendrei, Jozef Šuhajda, Ján Konček, Eugen Lakatoš, Tibor Tóth, Vladimír Kuna, Tomáš Kocsis, Alexander Frídel, Tibor Tóth
1999 – Hnúšťa, ďalší účastníci: V. Blh, Bátka, Revúčka, Gemer, Tachty, R. Janovce, Jelšava B, Muráň, Klenovec, R. Seč, R. Janovce, Bakta
Viac...
Bc. Július Lalik: V našej obci Slavošovce futbal spája
Napísal(a) J. Lalik
Už 20 rokov sa venujem deťom, ktoré majú radi tento šport - naháňanie sa za loptou. Pracujem ako asistent učiteľa na Základnej škole v Slavošovciach od roku 2003. Keďže s futbalom sa spája nielen moje detstvo, keď som bol žiak, neskôr dorastenec a potom dospelý, chcel som využiť svoje nadobudnuté skúsenosti a odovzdať ich našim deťom, ktoré tento šport milujú.
Začali sme od nuly, žiadne lopty a ďalšie vybavenie. Jednoducho povedané, všetko to, čo bolo potrebné k tréningu a k samotnej hre, chýbalo. Dá sa povedať, že deťom sa v tejto činnosti u nás v obci nikto nevenoval, čo bola veľká chyba.
V roku 2004 sme začali s tréningovým procesom a zháňali potrebné prostriedky, aby sme mohli fungovať. Boli to ťažké začiatky, no napriek tomu sa nám v roku 2005 podarilo dosiahnuť najväčší úspech – pri reprezentácii školy postúpiť do celoslovenského finále mladších žiakov v Trnave na hlavnom štadióne.
V Baníckom múzeu v Rožňave pripravili výstavu spirituálnych liečivých kresieb
Napísal(a) M. Venenyová
Enikő Sivák ASHA v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pripravili výstavu spirituálnych liečivých kresieb pod názvom Som kto som / Vagyok aki vagyok. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 07. 02. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
„Tematicky sa zameriavam hlavne na ľudskú podobu, no nie na fyzickú, ale na duchovnú. Kresby sú jedinečné, lebo majú vysokú energetickú rezonanciu, ktorá veľmi pozitívne vplýva na svoje okolie, na dušu, ale aj na fyzické telo. Tým pádom sa zapína spontánne uzdravenie a človek sa lieči. V poslednej dobe používam aj zlaté, strieborné, metálové gélové pero, na dominantné vyjadrenie podstaty kompozície. Kreslím ich väčšinou so zatvorenými očami. Potom kresbu dokresľujem, aby bola zrozumiteľná aj nášmu telesnému a duševnému vnímaniu,“ poznamenala autorka kresieb Enikő Sivák ASHA.
Medzi jeden z najvýznamnejších dní v histórii mesta Rožňava určite patrí aj 23. január 1945. Práve tento deň bol dňom oslobodenia, preto je na mieste si túto historickú udalosť pripomenúť pietnym aktom. 23. januára na Námestí baníkov sme si pripomenuli 78. výročie udalosti, ktorá obrátila dni neistoty, bolestí a strachu na dni uvoľnenia, radosti a slobody.
Primátor mesta Rožňava Michal Domik v príhovore okrem iného vyjadril aj úprimné a hlboké poďakovanie nielen padlým vojakom za oslobodenie nášho mesta, ale aj všetkým prítomným, ktorí si vážia slobodu, mier a šťastie.
Základná škola Zlatá ulica je príkladom toho, že sa usiluje o to, aby sa ich žiaci oboznamovali s utrpením vo vojne, aby si uvedomovali akú cenu má sloboda. Tohto roku bola prítomná trieda zo ZŠ s VJM
V M Á J I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Samo Daxner – 170. výročie narodenia
4. máj - Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
Ondrej Miloslav Bella – 175. výročie narodenia
8. máj - Ondrej Miloslav Bella (8.5.1851 Liptovský Mikuláš – 12.10.1903 Krakov) – básnik, prekladateľ.
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Ľudovít Greiner – 230. výročenie narodenia
10. máj - Ľudovít Greiner (10. 5. 1796 Lichtentanne, Nemecko – 28. 10. 1882 Jelšava) — lesný hospodár.
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Jur Hronec – 145. výročie narodenia
17. máj - Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo – 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) – významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
Janko Kráľ – 150. výročie úmrtia
23. máj - Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš – 23.5.1876 Zlaté Moravce) – básnik, publicista.
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Štefan Prukner – 15. výročie úmrtia
24. máj - Štefan Prukner, pôvodným menom Štefan Bartušek (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica) – akademický maliar, pedagóg.
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Ladislav Herényi - 55. výročie úmrtia
11. máj - Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava – 11.5.1971 Rožňava) – speleológ, učiteľ.
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Dobroslav Chrobák - 75. výročie úmrtia
16. máj – Dobroslav Chrobák (16.2.1907 Hybe – 16.5.1951 Bratislava) – prozaik, literárny kritik, poublicista, rozhlasový pracovník.
V r. 1918 – 1919 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom na ČVUT v Prahe. Pôsobil ako pedagóg na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, kde napísal aj teoretickú prácu Elektrotechnické žiarenie a teória antén (1948). Neskôr bol riaditeľ Československého rozhlasu v Bratislave, zaslúžil sa o modernizáciu technického rozhlasového zariadenia i o zavedenie nahrávacích prístrojov. Je autorom rozhlasovej hry Štúrova smrť (1935), reportáží a viacerých rozhlasových pásiem. Do časopisu Slovenský rozhlas prispieval literárnymi a odbornými článkami z oblasti techniky. Venoval sa aj literárnej kritike, písal eseje a fejtóny. So
Štefanom Letzom vydal Slovenský literárny almanach (1931), vydal školskú príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932), spolupracoval na Slovenskom náučnom slovníku. Ako prozaik patrí medzi najvýraznejšie osobnosti modernej slovenskej literatúry, jeden z hlavných predstaviteľov lyrizovanej prózy. Autor noviel Kamarát Jašek (1937) a Drak sa vracia (1943). - MM-
Svätopluk Kámen – 105. výročie narodenia
27. máj - Svätopluk Kámen (27.5.1921 Bratislava – 6.11.1992 Tisovec) – speleológ, pedagóg, publicista, ochranca prírody
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Mária Daxnerová – 125. výročie úmrtia
31. máj - Mária Daxnerová (18.8.1822 Tisovec – 31.5.1901 Tisovec) – osvetová pracovníčka, publicistka.
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-
































