V deň výročia oslobodenia mesta tiekla v Tornali krv
Napísal(a) J. Pupala
Správy o krvavých atentátoch vo svete, v Európe, najnovší atentát na veľvyslanca Ruskej federácie v Turecku, útok v Berlíne... V akom kontraste s týmito krvavými udalosťami tiekla krv dňa 19.12.2016 v Tornali. Tentoraz v rámci XI. ročníka GEMERSKEJ KVAPKY SLOBODY, konanej v deň 72. výročia oslobodenia mesta vojakmi Červenej armády a v jej zostave aj rumunskými vojakmi,
V Jelšave u Coburgovcov vám bol v piatok vianočný jarmok
Napísal(a) Andrea Houšková
V Jelšave vám bol v piatok 16. decembra 2016 vianočný jarmok... a to nie hocikde! Rovno u Coburgovcov v kaštieli! Pri bráne vám do rúk strčili „šoférsky“ punč, čo navarili deti zo školy, o kus ďalej bol ten primátorský - fajnýýý. Po tom by ste už do motora nesadli. Kým ste sa motali pomedzi stánky, kde ste mohli (pozor!) obdivovať prácu a výrobky miestnych (nie nejaké handry), spievali vám do uška vianočné koledy,
Návraty k tohtoročným slávnostiam zvykov a obyčají Gemera a Malohontu - Rok na Gemeri 2016
Napísal(a) Tlačová správa GOS
V roku 2016 si zapísali Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri už 22. ročník. Nimi na hornom Gemeri uzatvárajú najkrajšiu časť z rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré každoročne organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave za spoluúčasti rôznych inštitúcií okresu i kraja. Aj keď od jeho uskutočnenia prešiel akurát mesiac, bude prospešné, keď sa oňom zmienime aj teraz, pred koncom kalendárneho roku.
Vianočné pastorále 2016 v Cirkevnom zbore ECAV v Čiernej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Vianočné pastorále 2016 sa uskutočnili dňa 10.12.2016 v Cirkevnom zbore ECAV v Čiernej Lehote. Organizátori Obec Čierna Lehota, CZ ECAV Čierna Lehota a Mikroregión Štítnická dolina. Vystúpili FSk Lehoťanka, Spevokol Rochovce, Spevokol Ochtiná, ZPOZ Slavošovce, Radostná zvesť, Cirkevný spevokol Slavošovce. Krásne oslavné piesne na chválu Pána Boha.
Betlehemské svetlo 2016 svieti aj na Gemeri
Napísal(a) Gabriela Jakubecová, Mgr. Michal Terrai
Vianoce sa u skautov jednoznačne spájajú aj s tradíciou roznášania svetla z Betlehema. História Betlehemského svetla siaha pomerne ďaleko do minulosti, kedy bolo ešte slovo skaut neznámym pojmom. K tejto veľmi milej, príjemnej a láskyplnej akcii sa pripojili aj dobrovoľní hasiči z okresov Rožňava a Revúca.
Čím sa vyznačovalo Živé múzeum V. – košikárstvo v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriella Badin
Počas mesiacov október a november sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave konal V. ročník múzejno-pedagogického programu Živé múzeum. Naším predsavzatím je postupne každým rokom predstaviť záujemcom významné tradičné remeslá regiónu Gemer. Po úspešne zrealizovaných interaktívnych ukážkach počas minulých rokov (kroje, hrnčiarstvo, modrotlač a pastierske umenie na Gemeri) sme sa tento rok zamerali na košikárstvo.
Milý Ježiško, viem, teraz pred Vianocami dostaneš neúrekom listov so želaniami, ale ja pre seba nič nechcem, v mojom veku si vystačím s tým, čo mám. Keď sa však pozerám naokolo, pomoc potrebuje moja krajina a ľudia, ktorí v nej žijú. Veľmi, veľmi pekne a úpenlivo ťa prosím, nemohol by si zariadiť, aby na tom našom Slovensku bolo samozrejmosťou:
Problematiku ľudských práv je potrebné neustále pripomínať už od žiakov
Napísal(a) T. Petrovičová, K. Čipková
O ľudských právach sa žiaci v škole učia na hodinách občianskej náuky, etickej výchovy, ale spomínajú sa aj v mnohých iných predmetoch. Žiaci IX.A Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej využili ponuku a hodinu dejepisu strávili v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. 7. decembra 2016 spolu so žiakmi Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej sa zoznamovali s expozíciou tohto múzea.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Rúbanie Františka (22)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Rúbanie Františka. Olda Sukop bol dobrý a šikovný haviar. Mal asi tridsať rokov. Pracoval ako vojak na niektorej karvínskej šachte a stal sa z neho „havíř“. Oženil sa v Ostrave a našiel si robotu na šachte Eduard Urx. Bol kľudný, vyrovnaný a rozvážny. Prácu vedel dobre zadeliť, tak som to ocenil a vedel som, že si budeme rozumieť. Sedeli sme v zube a čakali na drevo, kedy nám ho začnú spúšťať do rúbania.
Študenti z Tornale súťažili v 8. ročníku memoriálu maršála Malinovského v streľbe zo vzduchovky
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
V predvečer oslobodenia mesta Tornaľa miestna ZO SZPB v spolupráci s RDM v Tornali a s podporou MÚ v Tornali, uskutočnili 16. decembra 2016 už VIII. ročník memoriálu maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského v streleckej súťaži zo vzduchovky. (Vojaci maršála Rodiona Jakovleviča Malinovského, veliteľa 2. Ukrajinského frontu spolu s rumunskými vojakmi oslobodili mesto Tornaľa 19.12.1944.)
Viac...
Prospešná prezentácia o baníckej a hutníckej činnosti v oblasti Gemera od RNDr. Ondreja Rozložníka
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
V dokumentácii Banícka a hutnícka činnosť v oblasti Gemera, ktorú stránka Maj Gemer má k dispozícii od jej autora RNDr. Ondreja Rozložníka, je uvedená táto činnosť v širšom okolí hlavných banských centier, a to: Drnavy, Rožňavy, Čučmy a Štítnika. Ako autor ďalej vysvetľuje: "Prezentovaná je v nej informácia o ložiskách nerastných surovín, ich ťažbe a spôsoboch dopravy do úpravní,
Vianoce v ZO JDS v Revúcej a jubilujúci spevokol Úsvit
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
Prešiel rok a Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúcej spolu s Mestským kultúrnym strediskom opäť zorganizovali akciu pod názvom VIANOCE U NÁS, na ktorej sa vo štvrtok 15. decembra 2016 vyhodnotilo najlepšie domáce vianočné pečivo a pálenka. Akcie sa zúčastnili aj vzácni hostia - primátorka mesta Revúca MUDr. Eva Cireňová, zástupca primátorky mesta Ing. Július Buchta, poslanec BBSK a starosta obce Revúcka Lehota MVDr. Ján Šeševička, predsedkyňa OO JDS Mgr. Zuzka Homoliaková a riaditeľka MsKS Ing. Karin Kilíková.
Keď folklór ožije, ani jedno oko nezostane suché
Napísal(a) Jana Dorčáková
Keď FOLKLÓR ožije a ani jedno oko nezostane suché... Poznáte ten pocit? My sme ho zažili v čarovný večer na Luciu 13.12.2016, keď sa zaplnilo každučké miestečko v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Už pri vchode nás vítali krojované devy nielen krásnym úsmevom a slovom, ale sladučkým medovníčkom mäkkučkým ako duša. HUDBIČKA zahriala svoje nástroje a po úvodnom slove tetky
Žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej si pripomenuli Deň počítačovej bezpečnosti
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
V dnešnej dobe už internet bežne používajú nielen dospelí, ale aj deti. Internet v mobiloch, či na tabletoch je samozrejmosťou takmer pre každého žiaka školy. O to viac vystupuje do popredia potreba bezpečnosti na internete. Túto skutočnosť si pripomenuli aj žiaci ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, ktorí sa na hodinách informatiky počas posledného novembrového týždňa roku 2016 venovali tematike
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-