Zocháči absolvovali už siedmy ročník súťaže Rýchle šípy internetu
Napísal(a) Mgr. Andrea TokárováPredmet mesiaca február v Gemersko-malohontskom múzeu – Sup bielohlavý (Gyps fulvus)
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote predstaví verejnosti ďalší zaujímavý predmet zo svojich bohatých zbierok. Tentoraz z prírodovedného fondu - dermoplastický preparát supa bielohlavého (Gyps fulvus), ktorý bude v múzeu vystavený od 1. do 28. februára 2017.
Dermoplastický preparát supa bielohlavého pochádza pravdepodobne ešte zo zbierok Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote,
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvoria putovnú archeologickú výstavu Hrady v Gemeri a Malohonte
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Výstavnú sezónu 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorí putovná archeologická výstava Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pod názvom „Hrady v Gemeri – Malohonte“. Návštevníci ju budú mať možnosť vzhliadnuť v termíne od 2.2.2017 do 23.3.2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2.2.2017 o 16.30 hod. Hrady a hradné ruiny dodnes priťahujú pozornosť širokej verejnosti.
Biatlonová sezóna v kategóriách žiakov začala pre Klub biatlonu Magnezit Revúca sľubne. Prvé kolo Viessmann pohára sa konalo 21. a 22. januára 2017, po prvýkrát netradične v Banskej Bystrici, ktorá je Európskym mestom športu. Jedenásť štartujúcich klubu sa počas dvoch dní zúčastnilo rýchlostných aj vytrvalostných pretekov. O tom, že sezóna začala sľubne, svedčí šesť pódiových umiestnení. V kategórii žiačok 14-15 ročných si najlepšie počínala Ema Kapustová,
Sirkovskym nárečím: Basa na drvaťe
Napísal(a) Ondrej Herich, Ing. Ján Dacho
Aj takvato dašva sa nám prihodžilo, koj zmo buli hrač na edné zábave f "Tatralane". Ludží bulo ako maku. Kto bi si bú nahav ujdž takú príležitošč zabavič sä a zatancovač si pri Gusťíkové muzike. Nálada bula víborná. Nadránom už luďe nevládali tancovač, len spiavali a pošúvali "halgatóvi". Už aj Pišta báči, náš basista, mav toho došč pod šäpkó. Isťe aj preto sä dav nakrätnúč na to, ebi sä z basó postaviv do vozíka z velkima kolesami, šva ženi nosili stravu do fabriki.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči hodnotili uplynulý rok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Opäť sa stretol rok s rokom a nastalo obdobie hodnotenia, čo sa v uplynulom roku udialo. V sobotu 14. januára 2017 sa jelšavskí dobrovoľní hasiči stretli v Klube dôchodcov v Jelšave, aby vyhodnotili rok 2016 na výročnej členskej schôdzi. Medzi jelšavských hasičov zavítali aj kolegovia z rumunského Nadlaku.
Na úvod si prítomní mohli pozrieť prezentáciu, ktorá poukázala na rôznorodú činnosť v uplynulom období.
Príjemné prostredie knižnice – príjemné aj štúdium v nej
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prešla vo svojej histórii rôznymi zmenami. 65 rokov existencie kultúrno-vzdelávacej organizácie v spoločnosti je určitým významným medzníkom.
„Počas svojho pôsobenia sa niekoľkokrát sťahovala a menila svoje sídla,“ rozhovorila sa terajšia riaditeľka knižnice
Značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT získajú ďalší výrobcovia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Mäso a mäsové výrobky, domáce pagáče, med, prírodné mydlá a kozmetika, drôtené a drevené výrobky či ručne vyšívané obrazy rozšíria zoznam výrobkov so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Vo štvrtok 12. januára 2017 o tom rozhodla Certifikačná komisia, ktorá zároveň schválila obnovenie certifikátov pre 10 výrobcov.
V sobotu 14.januára 2017 sa v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej konal Gemerský ples. Toto už tradičné spoločenské podujatie sa teraz nieslo v duchu 50. výročia družobných vzťahov s mestom Litovel. Svedčila o tom nielen prítomnosť vzácnych hostí z Čiech, ale aj výzdoba priestorov vo farbách erbov oboch miest.
Na prvú návštevu v jubilejnom družobnom roku pricestovali starosta mesta Litovel Zdeněk Potužák s manželkou a zástupcovia mesta.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Záver (27)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Ťažko som sa prebíjal životom na Rožňava Bani. Všetky technické miesta obsadzovali domáci, z ktorých väčšia polovica nemala na to požadované vzdelanie. Cudzí zamestnanec bol považovaný za votrelca. Veľakrát som oľutoval, že som neostal v Ostrave. Miskove slová som si zapamätal na celý život. Neostávalo mi nič iné, iba bojovať. Ostrava do mňa vštepila húževnatosť pri plnení vytýčených úloh a do šedej kôry mozgu mi zapísala, že splnenie plánu bane
Viac...
Príjemne prežitý turistický deň na Plešiveckej planine, ráno sneženie a poobede pekné slnečné počasie
Napísal(a) Martin Markušovský
Obec Rakovnica usporiadala 14.1.2017 tradičný výstup na Plešiveckú planinu. Turisti vystúpili na miesto zrazu na Veľkom vrchu – Čapáš aj z okolitých obcí. Výstup bol pomerne náročný pre veľké množstvo čerstvého prachového snehu. Na mieste stretnutia čakal turistov teplý čaj a dobrý guláš majstra Hlaváča. Akcie sa zúčastnilo asi 85 turistov. Bol to príjemne prežitý turistický deň, ráno sneženie a poobede pekné slnečné počasie. Poďakovanie patrí organizátorom z Rakovnice
SNM–Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci so Slovensko-ruskou spoločnosťou, klubom Arbat v Prešove a Občianskym združením Prešovský klub vojenskej histórie Dukla pripravili výstavu s názvom Od Stalingradu po Berlín. Otvorenie výstavy sa uskutoční dňa 17. januára 2017 o 16:00 h v priestoroch múzea na Masarykovej ulici č. 20, Prešov.
K najbohatším remeselníkom v Rožňave patrili mäsiari
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Rožňave v 15. – 16. storočí tvorili popri baníkoch významnú vrstvu obyvateľstva remeselníci. Takmer do konca 16. storočia malo mesto iba remeslá nevyhnutne potrebné pre život obyvateľstva alebo pre baníctvo a hutníctvo. Za krátky čas sa Rožňava zmenila na remeselnícke mesto s početnými cechmi.
Medzi najstarších remeselníkov v Rožňave patrili mäsiari. Produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre činnosť baníkov – loj a kožu. Cech vytvorili v roku 1597,
Päťdesiat rokov družobných stykov medzi mestami Litovel a Revúca
Napísal(a) MG od
Tohto roku si dve družobné mestá, moravská Litovel a slovenská Revúca, pripomínajú 50 rokov od vzniku vzájomnej družby. Keďže v našom Gemeri to okrem Revúčanov zrejme málokto vie, pripomeňme si ju aspoň týmto príspevkom, ktorý sme prevzali z webovej stránky mesta Litovel práve teraz, na začiatku roku. Jeho aktuálnosť je o to väčšia, že 14. januára 2017 sa uskutoční v rámci jubilejného výročia vzniku družby v Revúcej Gemerský ples.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-