Zo zasadnutia ŠTK dňa 8.6.2016:
ŠTK schvaľuje výsledky I. triedy /24. kolo/ zo dňa 5.6.2016: Dlhá Ves - Rudná 4:3, Hrhov - Vyšná Slaná 0:3, Rožň. Bystré - Bohúňovo 4:2, Nižná Slaná - Jablonov n/T 4:2, Drnava - Betliar 3:3, Krh. Dlhá Lúka - Honce 14:0.
ŠTK schvaľuje výsledky I. trieda dorast /14. kolo/ 5.6.2016: Jablonov n/T - Betliar 12:1.
ŠTK vzhľadom na Majstrovstvá Európy vo futbale nariaďuje odohrať 25. kolo (nedeľa 12.6) a 26. kolo (nedeľa 19.6) I. trieda v jednotnom hracom čase nedeľa 10:30 hod. Bez výnimiek.
K životnému jubileu jelšavského rodáka Prof. MUDr. Júliusa Mazucha, DrSc.
Napísal(a) Mgr. Ondrej Mladší
Radi zaznamenávame, že dňa 24. apríla 2016 sa v plnom zdraví a stále v plnom pracovnom nasadení dožil životného jubilea - 80 rokov Čestný občan mesta Jelšava, prof. MUDr. Július Mazuch, DrSc., špičkový odborník v cievnej chirurgii na Slovensku. V súčasnosti pracuje ako vysokoškolský profesor Jeseniovej lekárskej fakulty UK v Martine a v Univerzitnej nemocnici v Martine.
Previerky pripravenosti DHZ-DHZO pre rok 2016, a hasičská súťaž Memoriál Kolomana Holéczyho v Štítniku
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Dňa 4.6.2016 zorganizoval OV DPO Rožňava v spolupráci s Obcou Štítnik, DHZ Štítnik Previerky pripravenosti DHZ-DHZO pre rok 2016 a hasičskú súťaž Memoriál Kolomana Holéczyho (7. ročník) na miestnom športovom ihrisku. V úvodných ranných hodinách sme sa zúčastnili krásnej a príjemnej príležitosti, odhaľovania pamätnej tabule Kolomanovi Holéczymu v "dúfarte" Obecného úradu v Štítniku,
Na Veľkej Lúke na Muránskej planine zazneli salvy
Napísal(a) Bc. Jana Hajdúková
Keď som v sobotu ráno 21. mája 2016 niečo po 9:00 hod. čakala na námestí v Muráni na autobus, ktorý nás mal odviezť na Veľkú Lúku bola som plná očakávania, čo mi dnešný deň prinesie. Určite som vedela kvôli čomu sa chcem zúčastniť tejto slávnosti, ktorá sa konala pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny s cieľom vzdať úctu padlým. Táto akcia sa konala už po piatykrát pod názvom Pochod vďaky.
K schváleným poslaneckým návrhom na odkúpenie nedostavanych nemocničných pavilónov chýba už len podpis vedenia BBSK
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Pred pár dňami sme na stránke Maj Gemer uverejnili článok pod titulkom Poslanci BBSK v pondelok môžu rozhodnúť o ďalšom napredovaní nemocnice v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom. Do redakcie sme práve dostali od tlačového hovorcu Svet zdravia Tomáša Kráľa potešiteľnú informáciu. V jej úvode napísal: "Mame vynikajúcu správu. Poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja na svojom dnešnom (6.6.2016) zasadnuti
Festival Janka Plichtu sa koná v Tisovci už dvadsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) Kristína Lendvorská
Rok 2016 je venovaný hudbe. Leto je čas dlhých teplých večerov, posedení a zábav. Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mesto Tisovec Vám ponúka nápad, ako skombinovať tieto fakty, aj keď už máte o niečo (a možno aj oveľa) viac ako dvadsať.
Pozývame všetkých do dvora Daxnerovho domu v Tisovci, kde si môžete tento piatok podvečer príjemne oddýchnuť, ale aj zatancovať na regionálnej prehliadke dychových hudieb Gemera a Malohontu – Festivale Janka Plichtu.
Prvé miesto z FEDIM-u TISOVEC 2016 si odniesol súbor Uložiť ako z Bratislavy za inscenáciu Pojednávanie vo veci Genesis
Napísal(a) Mgr. Darina Kišáková
Mesto Tisovec sa stalo počas troch dní 3. – 5. júna 2016 centrom mladých divadelníkov. Na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla mladých sa predstavilo dvanásť divadelných súborov s jedenástimi inscenáciami. Vyhlasovateľom súťaže je Národné osvetové centrum z poverenia MK SR a hlavným organizátorom Gemersko-malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty,
Prvý jún 2016 nebol len dňom detí, ale aj dňom, kedy sa priaznivci regionálneho folklóru stretli na ďalšom folklórnom večere organizovanom Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave. V Dome tradičnej kultúry Gemera postavila folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej tradičný „máj“ - veľkú brezu ozdobenú farebnými stužkami a za spevu a tanca návštevníkom predstavila “Vyšnoslanské Rusadľe“.
Spomienky plukovníka v zálohe Jána Dušana Hudeca, veliteľa 4. brigády 1. československého armádneho zboru
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Čas je neúprosný, spravodlivý rovnako ku všetkým, spomienky na víťaznú a bojovú cestu priamych účastníkov bojov v druhej svetovej vojne sú nezabudnuteľné. Od roku, zavŕšeného víťazstvom, keď opäť budú kvitnúť orgovány, uplynulo už veľa rokov. Kráčali sme a hrdo niesli dnes už historickú a bojovú zástavu 4. brigády 1. československého armádneho zboru po uliciach vtedy už slobodnej a rozjasanej Prahy.
Viac...
Pozvanie do Malohontu na výstup na rozhľadňu MAGINHRAD
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina (ďalej len MAS) MALOHONT srdečne pozýva všetkých priaznivcov turistiky na spoločný výstup na rozhľadňu Maginhrad, ktorý sa koná v sobotu 11. júna 2016. Na prvých 100 účastníkov čaká odznak rozhľadne zadarmo. Rok po oficiálnom otvorení rozhľadne je dôvodom pre stretnutie priateľov a známych na obľúbenom mieste, ktorým sa Maginhrad stal najmä po vybudovaní 16,8 metrov vysokej rozhľadne, ktorá je zatiaľ najvyššou
Žiaci ZŠ I. B. Zocha spolu s pedagógmi pripravili pre rodičov, súrodencov a starých rodičov milé prekvapenia
Napísal(a) Mgr. Z. Petalíková, Mgr. Z. Kováčová
Každý deň stretnúť človeka. / Jedno, či náhliš sa, / jedno, či ležíš chorý, / jedno, či drvíš skaly a prenášaš hory, / jedno, či neprijímaš návštevy, / jedno, či blúdiš v hmle a cestu hľadáš pustatinou, / jedno, či sedíš na lavičke v parku / alebo trpíš obrátený k stene. / Človeka stretnúť každodenne.
IV. ročník „Okresných olympijských športových hier seniorov okresu Revúca“ sa uskutočnil v športovom areáli ZŠ v Muráni
Napísal(a) Mgr. Zuzana Homoliaková
„Žiadny liek nenahradí pohyb, ale pohyb nahradí každý liek!“ V duchu tohto športového seniorského motta, ktoré prvý raz zaznelo na okresnom turistickom zraze v Jelšave, sa konajú všetky športové aktivity seniorov revúckeho okresu. IV. okresné olympijské športové hry seniorov v Muráni sa uskutočnili 2. júna 2016, ktorých sa zúčastnilo spolu 181 prihlásených účastníkov z toho 135 súťažiacich.
Práce detí z rožňavského okresu prihlásené do 31. ročníka celoslovenskej výtvarnej súťaže Vesmír očami detí sú vystavené
Napísal(a) Ondrej Doboš
Srdečne pozývame na výstavu výtvarných prác žiakov prevažne rožňavského okresu v sále Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava), ktorú otvárame 6. júna 2016. Ako vyplýva z názvu súťaže, témou prác sú objekty blízkeho aj vzdialeného vesmíru, kozmonautika, či predstavy malých autorov o mimozemských bytostiach a kontaktoch s nimi.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-