Predmet mesiaca júl "Drevený kôl z mestskej palisády ochraňujúci Rimavskú Sobotu"
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Letným, júlovým predmetom mesiaca bude drevený kôl z mestskej palisády ochraňujúci Rimavskú Sobotu, datovaný do polovice 16. storočia. Objavený bol počas archeologických výskumov v rokoch 2010 – 2011. Výskum vykonal archeológ PhDr. Alexander Botoš, z Gemersko-malohontského múzea na mieste bývalej mestskej tržnice, na ul. B. Bartóka v Rimavskej Sobote.
Naša obrázková mapa výletov zdobí nástenku v škole
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Školské výlety žiakov Základnej školy Ivana Branislava Zocha sú za dverami, a tak sme si s deťmi v ŠKD zhotovili mapu nášho Slovenska. Na baliaci papier sme najskôr nakreslili našu krajinu, farebne sme zvýraznili nížiny a pohoria. Potom deti určovali pomocou atlasu polohu miest a obcí. Obrázky historických budov, ktoré sme na mapu postupne lepili,
Počas Dní mesta Revúca to dva dni naozaj "vrelo"
Napísal(a) Martina Urbanová
Počas dvoch letných dní, 17. až 18. júna 2016 sa na námestí pred budovou „Kohút“ v Revúcej uskutočnil 20. ročník Dní mesta Revúca, ktoré zorganizovalo Mesto Revúca a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Boli to dva slnečné, horúce a zaujímavé dni plné zábavy, oddychu a bohatého programu.
V piatok sa po otvorení podujatia so svojim programom na tribúne postupne predstavovali deti z materských a základných škôl,
Slovensko-slovinská dimenzia ako spoločný projekt prostredníctvom výstavy
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Filozofická fakulta UK v Bratislave, Veľvyslanectvo Slovinskej republiky na Slovensku a Slovenské národné múzeum pripravili spoločný projekt Slovensko-slovinská dimenzia. Výstava je prezentáciou kultúrno-historických a súčasných paralel a rozdielov oboch krajín pri príležitosti predsedníctva Slovenskej republiky Rade EÚ a 25. výročia vzniku samostatnej Slovinskej republiky.
Pozvali nás na vyhlásenie výsledkov súťaže „Som neNORMAlne fér“ do Slovenského národného divadla
Napísal(a) Mgr. Monika Podolinská
Jedna norma nemôže platiť pre všetkých. Nemôžme mať ku všetkým rovnaký prístup, ale každý z nás si zaslúži prístup rovnocenný. Tak asi takto znela hlavná myšlienka multižánrovej súťaže „Som neNORMAlne fér.“
Nie sme veľká škola, no poslali sme až 6 súťažných prác. Tri práce v kategórii kolektív do 11 rokov, jednu v kategórii vekovo zmiešaný kolektív
Počas Dní mesta Revúca odovzdali najvyššie ocenenia mesta za rok 2015
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V divadelnej sále MsDK v rámci Dní mesta Revúca sa v piatok 17. júna 2016 o 17:00 hod. uskutočnilo slávnostné odovzdávanie najvyšších ocenení mesta za rok 2015. Po odznení Hymny SR v podaní Speváckeho zboru Quirin, privítaní hostí a príhovore primátorky mesta nasledovalo odovzdávanie CENY PRIMÁTORKY, ktoré pani Eva Cireňová odovzdávala s viceprimátorom Júliusom Buchtom.
Na XXXIII. ročníku Okresnej vlastivednej súťaže PRAMENE zvíťazilo družstvo žiakov ZŠ Dr. V. Clementisa v Tisovci
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote Okresnú vlastivednú súťaž „PRAMENE“ organizuje Gemersko-malohontské múzeum už od roku 1983. Jej cieľom je doplniť vedomosti žiakov o regionálny rozmer, nakoľko regionálna výchova v obsahu vyučovacieho procesu absentuje. Je určená žiakom 7. ročníkov ZŠ (prihlasujú sa 5-členné družstvá) a druhotným cieľom je vzbudenie záujmu o regionálnu históriu.
Odznel posledný hvizd rozhodcov v práve skončenom futbalovom ročníku na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Nedeľou 19. júna 2016 na hornom Gemeri sa po majstrovských zápasoch I. triedy zatvorili brány futbalových štadiónov na všetkých úrovniach. Už týždeň predtým poslednými kolami ukončili futbalový ročník mužstvo dospelých IV. Ligy MFK Rožňava, ktoré skončili v tabuľke tejto súťaže na 9. mieste. Keďže po jeseni im patrilo až … miesto, môžeme povedať, že jar pre nich bola úspešná. Veď aj kolektív poďakoval majiteľovi klubu
Vyhodnotenie súťaže F3F M - SR SMoZ 2016 a XXVI. PPP mesta Dobšiná
Napísal(a) Mgr. Štefan ANDOGA
Dobšinský kopec Gugel v Slovenskom raji bol počas víkendu 11. - 12.6.2016 svedkom veľkého trápenia a zároveň aj trpezlivosti 11 pilotov kategórie F3F a rozhodcov, ktorí neúnavne a disciplinovane čakali, že predsa len niečo fúkne a voľačo sa aj odlieta. Ráno v sobotu som ako riaditeľ súťaže zodpovedný za odlietanie bol už o 6.45 hod. na svahu.
Viac...
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 4. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami
Napísal(a) Ing. Miroslava VargováAko sa skoro stali Zocháči detskými lekármi
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Žiaci V. A triedy ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa vybrali na návštevu k detskej pani doktorke Kapustovej. Nebolo to preto, že by hromadne ochoreli, ale preto, aby sa dozvedeli množstvo zaujímavostí, ktoré sa týkajú zdravia a zdravého životného štýlu.
Už v čakárni si mali možnosť prečítať zaujímavé informácie o žltačke
Pre priaznivcov dobrej gemerskej muziky a ľudových piesní
Napísal(a) Dana Lacková
Pre priaznivcov dobrej gemerskej muziky a ľudových piesní pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave 22. júna 2016 o 18.00 hodine ďalší zo svojich úspešných folklórnych večerov. Tentokrát sa ľudovou hudbou nerozozvučí Dom tradičnej kultúry Gemera, ale sála mestskej radnice, na Námestí baníkov v Rožňave. „Účinkujúci v rámci ďalšieho cyklu folklórnych večerov tentokrát budú súťažiť,“
Bojovníčky z Revúcej získali 4 zlaté a 2 strieborné medaily aj v Prahe na MMČR v kickboxe
Napísal(a) Ľ. B.
Dňa 11. - 12.6.2016 sa v stovežatej Prahe (Sparta aréna) uskutočnili Medzinárodné majstrovstvá Českej republiky v kickboxe. Podujatia sa zúčastnilo 458 štartujúcich zo 66 klubov v disciplínach point fighting, light contact, kick light, full contact, low kick. Českou hymnou sa slávnostne otvorili majstrovstvá Českej republiky.
O české tituly bojovali vo výbornej forme aj dievčatá Kickbox Leon Revúca.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-