Základná škola Ivana Branislava Zocha v Revúcej už dlhé roky stavia svoj spôsob výučby, aktivity a hodnoty školy na pevných pilieroch. Hlavným cieľom školy je zušľachťovanie osobnosti žiaka, poskytnutie priestoru na prejavenie potencie, ktorá je v každom človeku, osvojenie základných kultúrnych zručností ako nástrojov ďalšieho vzdelávania, budovania základov pre chápanie vzťahov a súvislostí.
Jozefovské jarné spevy vo Vlachove ozvučili celú Slanskú dolinu
Napísal(a) Mgr. Martina Galová
V prvý jarný deň 20.3. 2016 už ako tradične OZ Stromíš v spolupráci s obecným úradom vo Vlachove zorganizovali folklórne podujatie s názvom Jozefovské jarné spevy. Tieto zvyky sa tradujú z minulosti, kedy dievky a dievčatá z dediny chodili spievať „na Skavku“ pásmo jarných piesní, čo symbolizovalo rozlúčku so zimou a vítanie jari.
Krátke nahliadnutie do výsledkov futbalového klubu Slovmag Revúca v rokoch 2001-2002
Napísal(a) Bc. Štefan TomášikV Betliari je cieľom futbalistov posunúť sa z ôsmeho miesta vyššie
Napísal(a) Bc. Štefan TomášikSlušné dievčatá sa nepozerajú - z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 4
Napísal(a) Petronela Bodnárová
Vernisáž prvej výstavy štvrtého ročníka cyklu Rožňavských radiál sa uskutočnila vo štvrtok, 10. marca 2016, v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava je podujatím z cyklu výstav súčasného umenia Rožňavské radiály 4. Ako už tradične, výstavu otvoril riaditeľ Baníckeho múzea Mgr. Pavol Lackanič.
V mrazivom počasí gočovskí folkloristi privolávali jar Jozefovskými spevmi a magickými chodovodmi
Napísal(a) Ing. Dana Lacková
Zvyk vynášania Moreny, ktorú u nás na Gemeri Striga, Baba, Hana či Hejhana sa neuchoval v každej dedine. Túto prastarú pohanskú obyčaj prostredníctvom Folklórnej skupiny Gočovan predstavilo Gemerské osvetové stredisko v rámci folklórneho večera v programe „U nás taká obyčaj“ 16. marca 2016 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V mrazivom počasí folkloristi privolávali jar
Učiteľský pár Zuzana a Peter Berovci svojimi učebnicami podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju
Napísal(a) Ondrej Doboš
V stredu 18. marca 2016 do ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zavítali Zuzana a Peter Berovci. Aj keď širokej verejnosti tieto mená známe nie sú, v učiteľskej obci ich poznajú všetci veľmi dobre. Tento manželský učiteľský pár sa totiž zaoberá vyučovaním matematiky na základných školách. Obaja začínali ako učitelia matematiky. Sú autormi inovatívnych učebníc a pracovných zošitov, ktoré podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju.
Uplynulý rok seniori hodnotili aj v rodisku rozprávkara Pavla Dobšinského
Napísal(a) Helena Kováčová
Žiaci v dnešnej dobe získavajú z rôznych strán veľké množstvo informácií o životnom cykle vody. Sú to informácie zo zemepisu, fyziky, biológie či chémie. Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, vďaka podpore Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. a Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. pripravili
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Hlavný mechanik ŽB Smolník
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Prvého januára 1971 som nastúpil na závod v Smolníku. Stretol som tam bývalého spolužiaka z Baníckej fakulty, veľmi dobrého priateľa, Ing. Františka Šmelka a aj niekoľkých kamarátov zo spišskej priemyslovky. Bol to hlavný mechanik Rudo, revírnik na bani Pyrit Jano Juhár a Janko Koch z Huty, ktorý pracoval na plánovacom oddelení. Vošiel som do hlavnej budovy správy závodu a pred dverami útvaru „Výroba“ ma čakal Ing. Stano Petráš.
Viac...
Rozhovor s hráčom Sokola Bohúňovo Adriánom Szaniszlóm: Na jar chceme získať viac bodov ako na jeseň
Napísal(a) Bc. Štefan Tomášik
Futbalové mužstvo FK Sokol Bohúňovo, ktoré hrá v I. triede okresu Rožňava, ukončilo uplynulý ročník na 5. mieste so ziskom 32 bodov, ale v ročníku 2015/2016 po jeseni zimuje až na 12. mieste, keď si na svoje konto pripísalo iba 10 bodov. S jedným z jeho hráčov Adriánom Szaniszlóm sa pred začiatkom jarnej časti súťaže porozprával Štefan Tomášik.
Profesionálni tanečníci zumby predviedli jelšavským deťom množstvo krásnych choreografií
Napísal(a) Mgr. Martina ŠtullerováTréner futbalistov Baníka Rožňavské Bystré Miloš Leng: V jarnej časti našim cieľom je udržať si pozíciu v strede tabuľky
Napísal(a) Štefan Tomášik
Mužstvu Baníka Rožňavské Bystré patrí po jesennej časti futbalovej I. triedy okresného majstrovstva piata priečka. Trénerom je Miloš Leng, s ktorým prinášame rozhovor o účinkovaní v jesennej časti I. triedy a príprave mužstva na jarnú časť.
1. Ako ste spokojní s umiestnením v tabuľke jesennej časti ?
Po jeseni sme na 5. mieste, ktoré podľa mňa odzrkadľuje našu výkonnosť.
Svet zdravia je pripravený dobudovať rozostavané nemocničné pavilóny v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom
Napísal(a) Tomáš Kráľ
Investícia do oboch projektov by výrazne zvýšila úroveň zdravotnej starostlivosti pre takmer 150 tisíc obyvateľov. Sieť regionálnych nemocníc Svet zdravia od samotného prevzatia nemocníc v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom v apríli 2014 rieši budúcnosť rozostavaných a dlhodobo chátrajúcich nemocničných pavilónov v oboch mestách. Na základe interných analýz je Svet zdravia pripravený obidve nemocničné stavby dobudovať


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-