Šachový turnaj žiakov horného Gemera pre ZŠ Zakarpatská Rožňava a Daniela Ďurišku z Kráľa
Napísal(a) Ondrej Doboš
V Sále Obecného úradu Gemerská Poloma uskutočnil Šachový turnaj základných škôl rožňavského okresu. Turnaj zorganizoval Šachový klub Gemerská Poloma o.z. (ŠK GP) s podporou obce Gemerská Poloma a Hevestherm Slovensko s.r.o. a zúčastnilo sa ho 6 základných škôl rožňavského okresu: ZŠ Zakarpatská Rožňava, 8 -ročné gymnázium Dobšiná – 1. stupeň, ZŠ Štítnik, ZŠ Kozmonautov Rožňava, ZŠ Gemerská Poloma, 8-ročné gymnázium Rožňava - 1. stupeň. Za každú školu hrali 4 hráči usporiadaní za šachovnice od prvej po štvrtú podľa veku. Za 4. šachovnicou hrali žiaci z 1. stupňa ZŠ. Osemrročné gymnáziá mali na 4. šachovnici hosťujúcich hráčov: Gymnázium Dobšiná hráča zo ZŠ Zlatá Rožňava a Gymnázium Rožňava hráča zo ZŠ Kráľ.
Zo zasadnutia ŠTK dňa 27.4.2016:
ŠTK schvaľuje výsledky I. triedy /18. kolo/ zo dňa 24.4.2016: Dlhá Ves - Drnava 0:2, Rudná - Jablonov n/T 6:4, Vlachovo - Betliar 3:8, Honce - Vyš. Slaná 2:5,
Dlhá Lúka - Bohúňovo 4:2, Rož.Bystré - Niž. Slaná 8:1.
ŠTK schvaľuje výsledky II. triedy /13. kolo/ zo dňa 24.4.2016: Brzotín - Štítnik 0:8, Kružná - Dlhá Lúka B 9:1, Rakovnica - Krh. PodhradieB 2:0.
ŠTK schvaľuje výsledky I. triedy - dorast /9. kolo/ zo dňa 24.4.2016: Betliar - Gem. Hôrka 0:7, Rožň. Bystré - Jablonov n/T 3:2.
ŠTK schvaľuje výsledky I. triedy – žiaci /7. kolo/ zo dňa 24.4.2016: Krh. Podhradie - Drnava 7:0, Slavošovce - Plešivec 3:4, Dobšiná - Dlhá Lúka 2:3.
Spisovateľ Branislav Jobus prezradil žiakom v Revúcej, čo je to láska podľa víly Agapé
Napísal(a) Mgr. Z. Petalíková
Vedeli ste, že existuje Ústav rozvoja a nahrávania snov? Stačí zavolať a objednať si, o čom by ste chceli snívať. A japonský prístroj Načisto Harašimi vám pripraví sen podľa želania. Na Slovensko totiž prichádza spoločnosť, ktorá navonok vyrába vankúšiky a textilné hračky, no v skutočnosti vlastní Plajka. Handrovú bábiku, ktorej prítomnosť spôsobí naplnenie akéhokoľvek sna. Skvelá predstava? V skutočnosti je to však téma skvelej rozprávkovej knihy Branislava Jobusa Plajko.
Spomienková slávnosť v Rejdovej pri príležitosti 100. výročia úmrtia evanjelického kňaza a podporovateľa Matice slovenskej Jána Končeka
Napísal(a) ZH
Rejdová – 24.04.2016 - Nedeľné ráno nás privítalo pochmúrnym zimným počasím, jemné mrholenie, studený vietor, brrr, to teda bude deň, to si pomyslelo mnoho z nás. Ale na druhú stranu sme vedeli, aký slávnostný deň nás čaká a naše očakávania boli vysoko prekonané. Spomienková slávnosť pri príležitosti 100. výročia úmrtia evanjelického kňaza a podporovateľa Matice slovenskej Jána Končeka sa niesla v slávnostnej atmosfére. Služby Božie v Ev. chráme Božom v Rejdovej liturgovali ThDr. Jerguš Olejár.,
Čo ukrýva Zemiakový hrad (Grulyavár) v Joviciach
Napísal(a) Martin Kováč
Pred niekoľkými dňami začali v obci Jovice pri Rožňave s predbežnými vykopávkami, tzv. „sondami“ na mieste zvanom „Grulyavár“ (Zemiakový hrad). „Grulyavár“ bol letným sídlom jovického rodáka Andreasa Cházára, ku ktorému sa viaže založenie prvej hluchonemej školy v Maďarskom kráľovstve. Okrem mnohých iných skutočností, bol aj priekopníkom. Práve on udomácnil zemiaky v tomto kraji. Na mieste vykopávok sa pravdepodobne nachádzal jeho letohrádok, sklad zemiakov a rybníček. Preto ten názov „Grulyavár“ (grulya – grule – zemiaky, vár - hrad). Už dávnejšie v minulosti sa jovičania a členovia OZ Andreas Cházára snažili odhaliť, obnoviť a tým aj zachrániť túto pozostalosť po najslávnejšom jovickom rodákovi.
História a krása výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry sa predstaví na výstave v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Ondrej Doboš
Pri príležitosti Dni mesta Rimavská Sobota - 5. mája 2016 o 15.00 hod. - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu s názvom Poézia kameniny, ktorá návštevníkom priblíži históriu a krásu výrobkov rožňavskej kameninovej manufaktúry. Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave. Prezentované budú zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Východoslovenského múzea v Košiciach, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a predmety zo súkromných zbierok.
Karting aréna v Plešivci bola miestom pretekov motokár pre dobrovoľných aj profesionálnych hasičov Fire-Kart cup
Napísal(a) Roman Kováč
Ako možno viete, dňa 22.4.2016 sa v Karting aréne v Plešivci zorganizovali preteky motokár pre dobrovoľných aj profesionálnych hasičov. Brali sme to ako predsezónnu možnosť si zasúťažiť aj v niečom inom ako v požiarnom útoku, behu na 100 m či výstupe na vežu. V prvom rade nás inšpirovali kolegovia z Bratislavy - konkrétne Attila Kláris, ktorý podobné preteky nedávno usporiadali. Poďme teda naspäť k samotným pretekom. Niekoľko dní vopred sme sa dozvedeli, že záujem o preteky prejavili tímy zo širokého okolia, a dokonca aj príslušníci z Rožňavy začali pilne trénovať.
Deň Zeme v Základnej škole v Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Monika Podolinská
Pre nás je Deň Zeme neodmysliteľnou súčasťou environmentálnej výchovy už mnoho rokov. 22. apríla 2016 sa všetci žiaci školy zapojili do rôznych aktivít, ktoré s týmto významným dňom súviseli. Upratovanie okolia školy, príjazdovej cesty z osady k multifunkčnému ihrisku, vyčistenie Lánskej, tak trochu zabudnutej, studničky, Červeného potoka, to všetko sa nám v piatok podarilo. No nebolo to len o upratovaní. Našimi aktivitami sme búrali predsudky o vzťahu Rómov k práci. Naši žiaci usilovne vyzbierali odpadky, aj tie, ktoré určite nevyhodili oni ani ich rodičia.
V Gemersko-malohontskom múzeu vystavia súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919)
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Súčasťou Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je archív, ktorý je nevyhnutným zdrojom k poznávaniu a skúmaniu histórie múzea, mesta, ale aj širšieho regiónu. Postupným spracovávaním a evidovaním archívneho materiálu sa v priebehu roka 2015 podarilo identifikovať súbor listov s rukopisom maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919). Listy adresoval svojmu priateľovi Oliverovi Gömörymu (1869 - 1920) zo Širkoviec, ktorý v tom čase býval v Budapešti. Do archívu múzea sa dostali ako súčasť pozostalosti rodiny Gömöry v roku 1955, po smrti Oliverovej manželky Margity Maróthy Gömöry.
Karol Csobádi nechýbal na futbalových ihriskách horného Gemera ani v tento víkend
Napísal(a) Ondrej Doboš
Futbalové ihriská na hornom Gemeri v predposledný aprílový týždeň boli miestom, kde hráči, fanúšikovia i funkcionári prejavili smútok i poctu pred pár dňami zosnulému Karolovi Csobádimu. Mali aj prečo, pretože málokto poznal futbalové stánky, futbalistov či funkcionárov na hornom Gemeri tak, ako on. Za každého počasia i svojho zdravotného stavu k nim prišiel, aby prostredníctvom novín či internetu, písmom či obrázkami spropagoval pre všetkých udalosti, ktoré sa na nich odohrávali. Pre náš futbal vykonal nielen ako novinár, ale aj funkcionár veľmi veľa a neviem, či si súčasníci uvedomujú, čo znamenal
Viac...
Kickboxerky z Revúcej na jednom z najväčších svetových pohárov v Innsbrucku
Napísal(a) Kickbox Revúca
V Olympiahalle v Innsbrucku sa v dňoch 15.4. -17.4.2016 konal svetový pohár THE WAKO AUSTRIAN CLASSICS 2016. Rekordných 2241 štartujúcich, 244 klubov z 31 krajín. Boje prebiehali na 10 tatami a dvoch ringoch. Organizátor: OBFK – Rakúska kickbox federácie Promótér: Michael Kruckenhauser, Otmar Felsberger. Účasť našich reprezentantiek mesta Revúca kapitánky klubu Janky Gulákovej, Stely Laurenčíkovej, Mirky Sokolovej a Simonky Sokolove, bola ich výborná skúsenosť, ktorú zúročili ziskom troch bronzových medailí.
Ing. Marian Slavkay: Príhody baníkov z Gemera a Spiša - Borsučia masť
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
V čase, keď som pracoval v Smolníku, na PR ŽB v Spišskej Novej Vsi na útvare „Výroba“ sa zišla partia dobrých odborníkov. Boli to ľudia, ktorí rozumeli baníctvu, ale zhodou okolností boli to aj vyložení „pekelníci“, ktorí si medzi sebou vystrájali také kúsky, že každý kto ich poznal, sa musel na tom zasmiať. Vedel som všetko, čo sa na tom útvare odohralo, lebo môj kamarát Ing. Fero Šmelko bol zo Smolníka preložený na podnik. Zadelený bol na útvar výroby a pri stretnutiach mi tie príbehy porozprával. Ako vedúci výroby na závode som bol v neustálom styku s výrobou na PR, takže sme sa veľmi často stretávali.
Navždy odišiel vzácny človek, novinár a neúnavný propagátor futbalu Karol Csobádi
Napísal(a) Ondrej Doboš
V stredu 20. apríla 2016 večer nás navždy opustil vo veku nedožitých 60 rokov zanietený športový novinár, neunavný propagátor futbalu Karol Csobádi. Túto smutnú správu uverejnila 22. apríla aj webová stránka korzar.sk. Kolegiálne kontakty mal zosnulý aj so stránkou Maj Gemer. Aj keď bol mladším kolegom majiteľa stránky, vždy sa rád podelil so svojimi názormi, ale napísal tiež hodne príspevkov na rôzne témy z nášho regiónu.
Mladí tanečníci z Revúcej si z rumunského Aradu priviezli tri krásne ocenenia
Napísal(a) Bc. Ivana Sviežená
Dňa 15.4.2016 – 18.4.2016 sa TŠ Happy Dance Revúca zúčastnilo Medzinárodnej súťaže hudby a tanca v Rumunskom Arade. Po príchode do Rumunského Nadlaku nás privítal primátor mesta Vasile Ciceac, prednosta Alexander Gros a Slavko Dušan. Osemtisícové mestečko plné zelene a milých ľudí nás prekvapilo krásnou slovenčinou, tak na Úrade ako i v meste. Nadlak sa nachádza v západnej časti Rumunska, v aradsko-banátskej oblasti, ide o mnohonárodnostné pohraničné mesto s Maďarskom. Takmer polovica obyvateľov ovláda slovenský jazyk, majú tu základnú školu, strednú školu, kde sa vyučuje slovenský jazyk.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-