Predmet mesiaca máj 2025 * Akordeón neznámeho vojaka z roku 1943
8. mája si každoročne pripomíname koniec druhej svetovej vojny ako Deň víťazstva nad fašizmom. V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je danej udalosti venovaný Predmet mesiaca máj, ktorým je akordeón značený Royal Standart, pôvodne patriaci neznámemu vojakovi.
Akordeón je zároveň pozoruhodným dokladom pohybu vojsk počas druhej svetovej vojny. Na zadnej strane akordeónu sú vyryté názvy 20 lokalít, v ktorých sa jeho majiteľ ako vojak pohyboval. Ako prvý je na harmonike zaznamenaný názov „Rostov“ s datovaním „1943“. Ide o mesto Rostov nad Donom (Rostov na Done), ktoré bolo až do oslobodenia vo februári 1943 okupované nemeckou armádou. Po jeho oslobodení Červenou armádou nemecký vojak so svojím hudobným nástrojom ustupoval juhom Ukrajiny, čo naznačujú ďalšie lokality zaznamenané na harmonike, napríklad:
Park tmavej oblohy Muránska planina oslavuje svoje prvé výročie Svetovým dňom Slnka
Revúca – Park tmavej oblohy Muránska planina oslavuje svoje prvé výročie Svetovým dňom Slnka s koncertom Hudby z Marsu. Pri tejto príležitosti na vás čaká program spájajúci zábavu, vzdelanie a osvetu v oblasti ochrany nočnej oblohy a astronómie.
V piatok 2. mája sa v priestoroch konferenčnej sály múzea Litterra v Revúcej uskutoční slávnostné dopoludnie určené pre odbornú verejnosť a médiá. Pozvaných hostí čakajú prezentácie týkajúce sa aktivít Parku tmavej oblohy, oblastí tmavej oblohy z Českej republiky, prednášku o svetelnom znečistení, ale aj vernisáž astrofotografii. Predstavené budú aj termíny obľúbených nočných pozorovaní z lokality Veľká lúka v Národnom parku Muránska planina. Priaznivci astronomickej tematiky sa tak môžu začať tešiť na nadchádzajúce pozorovania počas leta 2025, ktoré vám priblížia milióny hviezd nad planinou. Budete môcť pozorovať súhvezdia letnej nočnej oblohy, planéty Saturn a Mars, ale aj obľúbené Perzeidy – tak ako ste ich ešte nikdy nevideli.
Rožňava pripravila pre seniorov nezabudnuteľné šlágrové popoludnie
Mesto Rožňava opäť preukázalo, že si váži svojich seniorov a venuje im zaslúženú pozornosť. V rámci snahy spríjemniť jarné dni obyvateľom v zrelom veku pripravilo pod záštitou primátora Michala Domika výnimočné kultúrne popoludnie, SENIOR FESTIVAL – ŠLÁGER PARÁDA, ktoré sa uskutoční 3. júna 2025 o 14.00 na futbalovom ihrisku.
Podujatie sľubuje bohatý program plný spevu, hudby a dobrej nálady. O zábavu sa postarajú známe osobnosti slovenskej hudobnej scény: Božanka, Martin Jakubec, Mája Velšicová a Duo Rytmus. Títo obľúbení interpreti sú pravidelnými účinkujúcimi populárnej Šláger Show®, známej zo Šlágr TV najmä vďaka svojím pohodovým a nostalgickým melódiám blízkym najmä staršej generácii.
Seniori sa tak môžu tešiť na piesne, ktoré ich prenesú späť do mladosti a pripomenú im krásne spomienky. Okrem tradičných hitov zaznejú aj známe melódie plné emócií, v ktorých si každý nájde niečo pre seba – či už pôjde o folklórne motívy, populárne šlágre alebo nežné balady.
Po pätnástom kole v siedmej futbalovej lige na 1. mieste vystriedala OFK Vyšná Slaná béčko MFK Rožňava
Posledný aprílový týždeň bol futbalovo obohatený o ďalší prírastok klubov z horného Gemera. Potešenie pre fanúšikov stále však neprichádza od mužstva MFK Rožňava, ktoré v ďalšom súboji na východe Slovenska nezískalo ani bod. Z mládežníckych mužstiev potešili iba žiaci MFK Rožňava hrajúci v III. lige Sk A, keď v 12. kole porazili doma rovesníkov Slávia TU Košice vysoko 7:0 a držia si prvé miesto v tabuľke. Pekné súboje videli diváci počas soboty a nedele aj v súbojoch mužstiev 7. ligy. Najmä divákov na ihrisku v Rudnej, kde hrá rezerva MFK Rožňava, sa zišlo okolo ihriska podľa rozhodcov 200. Videli síce iba jeden gól, ale ten potešil najmä fanúšikov Vyšnej Slanej a posunutie ich mužstva v tabuľke na 1. miesto.
Pozvanie do Revúcej na zaujímavé kultúrne podujatia týždňa
Z Revúcej nás informovali o nadchádzajúcich podnetných kultúrnych podujatiach, ktorých miestom bude Mestský dom kultúry v Revúcej. Prvé z nich začína už v utorok 29. apríla 2025 a patriť bude oceňovanej výtvarníčke Kataríne Molnárovej (na obrázku). Autorka vystaví na nej tri desiatky kvetinových obrazov vyhotovených olejovou maľbou, ktoré sú nabité pozitívnou energiou pre dobrý začiatok nového leta. Vernisáž výstavy (s prekvapením), ktorá má názov Rozkvitnuté spomienky bude v utorok 29. apríla 2025 o 17-ej hodine. Výstava bude prístupná každý pracovný deň od 8.00 do 16.00 a vždy počas aktivít v Dome kultúry.
Ďalšie podujatia budú patriť milovníkom divadla, najprv prehliadke amatérskych divadelných súborov z celého kraja, už tradičnej Zochovej divadelnej Revúcej. Diváci ju budú môcť sledovať od utorka 29. apríla do štvrtka 1. mája 2025 v MsDK v Revúcej. Pre verejnosť je vstup na všetky podujatia voľný. Vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové
Vyhodnotia štrnásty ročník výstavy Romano dživipen – Rómsky život
Názov výstavy: „Romano dživipen – Rómsky život“, XIV. ročník.
Miesto: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Termín vernisáže: 30. apríl 2025 o 14.00 hod.
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote začalo špecializovať na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum stále rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy. Pri zrode danej špecializácie i výstavy stála vtedajšia knihovníčka múzea Mgr. Alena Horváthová a vtedajšia etnografka, neskôr riaditeľka múzea, PhDr. Oľga Bodorová.
Deň otvorených dverí v knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Pri príležitosti Župných dní v Košickom samosprávnom kraji srdečne pozývame širokú verejnosť na Deň otvorených dverí v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, ktorý sa uskutoční v pondelok 28. apríla 2025 od 8:00 do 17:00 hod. Tento deň bude plný zábavy, vzdelávania a objavovania, a to nielen pre deti, ale aj dospelých.
Čo vás čaká počas celého dňa? Bezplatný zápis pre všetkých - využite možnosť stať sa členom knižnice bez poplatkov, dobiehajúce členské vybavíte bez pokút, komentovaná prehliadka Čaro Gemera, rôzne aktivity pre deti - Eko hry a príbehy z prírody, Horúce tvorenie – ukážky práce s drevom, pyrografia a 3D tlač, nebude chýbať ani relax – Muzikoterapia so zvukmi prírody, Biblioterapia - predstavíme vám, ako knihy a čítanie môžu pomôcť v osobnom rozvoji a duševnom zdraví a v podcaste sa dozviete viac o činnosti knižnice.
FK Družstevník Gemerská Poloma v sezóne 2002/2003
Futbalový klub Družstevník Gemerská Poloma je už dlhší čas minulosťou. V príspevku sa dočítame o jeho účinkovaní v sezóne 2002/2003 – druhá sezóna po vypadnutí z V. ligy – JZ. Do mužstva sa vrátil po pôsobení v Betliari Zdenko Greško, káder posilnili Ladislav Kováč a Miroslav Mlynár, z hosťovania z Nižnej Slanej sa vrátil Jozef Gunár. V priebehu jesene odišiel do Jablonova Kovács, na jar odišli Kováč a Mlynár a novým hráčom sa stal Kurian.
Okrem výsledkov sú k dispozícii káder, niekoľko zostáv, tabuľky, zaujímavosti a fotografia.
Káder: Jaroslav Chanas – Július Lišuch, Viktor Lišuch, Ľubomír Ďuriček, Miroslav Mlynár, Maroš Leštach, Ladislav Kováč, Alexander Kovács, Jozef Gunár, Tibor Világi, Karol Chomiak, Ľubomír Hatvaník, Marek Roxer, Marek Galajda, Zdenko Greško, Branislav Kurian, Martin Arvay, Ladislav Jozefčák, Peter Šimon.
Komentované prehliadky obce a sadov Brdárky
Po niekoľko rokov v čase kvitnutia ovocných sadov (čerešňových, jabloňových, hruškových...) ponúkame komentované prehliadky: "Kvitnúca Brdárka". Komentovaná prehliadka je v rozsahu približne 2 hodín – jedná sa o prechádzku a prehliadku po sadoch s výkladom miestneho obyvateľa. V cene 9 €/osoba: cca 2 hodinová prechádzka a prehliadka po sadoch s výkladom miestneho obyvateľa o histórii obce, sadov, rôznorodosti čerešňových odrôd, aktivitách, ktoré sa v obci diali a dejú.
Prehliadku začíname v centre obce, pri renesančno-barokovom kostole z roku 1696, v ktorom sa okrem iných pamätihodností nachádza aj vzácny historický organ od majstra Wallachyho.
Veľkonočný pohár horkosti až do dna v tomto kole vypili najmä Rakovničania
Veľkonočný futbal v tomto kole nepriniesol úplný pocit veselosti a radosti pre väčšinu futbalových kolektívov na hornom Gemeri. Týka sa to najmä súťažiacich kolektívov tak mužov, ako aj dorastencov či už IV. ligy dospelých a mládencov III. a IV. ligy. Horšie na tom je, že ide predovšetkým o hráčov rožňavského MFK plus mládencov Gemerskej Polomy. K smutnej štatistike prispelo aj rožňavské B-čko siedmej ligy a to napriek tomu, že je to jeho prvá prehra v tomto ročníku. Samozrejme, že divákov nepotešili ani niektoré výsledky mužstiev 7. ligy, keď s najvyššou prehrou z ihriska odišli Rakovničania, ktorí proti hosťujúcim Vyšnoslancom nestrelili ani gól. Dvanástka je však viac, než si vedeli s týmto mužstvom od prameňa Slanej predstaviť. Hoci menším počtom obdržaných gólov sa k nim zaradili i Slavošovčania, Bystrania, ktorí sa takisto nemôžu neviem ako vytŕčať pred svojimi divákmi, ak ich vôbec ešte nejakých majú. Ale tak obyčajne dopaddnú tí, ktorí sa o výchovu vlastných hráčov pravidelne nestarajú. Poúčať však nebudem, príkladov na túto tému najmä v terajšom svete je dosť.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.