Noc múzeí a galérií opäť aj v Baníckom múzeu v Rožňave
Dňom 23. mája 2026 sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť zapája do celoeurópskej iniciatívy, 22. ročníka Noci múzeí a galérií. Okrem individuálnych prehliadok otvorených expozícii múzeum pripravilo bohatý program.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave si návštevníci budú môcť prehliadnuť stálu Expozíciu výtvarného umenia regionálnych autorov a rovnako aj dočasné výstavy – autorskú výstavu Evy Wilson Maľba, kresba, drevorezba a výstavu 250 rokov Rožňavskej diecézy. Od 17.00 hod. do 18.00 hod. bude pre rodiny s deťmi pripravený workshop pod názvom Noc malých šľachticov, počas ktorého sa prostredníctvom výstavy Evy Wilson detskí návštevníci hravou formou zoznámia so svetom šľachtických rodov v našom regióne, v tvorivej dielni si vyrobia svoj vlastný šľachtický list a budú symbolicky povýšení na malých šľachticov.
O účinkovaní OFK Vyšná Slaná od ročníka 2011/2012
Obecný futbalový klub (OFK) Vyšná Slaná patrí v ostatnom desaťročí medzi najúspešnejšie futbalové kluby v okrese Rožňava. Viackrát skončil na 1. mieste, niekedy na 2. meste. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom obdobie od ročníka 2011 / 2012 po minulý súťažný ročník. Okrem súpisiek a umiestnení v konečnej tabuľke uvádza aj meno najlepšieho strelca klubu v danom ročníku.
Súpisky:
Jeseň 2011: Lindák - Bendík, Fifik, Molčan, Revaj, M. Gallo, Liptai, Kračún, Sekerka, J. Gallo, J. Barnák, Hric, Revúcky, M. Barnák, Valko - Krišťák, Zabrel Jar 2012: Lindák - M. Gallo, Molčan, P. Rogos, Bendík, Sekerka, Liptai, Vido, Zabrel, J. Barnák, A. Rogos, Kračún, Revaj, M. Barnák, Hric, Čarnoký, J. Ambrúž, Ján Gallo, Valko – Krišťák.
Náučný Leustachov chodník v Jelšave
Znovuobjavený Jelšavský starý hrad je skrytý klenot Gemera, ktorý ponúka nenáročnú túru po náučnom chodníku, spoznávanie histórie aj nerušený výhľad na mesto Jelšava a okolitý kraj. Leží v nadmorskej výške 477 m v Revúckej vrchovine, je vzdialený približne 3 km od Jelšavy a 10 km od Revúcej, dostupný je štátnymi cestami a peším výstupom. Počiatky hradu na skalnom hrebeni siahajú do začiatku 14. storočia, v jeho poslednej tretine zažil časy svojej najväčšej slávy, keď ho vlastnil jeden z najvýznamnejších mužov v Uhorsku palatín Leustach z rodu Ratoldovcov. Starý jelšavský hrad bol centrom celého jelšavského panstva, dôležitosť rodu i hradu súvisela aj s ťažbou rudy, potom však strácal význam a centrom územia sa stal neďaleký Muránsky hrad. Nie je jasné, kedy hrad zanikol, ale najneskôr to bolo v roku 1566, keď Jelšavu vyplienili Turci. Do dnešných čias sa zachovali len zvyšky opevnenia, hranolovej veže, paláca a niekoľkých ďalších hradných objektov.
Mládežnícky futbalový turnaj v Nadabule: Poznáme víťazov!
Futbalové ihrisko s umelým trávnikom v rožňavskej mestskej časti Nadabula ožilo v sobotu 18. apríla 2026 mládežníckym turnajom. Podujatie, ktoré zorganizoval Oblastný futbalový zväz Rožňava, prilákalo 11 tímov z celého okresu. Na dvoch hracích plochách sa od 9:00 ráno odohralo celkovo 16 napínavých zápasov.
Kto sa tešil z prvenstva?
- Kategória U19: TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
- Kategória U15: MFK Dobšiná
- Kategória U11: MFK Rožňava
Európske ceny za kultúrne dedičstvo / Ceny Europa Nostra 2026 pre iniciatívu Gotická cesta na Gemeri a Malohonte
Brusel / Haag, 21. apríl 2026 - Európska komisia a organizácia Europa Nostra oznámili víťazov Európskych cien za kultúrne dedičstvo / Cien Europa Nostra za rok 2026, ktoré sú spolufinancované z programu EÚ „Kreatívna Európa“. Tento rok sa tieto najprestížnejšie európske ocenenia v oblasti kultúrneho dedičstva udeľujú 30 ukážkovým projektom a osobnostiam z 18 krajín celého kontinentu.
Medzi tohtoročnými víťazmi v kategórii “Zapojenie občanov a zvyšovanie povedomia” Slovensko reprezentuje iniciatíva Gotická cesta. Združenie sa od roku 2008 venuje podpore obnovy sakrálneho dedičstva na Gemeri a Malohonte a zároveň vyvíja aktivity smerujúce k propagácii pamiatok a ich využití v regionálnom rozvoji.
Medzinárodný športový deň krajín V4 – Cieszyn 2026 pod záštitou primátora Rožňavy
V dňoch 14. – 16. mája 2026 pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika sa uskutoční jubilejný 20. ročník Medzinárodného športového dňa krajín V4, ktorý tento rok hostí poľské mesto Cieszyn. Podujatie sa realizuje formou rotačného systému medzi partnerskými školami krajín Vyšehradskej štvorky a má viac ako 20-ročnú tradíciu.
Medzinárodná spolupráca pôvodne vznikla na Základnej škole ul. Zeleného stromu Rožňava. Po jej zrušení bola táto dlhoročná tradícia zachovaná a plynule pokračuje na Základnej škole akademika Jura Hronca pod vedením Mgr. Evy Kardošovej, ktorá projekt ďalej rozvíja a zabezpečuje jeho kontinuitu. Zmluva o spolupráci bola podpísaná so všetkými partnerskými školami krajín V4 už v roku 2003, pričom s ďalšou partnerskou školou bola spolupráca rozšírená a zmluvne potvrdená v roku 2013.
Jedenásty ročník Kukučínovej Revúcej seniorov obohatil Revúcku Lehotu
Jedenásty ročník okresnej súťaže KUKUČÍNOVA REVÚCA v umeleckom prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby seniorov sa konal v Revúckej Lehote 15. apríla 2026 v krásne pripravenej sále Kultúrneho domu. Prítomných účastníkov privítala predsedníčka ZO JDS Revúcka Lehota Mgr. Margita Mladšia a popriala všetkým pekný umelecký zážitok a porote dobrú pohodu pri výbere postupujúcich na krajské kolo. Prítomných tiež pozdravili pozvaní hostia, a to Ing. Milan Brdársky, predseda OO JDS v Revúcej, Bc. Lucia Benediktyová, starostka obce, MVDr. Milan Kolesár, poslanec za BBSK a primátor mesta Jelšava, prítomná bola tiež Zuzana Nosáľová, Súťaže sa zúčastnilo celkom 82 účastníkov z rôznych ZO JDS v okrese Revúca a z nich bolo 15 účinkujúcich. Prítomná bola tiež prednostka OÚ Revúca Zuzana Nosáľová.
Najlepší strelec 7. ligy Jaroslav Figúr z MFK Rožňava B vsietil Lipovníku šesť gólov
Na začiatku tohtoročnej druhej polovice mesiaca apríl bojovalo na hornom Gemeri 16 ligových družstiev o body v siedmich súťažiach. Minule sme chválili rožňavský klub dospelých, dnes si to však nezaslúžia, hoci bojovali aspoň o bod takmer tri štvrtiny zápasu v Záhradnom. Na jar si pripísali už druhú prehru, aj keď ju zaknihovali vonku. Tréner je zrejme nespokojný s týmto stavom a skúša to s ďalšími hráčmi do zostavy. Držme mu palce, aby to slávilo nakoniec úspech, pretože naháňačka v tabuľke za bodmi ešte neskončila. V ďalšej súťaži dospelých – v 7. lige ObFZ Rožňava sa odohralo niekoľko zaujímavých duelov. S prekvapením sa skončil zápas v Hrhove, kde domáci zvalcovali hostí. Aj podľa komentára sa nezaslúžene víťazstvom skončil zápas Vyšnej Slanej s Dlhou Vsou. Spravodlivejšia by bola remíza, keby... Nevídaným počtom gólov sa predstavil vedúci strelec 7. ligy v Lipovníku Jaroslav Figúr z rezervy MFK Rožňava, ktorý si stanovil tohtoročný rekord 6 gólov v jednom stretnutí. Zaujímavé výsledky dosiahli aj naši mládežníci vo svojich súťažiach. Iba mladší dorastenci MFK Rožňava sa nevedia odpútať z posledného miesta v tabuľke.
Deň Zeme pripravujú v Baníckom múzeu v Rožňave
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci so Správou NP Slovenský kras pripravuje pre žiakov materských a základných škôl podujatie Deň Zeme v múzeu, zamerané na vzdelávacie a environmentálne aktivity s dôrazom na ochranu prírody a vodný svet okolo nás. Podujatie sa uskutoční 28. apríla 2026 v Zážitkovom centre Sentinel. Je určené pre žiakov materských a základných škôl. Program podujatia je koncipovaný tak, aby hravou a zážitkovou formou priblížil žiakom tému mokradí a ich obyvateľov ako jedného z najdôležitejších ekosystémov na Zemi.
Súčasťou podujatia bude interaktívny program Ropuchy – naši malí pomocníci z mokradí, ktorý menším žiakom predstaví životný cyklus ropuchy bradavičnatej a jej dôležitú úlohu v ekosystéme.
Cesta Futbalového klubu Plešivec z 1. triedy do 5. ligy
Futbalový klub Plešivec účinkoval od ročníka 1998/1999 v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava. Viackrát sa pokúšal o postup do 5. ligy – JZ, napokon mu to vyšlo v roku 2004. Po ročnom pôsobení z 5. ligy vypadol, ale v roku 2006 sa vrátil do 5. ligy. Práve o tomto období sa dočítame v príspevku. Okrem tabuliek a súpisiek autor uvádza aj meno najlepšieho strelca v niektorých rokoch. Text dopĺňajú aj zaujímavosti.
Súpisky
1998/1999: Skokan, Krnáč - S. Badin, P. Badin, Bartuš, Ruszó, Csobádi, Kakalejčík, Pásztor, Pulen, Körösy, Kovács, Poštár, A. Viola, M. Viola, Szaniszló (jar), Mikuš
jeseň 1999: Skokan, Krnáč - Szaniszló, S. Badin, P. Badin, Bartuš, Ruszó, Csobádi, Kakalejčík, Pásztor, Pulen, Körösy, Kovács, Poštár, A. Viola, M. Viola, Mikuš.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-