Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na máj 2026
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na máj 2026.
Predmet mesiaca máj: Pamätná knižka Blaha Lujzy (1850-1926) z roku 1896
Predmetom mesiaca máj je pamätná knižka venovaná herečke Lujze Blahovej (Blaha Lujza), ktorá ako rodáčka z Rimavskej Soboty sa stala jednou z najvýznamnejších a najdôležitejších osobností maďarského divadelníctva na prelome 19. a 20. storočia. Kniha bola vydaná v roku 1896 v Budapešti a obsahuje predslov o herečke, napísaný významným maďarským spisovateľom Mórom Jókaim.
Publikácia je bohato ilustrovaná a obsahuje aj noty a texty piesní napísané samotnou herečkou.
Kniha bude vystavená v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. mája 2026.
Blaha Lujza bola jednou z najvýznamnejších osobností maďarského divadelníctva 19. storočia, ktorú právom nazývali „slávikom národa“.
Členovia OZ Soväre z Rožňavského Bystrého pietne miesto hrdinu SNP opäť sprístupnili verejnosti
Nielen horný Gemer, ale celé jeho územie je doslova posiate pomníkmi hrdinov, ktorí pri oslobodzovaní tohto kraja od fašizmu v rokoch 1944 – 1945 padli rukou nemeckých okupantov. Nájdeme ich aj pod Tureckou – vrchom, ktorý sa vypína medzi Rožňavou, Štítnikom, Čiernou Lehotou a Nižnou Slanou. Jedným z nich je aj skromný pamätník nad obcou Rožňavské Bystré, v lokalite zvanej Zeme. Do nedávna by ste ho však v hustom lesnom poraste hľadali len ťažko.
Pomník postavili 29. augusta 1971 v tom čase baníci miestnej železorudnej bane. Nápis na tabuli v jeho strede hlása: „Od tohto miesta 50 m východným smerom bol 30. 11. 1944 pri partizánskej akcii zastrelený partizán Vojtech Róth zo susednej obce Rakovnica. Česť jeho pamiatke! Spolubojovníci.“
Halové súťaže Plameniakov stredného Gemera v prvých štyroch mesiacoch 2026
Územná organizácia (ÚzO) Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Revúcej zorganizovala počas prvých štyroch mesiacov roka 2026 halovej súťaže pre deti – 31. 1. v Jelšave, 14. 2. v Jelšave, 21. 3. v Muráni a 25. 4. v Jelšave. V prvých dvoch kolách sa hodnotila zvlášť uzlová štafeta a zvlášť štafeta dvojíc so štafetou 5 x 20 m. V treťom a štvrtom kole sa hodnotilo všetko spolu. Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Jelšavskí mladí hasiči súťažili v oboch kategóriách.
Výsledky dievčat:
- Jelšava 31. 01. – štafeta 5 x 20 m + štafeta dvojíc 1. miesto 116,5 sek., uzle 3. miesto 68 sek.,
Nevídaný výsledok i hra futbalistov Hrhova v Dobšinej
V poslednom tohtoročnom aprílovom víkende o futbalové body v okrese Rožňava bojovalo 17 kolektívov dospelých, dorastu a žiakov. Dosiahli však rozdielne výsledky, a tým i rozdielne umiestnenia v tabuľkách. Z nich nepríjemne prekvapili nielen dospelí, ale aj mládežníci MFK Rožňava, ktorí v tomto kole nezískali ani bod, čo je predovšetkým pre starších dorastencov, ale aj starších žiakov zlá vizitka kola. Napriek tomu, že starší žiaci spomínaného družstva držia 1. miesto s rekordným skóre 102:12 a 9 bodovým náskokom pred druhým Prešovom. V okresnej 7. lige sme zaznamenali peknú divácku účasť, keď na troch zápasoch sme zaregistrovali vyše sto divákov. Hralo sa v tomto kole 5 zápasov, z ktorých 3 vyhrali hostia a dva domáci. Padlo v nich 23 gólov a zaznamenali sme aj tri nepremenené pokutové kopy, rozhodcovia ukázali potrestaným hráčom 16 žltých kariet.
Noc múzeí a galérií opäť aj v Baníckom múzeu v Rožňave
Dňom 23. mája 2026 sa Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť zapája do celoeurópskej iniciatívy, 22. ročníka Noci múzeí a galérií. Okrem individuálnych prehliadok otvorených expozícií múzeum pripravilo bohatý program.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave si návštevníci budú môcť prehliadnuť stálu Expozíciu výtvarného umenia regionálnych autorov a rovnako aj dočasné výstavy – autorskú výstavu Evy Wilson: Maľba, kresba, drevorezba a výstavu 250 rokov Rožňavskej diecézy. Od 17.00 hod. do 18.00 hod. bude pre rodiny s deťmi pripravený workshop pod názvom Noc malých šľachticov, počas ktorého sa prostredníctvom výstavy Evy Wilson detskí návštevníci hravou formou zoznámia so svetom šľachtických rodov v našom regióne, v tvorivej dielni si vyrobia svoj vlastný šľachtický list a budú symbolicky povýšení na malých šľachticov.
O účinkovaní OFK Vyšná Slaná od ročníka 2011/2012
Obecný futbalový klub (OFK) Vyšná Slaná patrí v ostatnom desaťročí medzi najúspešnejšie futbalové kluby v okrese Rožňava. Viackrát skončil na 1. mieste, niekedy na 2. mieste. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom obdobie od ročníka 2011/2012 po minulý súťažný ročník. Okrem súpisiek a umiestnení v konečnej tabuľke uvádza aj meno najlepšieho strelca klubu v danom ročníku.
Súpisky:
Jeseň 2011: Lindák - Bendík, Fifik, Molčan, Revaj, M. Gallo, Liptai, Kračún, Sekerka, J. Gallo, J. Barnák, Hric, Revúcky, M. Barnák, Valko - Krišťák, Zabrel Jar 2012: Lindák - M. Gallo, Molčan, P. Rogos, Bendík, Sekerka, Liptai, Vido, Zabrel, J. Barnák, A. Rogos, Kračún, Revaj, M. Barnák, Hric, Čarnoký, J. Ambrúž, Ján Gallo, Valko – Krišťák.
Náučný Leustachov chodník v Jelšave
Znovuobjavený Jelšavský starý hrad je skrytý klenot Gemera, ktorý ponúka nenáročnú túru po náučnom chodníku, spoznávanie histórie aj nerušený výhľad na mesto Jelšava a okolitý kraj. Leží v nadmorskej výške 477 m v Revúckej vrchovine, je vzdialený približne 3 km od Jelšavy a 10 km od Revúcej, dostupný je štátnymi cestami a peším výstupom. Počiatky hradu na skalnom hrebeni siahajú do začiatku 14. storočia, v jeho poslednej tretine zažil časy svojej najväčšej slávy, keď ho vlastnil jeden z najvýznamnejších mužov v Uhorsku palatín Leustach z rodu Ratoldovcov. Starý jelšavský hrad bol centrom celého jelšavského panstva, dôležitosť rodu i hradu súvisela aj s ťažbou rudy, potom však strácal význam a centrom územia sa stal neďaleký Muránsky hrad. Nie je jasné, kedy hrad zanikol, ale najneskôr to bolo v roku 1566, keď Jelšavu vyplienili Turci. Do dnešných čias sa zachovali len zvyšky opevnenia, hranolovej veže, paláca a niekoľkých ďalších hradných objektov.
Mládežnícky futbalový turnaj v Nadabule: Poznáme víťazov!
Futbalové ihrisko s umelým trávnikom v rožňavskej mestskej časti Nadabula ožilo v sobotu 18. apríla 2026 mládežníckym turnajom. Podujatie, ktoré zorganizoval Oblastný futbalový zväz Rožňava, prilákalo 11 tímov z celého okresu. Na dvoch hracích plochách sa od 9:00 ráno odohralo celkovo 16 napínavých zápasov.
Kto sa tešil z prvenstva?
- Kategória U19: TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
- Kategória U15: MFK Dobšiná
- Kategória U11: MFK Rožňava
Európske ceny za kultúrne dedičstvo / Ceny Europa Nostra 2026 pre iniciatívu Gotická cesta na Gemeri a Malohonte
Brusel / Haag, 21. apríl 2026 - Európska komisia a organizácia Europa Nostra oznámili víťazov Európskych cien za kultúrne dedičstvo / Cien Europa Nostra za rok 2026, ktoré sú spolufinancované z programu EÚ „Kreatívna Európa“. Tento rok sa tieto najprestížnejšie európske ocenenia v oblasti kultúrneho dedičstva udeľujú 30 ukážkovým projektom a osobnostiam z 18 krajín celého kontinentu.
Medzi tohtoročnými víťazmi v kategórii “Zapojenie občanov a zvyšovanie povedomia” Slovensko reprezentuje iniciatíva Gotická cesta. Združenie sa od roku 2008 venuje podpore obnovy sakrálneho dedičstva na Gemeri a Malohonte a zároveň vyvíja aktivity smerujúce k propagácii pamiatok a ich využití v regionálnom rozvoji.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).